23.
Nicolas sa prekvapene díval na skupinku pred ním. Následne sa pozrel na Sophie.
"Sophie," pošepol, ale jeho hlas v momente prerušil vysoký chalan stojací vedľa jeho kamarátky. Nicolas ho poznal. Chodil síce do vedľajšej triedy, ale kvôli seminárom sa často stretávali. Plus, Benovi prítomnosť tohto desivého obra menom Christian z nejakých záhadných príčin vyhovovala, takže chalan bol s nimi často na pive.
Christian sa pozrel priamo na Nicolasa a nadvihol obočie: "Prečo si sem, na moju party, privláčil to decko, Nicolas?"
Rukou kývol na Lea, ktorý sa v momente neisto zháčil. Nicolas, i keď sa celý roztriasol, bol rozhodnutý nestratiť v tejto situácií pokojný flegmatický výraz: "Táto párty je predsa otvorená, nie? Veľa ľudí tu má kamarátov."
"Neviem, či si tu vítaný ty," precedil pomedzi zuby Christian, "hlavne potom, ako si sa zachoval ku Sophie."
"Christian prestaň, prosím ťa!" Vykríkla Sophie a Nicolas si v momente uvedomil, že jeho donedávna najlepšia kamarátka vyzerá rovnako zúfalo ako on. Nech sa teraz stane čokoľvek, ona za to nemôže. To vedel.
"Nie Sophie, musím to vedieť. Musím, sakra, vedieť, prečo tento chalan odmietne to najkrajšie dievča, keď po ňom vyrazí. Musím vedieť, prečo nikdy nijakú neprefikol, ani len nepobozkal, sakra."
"Prečo sa vždy vyhýba odpovede, keď sa ho opýtam, ktorú zo spolužiačok by najradšej ojebal," prerušil ho Ben a Tina, ktorá výnimočne nevyzerala ako nejaká škeriaca sa opica, prikývla.
Nicolas sa zasekol. Nečakal, že ho aj Ben zradí. Začal sa triasť ešte viac.
Christian tiež prikývol a pozrel sa tmavovláskovi priamo do očí: "A prečo si ako doprovod na party berie ľudí ako je on."
Nicolas zostal bez jedného slova stáť. Vedel, že by mal niečo urobiť. Obrániť seba. Obrániť Lea. No nebol schopný urobiť nič. Nevedel sa ani len pohnúť. Srdce mu začala tĺcť rýchlejšie. Dych mu začal preskakovať.
"Nicolas?" Opýtal sa ho nesmelo Leo, ktorý pravdepodobne nechápal celú tú situáciu a opatrne a priateľsky ho chytil za ruku.
No Nicolas mal pocit, akoby jeho ruka bola nabitá prúdom. Ten dotyk ho doslova bolel. Všetká tá zmätenosť a strach sa mu vyliala do tela a on to už nevedel psychicky ustáť.
Vytrhol sa Leovi, bez slova sa prehnal okolo jeho rovesníkov, ktorí sa naňho len zmätene dívali, moc prekvapení nato, aby sa ho pokúsili zastaviť.
Nicolas vybehol von z chaty, bez bundy, kde sa takmer v momente šmykol na lade a padol do snehu, no nevšímal si to. Zdvihol sa a bežal ďalej. Sneh mu pod nohami škrípal, jeho telo bolo celé stuhnuté zimou, no on sa neobzeral, nezastavoval, bežal stále hlbšie a hlbšie do lesa.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro