"Ešte nie, Lillien! Tvoj otec ešte nedojedol," vykríkla mama v momente, ako sa dievča pokúsilo postaviť.

"Ale mami, ja musím odpísať," začala Lilien, no mama ju v momente prerušila: "Je mi úplne jedno komu musíš odpísať. Otec ešte nedojedol a Leo má toho tiež veľa na tanieri a dobre vieš, že počas Štedrovečernej večere sa od stola nevstáva."

Lilien si bez slova sadla naspäť na miesto a niečo ofučane zamrmlala.

Leo sa špičkou vidličky prehrabal už asi po desiatykrát v zemiakovom šaláte a už asi po dvadsiatykrát pichol do lososa, ktorého mali posledných pár rokov miesto kapra. Čím bol starší, tým menej a menej mu chutila štedrovečerná večera.

"Tak, ja už som dojedol," odpovedal s úsmevom jeho otec a spokojne sa potľapkal po bruchu, akoby chcel dokázať svoje slová, "Bolo to výborné, Katarína."

"Takže, už môžme ísť?", opýtala sa netrpezlivo Lilien, pričom sa už opäť postavila, s dlaňami však stále položenými na stole.

"Ak si si nevšimla, tvôj brat ešte stále večeria, Lilien!" , vykríkla mama s plameňmi v očiach.

"To je v pohode, už som dojedol," ozval sa Leo rýchlo, skôr, ako vznikne rodinná hádka.

Mama sa neisto pozrela na jeho tanier: "Si si istý? Veď si takmer nič nezjedol. Nie je ti zle?"

Leo pokrútil hlavou: "Som v pohode, mami. Len si už proste neprosím. A k tomu aj tá polievka bola dosť sýta."

Kým sa rozprávali, Lilien už stihla odísť od stola a vbehnúť do svojej izby.

Mama si vzdychla a pozrela sa na Lea: "Bež tiež do izby, prosím ťa."

Leo v momente pochopil. Vedel, že aj keď on a Lillien už dávno nie sú malí a vedia, že darčeky nenosí Ježiško ani Santa, mama chce, aby sa tam "z ničoho nič" objavili.

V momente, ako vošiel do izby, schmatol svôj mobil. Nebol síce tak nedočkavý, ako Lilien, ale predsa len ho zaujímalo, kto mu písal počas večere. Veselo sa usmial. Mal tam novú správu od Nicolasa.

"Ahoj, počúvaj, chodí Tvoja rodina na Vianoce na polnočnú omšu?"

Ihneď mu odpísal: "Jasné, chodíme do toho kostola oproti škole, prečo sa pýtaš?"

Netrvalo ani tri minúty a Nicolas mu odpísal: "Lebo moji rodičia chcú ísť tiež do kostola a s najväčšou pravdepodobnosťou pôjdeme do toho, čo vy, takže sa tam možno uvidíme ;)"

Leo sa díval na správu a následne veselo nadskočil. Zrazu darčeky vôbec neboli to, čo ho zaujímalo a na čo sa tešil. A asi prvýkrát v živote mal radosť z toho, že ide do kostola.

Neznamenalo to totiž len to, že bude môcť svôjho, pravdepodobne jediného, kamaráta vidieť skôr ako plánovali, ale aj to, že mu bude môcť dať darček priamo na Vianoce.