4. deň

Konečne sa prebojovala až k ihličnanom stojacim pri plote. Už ju delilo iba niekoľko metrov od stanoveného cieľa. Lenže tento úsek bol zarastený černicami, ktoré mali naozaj nepríjemné tŕne. Bodali ju do rúk aj cez hrubú látku rukavíc.

A tak ako si povedala aj vtedy, keď sa to v nej všetko nahromadilo a jej strach sa na malý moment vytratil, zvolala: „Dosť!"

Jej hlas vyplašil niekoľko vtákov, ktoré ju dovtedy úspešne ignorovali. S hlasným zafunení sa otočila na päte a odišla.

Vrátila sa s ťažkou lopatou, ktorú sa jej podarilo vyhrabať v zapratanej starej šope.

Zdvihla lopatu takmer až nad hlavu a ihneď ju aj nechala dopatnúť na dlhé pichľavé šlahúne černice. A takto, v divokom tempe a s akýmsi zvláštnym šialenstvom odrážajúcim sa jej v očiach, pokračovala ďalej. Mlátila okolo seba ako zmyslov zbavená. Sama si pri tom predstavovala jeho tvár, až nakoniec hlasno zrevala ako také zviera.

Dieťa zaplakalo, lopata dopadla do pomlátených černíc a ona odišla.