1.
"Tak, vedel si to?" Vyletelo Sophie z úst, hneď v tej chvíli, čo sa s rachotom usadila na stoličku vedľa Nicolasa.
Čiernovlasý chalan, ktorý ešte stále zvieral v rukách zelenú kalkulačku sa uchechtol: "Ani omylom. Nechápem, prečo tým sprostým učiteľom hrabe a musia nám dávať písomky sotva dva týždne pred prázdninami. Do kelu, akoby sme už tak nemali dosť povinností, mohli by nám dať konečne pokoj!"
"Ale detičky, keď si tú písomku dáme pred prázdninami, tak sa vám to potom nenakopí po prázdninách," ozval sa z lavice pred nimi Ben, imitujúc ich učiteľku matematiky. Jeho červenovlasá priateľka sa naňho v momente so smiechom zavesila.
"Hej, lenže túto sprostosť si povie každý učiteľ a potom sa nám to nakopí pred Vianocami," zamrmlala Sophie, pričom nespúšťala zrak zo svojho spolusediaceho Nicolasa, "dúfala som, že aspoň Šisterová odolá nátlaku, ale vidím, že aj tú zatiahli do toho hlúpeho predvianočného svinstva."
Nicolas, stále zisťujúci mäkkosť jednotlivých tlačítok na jeho kalkulačke, sa zarazene pozrel na tmavovlásku vedľa neho: "Ako to myslíš? Veď ten čitateľský máme až po Vianociach, nie?"
"Zas si nepočúval?" Rozosmial sa Ben, "tá štetka to presunula... aby mohla cez prázdniny opravovať, musíme jej to doniesť do konca tohto týždňa."
"Čože?" Opýtal sa Nicolas zdesene, "veď to mám na to sotva tri dni!"
"Budeš si proste musieť vymyslieť nejakú výhovorku, prečo to nemáš. Veď vieš aká je Šisterová. Ja jej nosím každý sprostý čitateľský s minimálne týždňovým meškaním a okrem škaredých pohľadov z toho žiaden problém nemám," povedal Ben, pričom sa s chuťou zahryzol do žemle, ktorú si pred chvíľkou vybral z desiatovníka.
Nicolas to však nedokázal brať na takú ľahkú váhu, ako jeho kamarát. Bol schopný vyhovoriť sa z každej blbosti na každom predmete, ale zo slovenčiny skutočne nie. Možno preto, že bola Šisterová tak milá, možno preto, že, aj keď by to pred svojimi kamarátmi nikdy nepriznal, mal ten predmet celkom rád.
So zúfalým pohľadom sa pozrel na Sophie: "Počúvaj Soph, nemôžeš mi to požičať hneď teraz? Ďalšiu dvojhodinovku máme labáky z fyziky a som si istý, že ta krátkozraká koza si nevšimne, ak si sadnem dozadu a budem to čítať."
Sophie podvihla obočie: "Po prvé, nemám to v škole a po druhé, ak by som aj mala, tvoj plán by bol mojim plánom. Ty si skutočne myslíš, že to mám už dočítané?"
"A čo mám teda robiť?"
Sophie pokrčila plecami: "Holt, budeš musieť ísť po škole do knižnice."
"Nicolas v knižnici? Bože, tak toto né!" Rozosmiala sa hlúpo Tina stále zavesená Benovi na krku.
Nicolas mlčal. Knižniciam sa vyhýbal ako čert kríža, i keď čítal rád. Nezniesol by, keby sa začalo roznášať, že je knihomoľ, to by mu skutočne zničilo reputáciu. Vedel však, že tentokrát bude musieť urobiť výnimku.
Celý rok som vymýšľala adventný kalendár a nič mi nenapadlo. Samozrejme, že mi musel skvelý nápad prísť do hlavy až prvého Decembra večer :,D. Čo sa dá robiť, snáď to budem stíhať písať, tu je prvá kapitola ešte za včerajšok a do hodiny tu bude aj druhá za dnešok. Zatiaľ sa majte a snáď si môj adventný kalendár užijete! :3
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro