Harry

Prudko som sa posadil na posteli za, čo som sa v duchu prefackal. A taktiež som sa prefackal dvojnásobne, pretože som sa ožral. Ale do riti. Nie som doma. Vtedy mi sa mi rozbúšilo srdce a so strachom som sa tu obzeral. V izbe nebolo nič, čo by som poznal. Začul som kroky a s napätím a bolesťou hlavy som čakal, kto vojde do izby. Kľúčka sa pohla a vo dverách sa objavila Sasha. Upokojil som tlkot môjho srdca a prestal som na Sashu pozerať vystrašeným pohľadom.

,,Ahoj." Povedala potichu a jemne zatvorila dvere. Iba som mlčal. Ona je tá osoba kvôli, ktorej som sa opil a plakal som. Na to si pamätám. ,,Ehm. Ako sa cítiš?" Spýtala sa stále tichým hlasom. Pomaly prešla k posteli, na ktorej sedela upotená verzia mňa. Potil som sa akoby som ubehol maratón. Sasha mi z tváre odhrnula pramienky vlasov, ktoré sa mi tam lepili. Priložila si svoje pery k môjmu čelu. ,,Stále máš horúčku." Zo šuflíka vytiahla tabletku a zbehla po vodu. Užil som liek.

,,S-Sasha?" Zakoktal som sa. Sasha sa na mňa pousmiala. ,,V-vyvádzal s-som v-včer-ra mo-c?" Spýtal som sa roztrasene.

,,Nie." Odpovedala okamžite. ,,Ale... Plakal si... Prečo si plakal?" Vtedy sa mi oči opäť naplnili slzami.

,,N-nechaj to tak-k." Vzlykol som. Sasha ma objala.

,,Ššš..." Pomalinky sa so mnou kolísala zo strany na stranu a ja som pomaly zaspával. No nechcel som však zaspať. ,,Harry, je ešte málo hodín. Skús si ešte chvíľku pospať." Pošepkala mi do ucha. Odtiahla sa odo mňa a mňa ovládol pocit chladu.

,,A-Aj ty ideš s-spať?" Koktal som sa a ani som nechcel. Ono to proste nešlo.

,,Uhm. Všetci ešte spia." Milo, ale zároveň utrápene na mňa pozrela. Prešla ku dverám a dotkla sa klúčky. ,,Sladké sny, Harry." Usmiala sa a odišla. Ľahol som si a objal som vankúš. Najhoršie bolo to, že som ich videl bozkávať sa. Sashu a Louisa som myslel. Vtedy som sa opil. Ďalej si už nepamätám. Ale plakal som. Pretože to bolelo vidieť ich tak spolu.

Posteľ vedľa mňa sa prehla. Otvoril som oči. Skôr ako som niečo mohol vidieť, mi pristála niečia ruka na čele. Bude to Sasha. ,,Hmm.... Čo stebou..." Neviem prečo, ale mám pocit, že je stále v tom, že spím. Tak som nechal oči zatvorené. Zrazu mi ruka zmizla z čela. Posteľ trošku zavŕzgala a vedľa hlavy mi pristála Sashina ruka. Jej teplé a vlhké pery sa dotkli môjho čela.

,,Babe?" Ozvalo sa od dverí. Pripadalo mi to akoby tam mala pery priložené celú večnosť. To však nebola pravda.

,,Stále ma horúčku, neviem čo s ním." Zúfalo povedala Sasha. Pohladila ma po mojom upotenom čele a odlepila mi tak z neho vlasy.

,,Staráš sa oňho ako o svoje dieťa. Poraď sa so Sarou, čo na to." Povedal Louis.

,,Nie Lou. Povedala som mame, že sa viem o všetko postarať sama. Iba tak mi dovolí... No ty vieš čo." Povedala Sasha.

,,Budeš mu chýbať. Trepal sa sem iba kvôli tebe." Mal som chuť otvoriť oči, ale radšej nie. Sasha by ma hrešila za to, že načúvam.

,,Pochop Lou. Chcem byť s tebou." Povedala a vstala. Obaja niekam odišli. Celý som sa prikryl a mal som v pláne sa udusiť. Sasha odlieta s Louisom. Preč. Do Los Angeles.

,,Už si hore?" Vtedy som si odkryl tvár. Opäť Sasha.

,,Hej..." Zamrmlal som.

,,Stále máš horúč-" Prerušil som ju.

,,Viem, počul som." Idiot.

,,Počúval si?" Vystrašene na mňa pozerala Sasha.

,,Hej." Pozrel som sa von oknom.

,,Harry, nie je to ešte úplne isté." Povedala a chcela si ku mne sadnúť no vtedy som sa posadil aj ja.

,,Pozri... V podstate by mi to malo byť jedno." Zadržal som ju.

,,Ale tebe to jedno nie je." Povedala a sadla si ku mne. Prehrabol som si moje domotané a upotené vlasy.

,,Je to predsa tvoj život." Odvrátil som zrak, pretože sa mi chcelo plakať.

,,Nehovor mi, že ti nebudem chýbať." Položila si ruku na moje rameno.

,,Budeš. Rozhodne budeš." Povedal som a stále som jej bol otočený chrbtom.

,,Harry?" Oslovila ma. ,,Plačeš?"

,,Nie." Odpovedal som rázne. Sasha ma objala a vtedy sa mi oči naplnili slzami. ,,Teraz už áno." Sasha sa zasmiala.

,,Čo takto, keby sme si spravili deň iba pre seba." Spýtala sa ma. ,,Samozrejme ak ti bude lepšie."

,,Je mi lepšie." Pozrel som na ňu. Sasha sa zasmiala. ,,Sash?" Sasha sa jemne pousmiala. ,,Chýbajú mi tvoje pery..." Začervenal som sa. Sasha sa obzrela. Chvíľku váhala, no potom ma letmo pobozkala na pery. Odtiahla sa.

,,Musím ísť teraz." Usmiala sa a zišla z postele. Až teraz som si všimol, že je oblečená tak slávnostnejšie.

,,Kam ideš?" Spýtal som sa jej. Ona sa obzrela.

,,Niekam preč." Usmiala sa a so zatvorením dverí odišla. Hodil som sa späť do postele. Nemôžem predsa stále čakať na Sashu kým sa so mnou dá dokopy, pretože viem, že to sa nestane. Musím si nájsť nejakú priateľku. Najlepšie cez zoznamku. A začnem hneď teraz.

Presvedčený o mojom čine som si vzal do ruky môj mobil. Otvoril som Google. A vtedy som sa zasekol. Čo ak to nechcem spraviť...

Už si sa rozhodol. Davaj. Ser sa na emócie. Nepremýšľaj. Proste choď do toho! Si predsa chlap no nie?

Okay. Svedomie sa ozvalo idem do toho.

Vyplnil som všetky políčka. Samozrejme som tam nedal úplne pravdivé informácie. Meno som si dal Robin. Volal sa tak totižto teraz už môj zosnulý nevlastný otec, ktorého som bral ako vlastného.

No teraz mimo to. Nedával som si tam radšej ani fotku. Chcem nejaké dievča, ktorému nebude vadiť, že som v podstate slávny. Niekoho ako je Sasha.

Tak som si teda znudene prezeral profily náhodných dievčat, ktoré mi sem dalo. Na jednom som sa však zastavil. Zaujal ma hlavne popisok.

,,Keď chceš dokážeš, keď nie tak si slaboch."

Ani sám neviem, čo ma na tom tak zaujalo.

Heather Temingo

Je nádherná... Pomyslel som si. Podľa všetkého má 19.

Napíš jej! Zobúdza sa ti z nej junior!

Ozvalo sa moje svedomie. Nečakal som. Napísal som jej. Možno, že mám slabosť pre dievčatá s krátkymi vlasmi. Ale usmieval som sa.

Ja: Ahoj

Do kelu som nervózny. Ani vlastne neviem prečo.

Heather: Ahoj :)

Omg ona odpísala! Okay, možno by som mohol prestať vymýšľať a mohol by som sa začať chovať ako dospelý.

Ja: Čo tu tak pekné dievča robí o takejto hodine :)

Idiot! Sú dve poobede!

Heather: Nudím sa :/.

Ja: Nie si s kamarátkami?

Heather: Vlastne ani nie som doma. Som na návšteve u mojej babky :)

Ja: To je milé. :)

Ja: Heather mám otázku...

Heather: Áno?

Ja: Aký máš názor na toho... Harryho Stylesa?

Heather: Myslím si, že má skvelú tvorbu rovnako ako aj jeho kamaráti. Prečo sa pýtaš? Poznáš ho? :D

Ja: Oh. Pýtam sa čisto zo zvedavosti. Áno poznám.

Tak si debil Styles. Zastrel sa rovno!

Heather: Naozaj? To máš šťastie :) Musí to byť dobrý kamarát.

Ja: Ako to vieš? :)

Heather: Raz som sa s ním rozprávala a bol naozaj milý. Rozprával mi chvíľu o svojom živote. Ale asi si ma už nepamätá. Ale som rada, že som sa s ním mohla trošku porozprávať. Raz by som si to určite chcela zopakovať. :)

Ja: Teba si pamätám!

Heather: Prosím?

Tlieskam.

Ja: Prepáč, nebolo to myslené tebe.

Heather: To sa stáva :)

Heather: Bohužiaľ už musím ísť Robin. Bol to fajn pokec :)

Ja: Počkaj Heather.

Heather: Ano?

Ja: Rád by som ťa viac spoznal, no zoznamka nie je podľa mňa to správne miesto...

Heather: Chápem. Máš Facebook alebo také niečo?

Ja: Telefónne číslo :D

Heather: Chápem. Patríš medzi tých, čo neobľubujú sociálne siete. Moje číslo - xxx-xxxx-xxx :)

Ach keby si vedela...

Ja: Vďaka. Ja ti teda napíšem neskôr. Ahoj :)

Používateľ Heather je offline.

Spokojne som vypol zoznamku. Presne tú Heather si pamätám. Raz ma zastavila kvôli fotke. Ochrankári ju ku mne nechceli pustiť, no ja som zavelil a oni ju pustili. Potom sme sa chvíľku rozprávali. A potom Heather poslali preč. Je to naozaj náhoda, že som ju stretol na zoznamke.

Asi som blázon. Blázon do Heather. Do mojej náhrady za Sashu. Moja druhá skoro dokonalá Sasha. Nie. Sashu nikto nikdy nenahradí. Je to to najlepšie dievča, aké som kedy mohol stretnúť. A aj keby si mám s Heather niekedy začať, či do konca založiť rodinu, stále by som Sashu bral ako moju sestru. Moju dokonale krásnu sestru...

Posadil som sa na posteli a vstal som. Obliekol som si nejaké tepláky čo sa mi povaľovali na zemi. Obliekol som si biele voľné tričko, tiež povaľujúce sa na zemi. Vyšiel som z izby. V dome bolo prekvapivo ticho. Zišiel som schody. V kuchyni na linke bol nejaký kus papieru. Bolo na ňom niečo napísané. Vzal som si papier do rúk a začal som si ho pre seba čítať.

Šli sme na obed. Je to rodinná záležitosť, Louis šiel do obchodu, čoskoro sa vráti. Nezavraždite sa.
Xoxo Sasha ❤

Papier som vrátil na svoje miesto a otvoril som ľadničku. Chvíľu som do nej zízal s mierne našpúlenými perami. Buchli vchodové dvere a ja som zatvoril ľadničku. Otočil som sa smerom ku dverám, stále držiac rúčku na chladničke. Louis sa na mňa pozrel. V rukách mal tašky. ,,Čo máš?" Kývol som hlavou jeho smerom.

,,To, čo mi Sasha napísala na zoznam." Povedal a vyložil tašky.

,,Ukáž mi ten zoznam." Nastavil som k nemu ruku. Podal mi zoznam. ,,Brokolica, šalát, bla bla bla, ovocie, bla bla, listové cesto, bla bla bla, cestoviny, bla bla bla. Samé zdravé somariny." Povedal som a vrátil som mu zoznam. On začal vykladať. ,,Naozaj ti chutí jesť tieto somariny?" Spýtal som sa keď som v ruke zvieral bio mlieko. Nikdy som o tom nepočul a vidím to prvýkrát. A dúfam, že posledný.

,,Niekedy si tajne objednám pizzu." Zasmial sa.

,,Tak si ju tajne objednámne aj teraz." Povedal som. ,,Naozaj toto jesť nebudem." Vzal som si mobil.

,,Ak sa to dozvie, zje nás." Povedal Louis so smiechom.

,,To by sme museki byť bio tovar." Louis sa na plné hrdlo spolu so mnou zasmial.

Objednal som nám pizzu a spolu sme dovykladali nákup. Sadli sme si na gauč a ja som sa hrabal medzi Sashinými hrami na xbox.

,,Fifa?" Pozrel som naňho.

,,Si piš, chlape zapni to." Povedal s ovládačom v ruke. Zapol som to tam a sadol som si k nemu. Začali sme hrať a popri tom sme sa pchali pizzou.

Po dvoch hodinách hrania nás to chytilo, tak sme si objednali ďalšiu pizzu. Vchodové dvere buchli, čo sme s Louisom nejak extra nevnímali a prekrikovali sme sa.

,,Typickí chlapi." Ozvalo sa spoza nás, na čo sme sa obzreli. Stála za nami vysmiatá Sasha.

,,Ahoj babe." Nervózne sa usmial Louis. Iba som sa na ňom zasmial. Pre mňa bio pravidlá Sashi Lange neplatia.

,,Naozaj? Pizza?" Pozrela na nás znechutene.

,,Už štvrtá." Vychválil som nás.

,,Ste odporné prasce. Pizza je nezdravá." Pokrútila nad nami hlavou. Ja som ju ignoroval a porážal som Louisa vo Fife.

,,Góól!" Vykríkol som.

,,To neplatilo! Nepozeral som sa!" Skríkol Louis. Zasmial som sa.

,,Tak teda hrajte." Povedala s úsmevom Sasha. ,,A Louis, potom príď hore ak dohráte." Louis iba celý zahľadený do hry prikývol.

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤