?

Zobudila sa na kope drevených dosiek s igelitom v ruke. Hlava jej trešťala, v ušiah počula svoj vlastný tep a v rovnakom rytme jej pulzovalo v spánkoch. Tlak v hlave prechádzal v tupú, veľmi nepríjemnú bolesť. Keď si siahla do vlasov, na dlani jej zostala krv. Zaklipkala očami do šera. Chvíľu jej trvalo než zistila, kde to vlastne je.

V prvý moment si pomyslela, že je opäť s ním. Koľko takých prebudení z ničoty zažila pri ňom?

Kus kameňa trčiaci spomedzi dosiek mal na svojom povrchu novú tmavú škrvnu. Lepšie sa jej prizrela. Bola to jej krv? Pohľadom skĺzla po tenkej čiare, ktorú vytvorila stekajúca kvapka krvi. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa tesne pred koncom tenký stekanec nenarušil. Ešte viac sa priblížila a zažmúrila na to miesto. Bolo to písmeno?

Viac nerozmýšľala. Odhodila roztrhaný igelit kamsi za seba a začala odsúvať dosky s ostatným neporiadkom do strán.

Áno, bolo tam čosi vytesané.

Dieťa neplakalo.

No na to v tej chvíli ona nepomyslela.