Sedí v jeho aute unavená a zničená a stále obaja neveria, že sa konečne stretli. Marek ju mlčky pozoruje a nedokáže povedať ani slovo. To ticho prelomí až Barbara. ,,Ďakujem, že si prišiel. Akosi stále nemôžem uveriť, že sme sa stretli." Nervózne stíska svoje ruky v lone a nemá odvahu pozrieť sa na neho, i keď má silné nutkanie. Cítí jeho intenzívny pohľad a tak neodolá a konečne sa na neho pozrie. Ešte krajší ako na fotkách, pomyslí si. Sleduje jej oči, ktoré sú podliate krvou a silno sa jej lesknú, ale nie pod náporom sĺz. Ten pohľad pozná. Má v sebe extázu zmiešanú s trávou a alkoholom. Napriek tomu, že vyzerá tak, ako by jej tvár patrila ľahkej žene sa mu niečo na nej páči. Tou jednoduchosťou a silným pohľadom zelených očí, podobným tým jeho. Po dlhých týždňoch správ a fotiek so sexuálnym podtónom, je ich prvé stretnutie na nevhodnom mieste. ,,Hanbím sa za seba," prehovorí trasľavým hlasom. ,,Mám ťa odviesť domov alebo chceš ísť ku mne?" položí jej otázku a čaká na reakciu. ,,Takto sa doma ukázať nemôžem," odpovie na jeho otázku a slabo sa usmeje.
~
Máme tu konečnu druhú časť príbehu a ja sa na ňu vcelku aj teším..čo na to hovoríte vy? :)