Sklamanie zo včerajšieho večera je priveľké, pokým jej nepríde obálka s poštou o jej prijatí na vysokú školu. Zvládla to a je pyšná sama na seba, že sa jej to podarilo. Táto správa prelepuje jej smútok. Na facebooku si aktualizuje status o prijatí a veľa ľudí jej praje a asi sa tešia s ňou. Ale opäť ju čaká šok v podaní jeho správy, ktorú absolútne nečaká.

Marek: tak napokon sa ti podarilo, gratulujem :)

Neotvára ju, neodpisuje, len ju sleduje na zamknutej obrazovke. Miesto radosti, je brutálne až giganticky na neho nahnevaná a najradšej by mu uštedrila facku.
Je večer, sedí v meste so svojou úžasnou priateľkou, pijú, oslavujú prijatia na vysoké školy a myslí na Marekovu správu, ktorú stále neotvorila. Cíti sa ukrivdená a ešte na neho nahnevaná. Spolu s Veronikou si dajú takzvané Tour de bars, čo v preklade znamená dať si jedno poldeci v každom bare v meste. Je už opitá a racionálne neuvažuje, keď vchádza do Marekovho obľúbeného podniku. Zastavia sa pri bare, objednajú si po jednom spolu so zápitkom a čakajú. Čašník ma veľa práce, ale po troch minútach sa napokon dočkajú. Štrgnú si a na jeden nádych sa napijú. Strasie ich, ale finálny úsmev naznačuje, že im to padlo vhod, teda až do momentu, kým k nej neprehovorí Marek - ten, ktorého meno nechcela už vôbec vyslovovať. ,,Takže na správu mi neodpíšeš, ale do baru, ktorý je môj milovaný a ty o tom vieš sa dotrepeš."
~
Takže ešte jedna časť a moje vysvetlenie :)