"Dve makové štrúdle! Kto si objednal dve makové štrúdle!" Vykríkla paní v stánku vyvoniavajúcom škoricou, korením a sladkým pečivom.

"Ja!" Vykríkol Nicolas, stojací vedľa jedného z vysokých bez-stoličkových stolíkov, už držiac plastový pohárik naplnený punčom. Paní sa naňho milo usmiala a podala mu dva papierové tanieriky so sladkým obsahom.

"To si nemusel," ozval sa v momente Leo tiež zvierajúc svoj pohár s punčom. 

"Ale musel," odpovedal mu s úsmevom Nicolas, "aj tak, ty si ma pozval, keď sme sa stretli, mám plné právo ťa pozvať pre zmenu ja."

"Leo si neisto prezrel štrúdľu v jeho rukách: "Ale... ja aj tak nie som moc hladný."

Nechcel povedať, že sa mu pri pohľade na tú sladkú vec v jeho rukách zdvíhal žalúdok. Asi by si o ňom jeho kamarát pomyslel, že je blázon.

Nicolas podvihol obočie: "Si si istý? Už sme tu zodve hodinky a ešte si nič nejedol," Nicolas sa zahryzol do svojej štrúdle a oči mu zasvietili, "a môžeš mi veriť, tá štrúdľa je fest dobrá."

Leo sa zasmial. Odkedy došli na vianočné trhy nevedel z Nicolasa spustiť pohľad. Ten chalan mu prišiel stále perfektnejší, zábavnejší... a aj roztomilejší. Nenávidel sa za tieto myšlienky ohľadom neho, ale nemohol si pomôcť.

"Tak ja ochutnám," vzdal sa napokon a opäť pričuchol k štrúdli, "ale len kúsok."

Nicolas sa naňho pozrel a v jeho očiach sa zaleskol náznak starostí: "Mal by si jesť viac, si príšerný chudý."

Leo pokrčil plecami, zavrel oči a opatrne zahryzol do cesta.

Keď dojedli štrúdle, pričom väčšinu z Leovej nakoniec musel dojesť Nicolas, vydali sa pomalým krokom smerom do druhej časti vianočných trhov, kde neboli stánky s jedlom, ale s výrobkami a rôznymi remeselnými produktami, čo Leovi dosť vyhovovalo. Vedel, že tam bude omnoho menej odporného sladkastého smradu a tak isto aj menej ľudí. 

"Už len prejdeme tamtým davom a sme tam," ozval sa Nicolas a ukázal na zástup ľudí pred nimi. Leo prikývol, i keď by ten dav najradšej obišiel veľkým oblúkom. Vtedy sa stalo niečo zvláštne. Nicolas ho z ničoho nič chytil za ruku a vydal sa rýchlym krokom cez zástup ľudí. 

"Čo to robíš?" opýtal sa Leo piskľavejším hlasom než obvykle. 

"Chcem sa tým predrať čo najrýchlejšie," odpovedal mu Nicolas ťahajúc ho davom, "a nechcem ťa v tom dave stratiť."

Leo preglgol, pričom úplne prestal sledovať, všetkých tých ľudí okolo nich, sústredil sa len na Nicolasovú ruku na jeho zápästí. 

Keď sa predrali davom, Nicolas ho pustil, no stále sa držal blízko neho. V tejto časti vianočných trhov bolo skutočne menej ľudí. Obaja chlapci sa vydali dole ulicou, prezerajúc si všetky stánky plné rôznych ozdob z dreva aj zo skla, rôznych náramkov aj vyrezávaného kuchynského náčinia, dokonca tam bolo aj zopár suvenírov s erbom ich hlavného mesta. 

"Pekné, čo?" ozval sa Nicolas, asi preto, že Leo už dlho mlčal, "škoda, že som sem nezašiel pred Vianocami, možno by som vybral rodičom krajšie darčeky."

Leo prikývol a usmial sa: "Nápodobne."

Zrazu mu zrak padol na stánok zastrčený mierne vzadu, úplne na konci ulice. Bol plný rôznych keramických a sklenených figúriek medzi ktorými sedeli aj malé ryšavé mačiatka s roztomile otvorenými papuľkami. 

Leo sa priblížil k stánku a chytil jedno z malých mačiatok do rúk. Figúrka sa mu takmer strácala v dlani, taká bola malá. 

"Ak chceš, tak ti ju kúpim," povedal Nicolas a usmial sa na Lea, "Aj tak som ti ešte stále nič nedal k Vianociam a tá kniha, čo si mi dal ty, je zatiaľ naozaj úžasná."

Leo sa naňho pozrel a chcel niečo namietnuť, no napokon prikývol: "Ak teda chceš... Budem rád, ak mi jedno z týchto zlatíčok kúpiš, i keď skutočne nemusíš."

To už ale Nicolas vyťahoval z vrecka bankovku a podával ju unudenej mladej predavačke. 

"Ďakujem," pošepkal Leo a prešiel bruškom prsta po hlave malej figúrky.

"To ja ďakujem," povedal Nicolas a Leo sa naňho prekvapene pozrel, "som skutočne rád, že si šiel so mnou na tie vianočné trhy. A úprimne... asi som si ich s tebou užil aj viac, ako by som si ich užil so Sophie. 

Leo sa naňho prekvapene pozrel: Wow... to... to si skutočne cením, ďakujem."

Nicolas sa usmial a objal ho. Leo mu objatie opätoval a zavrel oči. Nicolas mu vždy prišiel veľmi pekný, ale teraz, keď ho skutočne spoznal a zistil, aký je to úžasný človek, uvedomil si, že to, čo k nemu cíti je niečo viac. Uvedomil si, že ho začína tak trochu ľúbiť. A ani za svet nevedel prísť na to, čo s tým.