17. (Správy)
Barbara
Prekvapilo ma, keď mi napísal. I keď to asi bolo očividné, keďže som mu poslala fotku z baru a on tam vtedy bol. Ach, bol taký krásny, nemohla som z neho spustiť oči. Stále sa usmieval a bol plný dobrej energie a nálady. Bol taký bezstarostný a šťastný. Hanbila som sa ísť za ním. No mohlo to byť konečne naše prvé stretnutie a nielen písanie si správ. Nemala som dostatočnú odvahu a navyše sa tam objavil aj môj bývalý Marek. Aká náhoda, obaja rovnaké mená a tak rozdielne povahy.
Barbara: nabudúce už prídem, aby ťa nezbalili nejaké ostatné :D
Marek: prosím ťa aké ostatné :D žiadne nie sú
Barbara: no by si sa čudoval fešáčik :D okukovali ťa tam dievčence
Marek: no ako som písal :D, mala si prísť za mnou a problémy by boli vyriešené a všetci by boli happy :D :D
Barbara: rozkaz kapitán, nabudúce prídem a dám o sebe vedieť :D
Marek: no to by som prosil fešanda :D
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro