"A čo hovoríš na toto?" Opýtala sa Sophie, keď už asi po piatykrát vyšla zo svojej izby do obývačky v nejakom inom outfite

"Môže byť," odpovedal jej Nicolas, opäť rovnakým spôsobom, ledva vnímajúc pozornosť módnej prehliadke, ktorej bol nedobrovoľne svedkom.

"No tak, Nicolas, sústreď sa, prosím," Sophie sa mu pozrela priamo do očí, "je to pre mňa dôležité."

Nicolas si povzdychol a usadil sa pohodlnejšie do kresla krémovej farby, v ktorom sedel: "Podľa mňa by si si mala dať na seba to, v čom sa cítiš najpohodlnejšie."

Sophie si povzdychla a oprela sa o rám dverí: "Vieš, že by som to urobila rada, ale to proste nemôžem. Je to vianočná party. Bude tam celá škola. A viem, že Tina si dá na seba zas niečo úžasné z čoho budú mimo všetci chalani. A aj Beáta spomínala, že má nové šaty."

"Podľa mňa to príliš preháňaš," zamrmlal Nicolas, dúfajúc, že tým dievča neurazí. Bol dosť rád, že už naňho nie je tak nahnevaná, ako bola pred dvoma hodinami, keď k nej prišiel.

Tmavovláska sa naňho škaredo zamračila, tak rýchlo pokračoval: "Naozaj si skús dať niečo, čo je vkusné, ale zároveň sa v tom budeš cítiť dobre. Len to vyskúšaj, prosím."

Sophie na chvíľu zaváhala, napokon si niečo zamrmlala popod nos a vrátila sa späť do svojej izby.

Nicolas si nešťastne povzdychol a znovu chytil do ruky telefón. Hneď, čo si však pozrel upozornenia na Facebooku, po tvári sa mu opäť rozlial úsmev. Leo mu poslal žiadosť o priateľstvo. V momente ju prial, na sekundu zaváhal, no napokon mu napísal.

Nicolas: Ahoj :)

Leo: Ahoj :D... S tou kamarátkou je všetko ok?

Nicolas: Hej, jasné... počuj... asi nie je šanca, že by si išiel na tu školskú predvianočnú party, čo?

Leo: Ach, to aj sestra spomínala a presviedčala ma, nech tam idem, ale ja sa na to moc necítim. Vieš, bude tam strašne veľa ľudí, hlasná hudba a aj tak by som tam vôbec nezapadal... prepáč.

Nicolas sa smutne pozrel na obrazovku. Lea si hneď obľúbil a bol by fakt rád, ak by bol s ním na tej party, ale chápal, že preňho by to bolo hotové peklo. Nechcel ho nútiť k niečomu, čo mladší chlapec robiť nechcel.

Nicolas: Chápem... Užijem si to aj za teba ;)

Leo: Haha... ako myslíš :,D

Nicolas chcel ešte niečo odpísať, keď sa opäť otvorili dvere oproti kreslu a do miestnosti vošla Sophie. Mala na sebe rifle roztrhané na kolenách a károvanú čierno-bielu košeľu zaviazanú tesne pod pupkom na uzol.

"Tak, čo hovoríš?" Opýtala sa Sophie so zúfalstvom v hlase.

"Vyzeráš úžasne!" Vykríkol Nicolas. Úprimne, podľa neho vyzerala úplne rovnako, ako vo všetkom ostatnom, čo zatiaľ na sebe mala, ale táto kombinácia vyzerala najpohodlnejšie zo všetkých a on sa už naozaj chcel dostať z toho bytu von.

Sophie sa začervenala: "Na... naozaj?"

"Samozrejme!" Prikývol Nicolas s falošným úsmevom stále prítomným na tvári.

Sophie sa pozrela do zeme a usmiala sa ešte viac: "Vieš, Nicolas..."

Nech sa chystala povedať čokoľvek, jej slová boli prerušené kyvadlovými hodinami, ktoré sedemkrát hrozivo odbili.

"To už je sedem?!" Vykríkla vydesene Sophie, "Party už začala, musíme ísť!"

Rýchle sa rozbehla k dverám, pričom sa po ceste zastavila pri zrkadle, aby si posledný krát upravila kučeravé vlasy.

Nicolas si znovu nešťastne povzdychol, obliekol si kabát a vyšiel s ňou von z bytu.

Party sa začína...