Hlúpa rada na obed! Veď takto neskoro, po siedmej hodine, väčšinou už nebýva! Mrmlal si popodnos Nicolas, keď vybiehal v plnej rýchlosti zo školy. Jedna z najväčších nevýhod bývania v prímestských dedinách bola to, že ak ste nestihli jeden z autobusov, museli ste niekedy čakať v meste aj hodinu, čo si v ten deň Nicolas jednoznačne nemohol dovoliť. Preto vedel, že ak chce stihnúť ísť aj do knižnice, aj stihnúť autobus, musí naozaj utekať.

Dobehol k bráne od školy a na moment sa zastavil, aby si mohol zapáliť. Vytiahol z krabičky cigaretu a druhou rukou uchopil do prstov zapaľovač. Opatrne s ním začal šťukať, no cigareta sa v jemnom vetre nie a nie zapáliť.

Nicolas ticho zanadával, natočil sa chrbtom k vetru a opäť štikol zapaľovačom. Tentokrát sa cigareta rozhorela. Ihneď si potiahol a vydal sa rýchlim krokom ku knižnici vďačný, že aspoň nesneží.

Na prahu knižnice sa zastavil. Poslednýkrát si potiahol a potom hodil ohorok na zem, kde sa s posledným zablčaním stratil v snehu.

Po pozretí na hodinky, nachádzajúce sa na jeho zápästí, však opäť vydesene vypúlil oči. Bude mať skutočne šťastie, ak to všetko stihne.

V rýchlosti vbehol dnu, pričom sa takmer potkol o malý schodík tesne za dverami. Rozhliadol sa po miestnosti. Kníh a regálov tam bolo skutočne veľa a odhadoval, že ak by to mal celé prebehnúť, autobus by jednoznačne nestihol. Vedel, že bude musieť na chvíľu odhodiť svoju hrdosť a opýtať sa.

Pohľad uprel na pultík s kasou a počítačom, za ktorým sedela postaršia paní. Ihneď sa k nej rozbehol, keď mu z ničoho nič skočila do cesty nižšia osoba, zvierajúca v rukách niekoľko kníh.

"Nemám čas!" Vykríkol Nicolas, odsunul jednou rukou prekvapeného chudého chlapca nabok a postavil sa priamo pred kasu.

"Dobrý deň! Viete mi, prosím, povedať, kde nájdem knihu Kto chytá v raži?" Vykríkol, hneď čo stál pred zavalitejšou starou paní v okuliaroch.

"Snáď, Kto chytá v žite, nie?" Opýtala sa ho paní s pozdvihnutým obočím.

"To je jedno!" Odvrkol Nicolas, "hlavne mi, prosím vás, povedzte, kde to nájdem!"

"Bože chlapče, upokojte sa!" Povedala žena s miernym pohoršením v hlase, "hneď to nájdem."

Niečo naťukala do počítača, poupravila si okuliare a napokon povedala: "Nájdete ju v úplne zadnom regály v jednej z vrchných poličiek."

"Ďakujem!" Vykríkol rýchle Nicolas, aby si to u ženy aspoň trochu vyžehlil a rozbehol sa do zadnej časti budovy.

Malú knihu, už v mierne zodratom hnedom obale, našiel celkom ľahko. Rýchle ju schmatol a rozbehol sa späť ku žene.

Pri kase stále postával ten chudý, kučeravý hnedovlások, ktorého Nicolas pred tým takmer zrazil. Hneď, čo sa priblížil, hodil po ňom chalan škaredý pohľad spoza tučných okuliarov. Nicolas si ho nevšímal. Mladší chlapec vyzeral ako klasický šprt, ktorými Nicolas pohŕdal. Teda... aspoň si myslel, že šprtom, akým bol chlapec pred ním, by pohŕdať mal...