Počas cesty jej tára o svojom mladšom bratovi, ktorý mame zašpinil biely chlpatý koberec v spálni a jej počas opisu myká kútikmi úst. Aspoň niečo jej zamestnáva myseľ od tých nepríjemných spomienok z chaty. Nadšenie jej rýchlo pominie, keď si uvedomí, že ide k nemu a on tam má rodičov. Všimne si jej nepokoj a preto sa jej opýta: ,,Niečo sa deje?" Barbara sa na neho nervózne pozrie. ,,Tvojim rodičom to nebude vadiť?" položí mu otázku a čaká. Marek sa poškriabe na zátylku a nepatrne sa usmeje. ,,Nie sú doma, odislli už. Každý víkend sú pri starých rodičoch aj s bratom. Jediná spoločnosť je Nala." Ju to zároveň teší, ale má aj trochu strach. Postrehne jej zdesený pohľad a snaží sa zachrániť situáciu. ,,Neboj, budem slušný. A ak nie, Nala na teba dá pozor." Opäť sa na neho usmieva a nedokáže poprieť optimizmus, ktorý v nej tento chlapec vyvoláva.  ,,Nala?" nadvihne Barbara jedno obočie. Marek vyhodí smerovku a bočí k väčšiemu modernému domu broskyňovej farby. Ten dom sa jej páči. ,,Uvidíš." Marek na ňu žmurkne a zastaví pod prístreškom vedľa domu. Barbara sa pomaly postaví z auta a Marek jej už vyťahuje veci zo sadného sedadla. Všíma si jej strhané pohyby a belavú pokožku na tvári. Vôbec nevyzerá dobre a vidno to na liečbu jeho spôsobom. Hlavou mu prejde neslušná myšlienka, ale vzhľadom na jej stav ju zaženie.
~
Tak sa poďme pomaličky rozbehnúť :)