Harry

Dorazili sme k Sare. Mal som v pláne ísť do izby a konečne sa vyvaliť na posteľ, no mama ma zastavila. ,,Dnes večer ideme na večeru. Neradím ti, aby si si krčil oblečenie." Upozornila ma.

,,Nemám päť rokov." Šiel som do izby a vyzliekol som sa iba do boxeriek. Obliekol som si ľubovoľné voľné tričko, ktoré som zhrabol. Posadil som sa k oknu. Nemal som náladu na nič. Sasha je na mňa hnusná. Nespoznávam ju. Ale, že vôbec.

Nikdy sa takto nechovala. S jej výzorom... Dobre. Je to jej vec, čo sa jej páči. Ale to správanie... Naozaj by som ju prefackal.

,,Ahoj." Prišla sem Sara.

,,Hm. Ahoj..." Hľadel som von oknom. Sara si povzdychla.

,,Deje sa niečo?" Spýtala sa ma.

,,Trápi ma Sasha. Nemal by som sa do nej starať. Ja viem, je to jej život, ale..." Nedopovedal som. Nechcel som.

,,Ale?" Spýtala sa a podišla ku mne.

,,Nie som s Kendall šťstný. Za tých pár dní, čo som bol s ňou som iba míňal peniaze... Sasha... Ona... Bola iná.... Bola..." Na konci sa mi zlomil hlas. Sara sa na mňa pozrela. Jej ruky neobopli ani tri štvrtiny môjho tela. Ale objala ma. Sara je drobná. Je len o pár centimetrov vyššia od Sashi.

Sasha... Dievča, ktoré si pamätám ako to najmilšie stvorenie na svete. To najkrajšie stvorenie vo vesmíre. A najlepšiu osobu v celej existencií.

A teraz... Akoby to z nej všetko opadlo. Akoby to zmyla vodou a mydlom, po ktorom vždy tak nepríjemne smrdia ruky.

,,Chýba ti?" Spýtala sa ma opatrne Sara, aby mi nejak psychicky neublížila.

,,Chýba. Chýba mne, Niallovi, Louisovi, Liamovi a aj Zaynovi. Chýba nám všetkým. Stará dobrá Sasha. Chýba aj tebe. Viem to." Povedal som opatrne so slzami v očiach. Sara ma chytila za ruky.

,,Chýba nám. A pri tom tu je s nami takmer všade. Ale už to nie je tá Sasha." Pokračoval som.

,,Spolu s priateľmi ju zmeníš." Prerušila ma Sara. ,,Ty ju poznáš najlepšie. Vieš čo má rada. A ju to nikdy neomrzí." Pokračovala. Nedokázal som o nej počuť, preto som Saru stopol.

,,Nezmení sa."

,,Ako to môžeš vedieť?" Spýtala sa.

,,Poznám ju predsa najlepšie." Prešiel som k posteli. Opatrne som do nej vliezol. Snažil som sa zadržať slzy. Áno. Chýba mi až sa mi chce plakať.

,,Harry... Chceš aby som ju zavolala na večeru?" Spýtala sa ma Sara a sadla si ku mne. ,,Vidím, že ti chýba. A, že sa ti chce plakať." Objala ma okolo pliec.

,,Ak nechce, nechaj ju." Rukou som prešiel po perfektne upravených povliečkách.

,,Ako chceš." Povzdychla si a vstala. Chcela odísť, no zastavila sa medzi dvermi. ,,Ak by niečo... Som tu pre teba." Povedala milo a zavrela dvere. Počkal som chvíľu kým odíde.

Začal mi zvoniť mobil. Pozrel som na obrazovku. Sasha... Zdvihol som to.

,,Čo si akože kurva myslíš?!" Zvreskla.

,,Nechápem." Povedal som ticho.

,,Ty chceš aby som sa ja drbala na nejakú zasratú večeru s tebou s tvojou rodinou?!" Kričala po mne.

,,Ak chceš takto kričať, tak nie." Chcel som to zložiť, no Sasha si povzdychla.

,,Aby bolo jasné. Nedotkneš sa ma. Nepozrieš na mňa a medzi nami bude minimálne dvojmetrový odstup." Povedala prísne, no už nekričala.

,,Dobre."

,,Fajn." Zložila to. Hodil som sa do postele. Po mojej tvári pomaly stekali teplé slzy.

5:57 PM

Začal som sa obliekať, keď v tom treskli vchodové dvere.

Doobliekal som sa a vyšiel som z izby. Vtedy z izby vyšla aj Sasha. Mala na sebe nejaké divné šaty a topánky. Keby to mám popísať, tak vrch šiat je čierny a sukňa má vzor červenej košele kockovanej. Vlasy mala rozpustené a make-up mala stále rovnaký.

,,Sasha to nemyslíš vážne." Povedala jej mama, ktorá bola oblečená elegantne. Sasha bola ticho a odignorovala jej vetu. Zišla schody a šla do kuchyne.

,,Sasha." Zastavila ju jej mama.

,,Chcela si aby som išla. Idem. Tak sa mi neser do oblečenia." Zamračila sa Sasha. Všetko toto je moja vina.

,,Ideme." Povedala Laura. Všetci sme si sadli do auta. Sasha bola na mobile ako vždy.

Dorazili sme pred reštauráciu. Vystúpili sme z auta. Sasha šla popri mne, ale iba preto, lebo jej to kázala Sara.

Sadli sme si na svoje miesta. Sasha sedela vedľa mňa.

Sasha

Len ja dostanem miesto pri tak drbnutej osobe ako je Harry. Pretvára sa. Pred jeho materou sa chová ako slušný chlapec. A keď je so mnou, dotýka sa ma a dokonca ma aj pobozkal.

Teraz sedí so sklonenou hlavou. A nie. Nie je mi ho ľúto.

King!: V poriadku?

Me: Zatiaľ áno.

Povzdychla som si. Rodičia o niečom kecali. Harry pozrel na mňa. Zamračila som sa. On sa však nepozrel preč.

,,Prestaň." Preťala som pomedzi zuby. Harrymu mykali kútiky pier. Chce plakať. Ale prečo by on plakal? Nemá na to dôvod.

,,Odskočím si." Povedal Harry a všetci prikývli. Harry vstal a dobre, že sa nerozbehol na záchod.

,,Sasha?" Pozrela na mňa mama.

,,Nič som nespravila." Obraňovala som sa.

,,Nie. Ideme sa von trochu porozprávať." Vzala ma za ruku. Vzala si aj kabelku. Vyšli sme von. Mama z kabelky vytiahla cigarety. Jednu mi podala.

,,Odkedy ty fajčíš?" Začudovala som sa.

,,Sú otcove." Vysvetlila. Iba som chápavo prikývla. Zapálila som si.

,,Chcem sa s tebou porozprávať o Harrym." Prehovorila moja mama. ,,Chýbaš mu. Ale nie takto. Taká aká si bývala kedysi." Začala.

,,Ja som s Oliverom. Harry opustil mňa, pred Vianocami. Na to, mu nikdy nezabudnem. Ja ho za to neznášam." Vysvetlila som mame.

,,Dobre. Ale pochop ho." Do mojich očí sa hrnuli slzy.

,,Stále mám chápať iba ja jeho!" Skríkla som.

,,Prestaň po mne kričať! Si strašne drzá!" Kričala po mne zas ona.

Harry

Vrátil som sa na miesto. Sasha a Sara tu neboli. Boli vonku. Sara rozhadzovala rukami. Sashu som moc nevidel. Bola za stĺpom.

Priniesli nám jedlo a pitie. Mame, Laure, Sare a Sashinmu otcovi víno. Mne a Sashi kolu.

Obe vošli dnu. Sasha mala sklonenú hlavu a jej ruky sa triasli. Sara si spokojne sadla na svoje miesto. Sasha si opatrne odsunula stoličku. Posadila sa. Sara a ostatný začali popíjať. Hľadel som na Sashu. Jej tvár zakrývali vlasy. Takže som nevedel, čo sa deje. Ruky jej len tak viseli dole.

Za pokus nič nedáš.

Ozvalo sa moje svedomie. V mysli som si povzdychol. Chytil som Sashu za ruku a preplietol som si s ňou prsty. Nijak na to nereagovala. Mala uvoľnenú ruku.

Držím ju za ruku už dobrých desať minút. Ani sa nepohla. Teraz si však dala preč ruku a vytiahla si mobil. Stlačila ikonku s fotoaparátom. Až teraz som jej mohol vidieť do tváre. Plakala. Rozhodne plakala.

Ruku som jej položil na rameno. Otočila sa na mňa. Vzhľadom na to, že Sara, mama a Laura už mali vypité, nevnímali nás.

,,Potrebovala by som ísť k Oliverovi." Povedala opatrne. Pozrel som na Saru. Samozrejme, že by som si mohol vymyslieť niečo, aby nešla. Ale keď sa na ňu pozriem... Srdce mi to nepovoľuje.

,,Odveziem ťa, ale musíš mi povedať adresu." Povedal som potichu. Sasha prikývla.

,,Mama, idem k Oliverovi." Pobedala narovinu Sasha. Sara iba prikývla a ďalej pokračovala v debate. Spolu so Sashou sme šli do môjho auta, ktoré mám požičiané.

Sasha sa v aute trochu upravovala. Je bez nálady.

,,Viem, že by som sa nemal starať, ale povedala ti Sara niečo?" Spýtal som sa opatrne.

,,Mala by?" Pozrela na mňa.

,,Myslel som niečo, čo ti ublížilo." Sledoval som cestu.

,,To... To je jedno." Pozrela sa von okienkom. ,,Tu odboč doprava." Povedala a ukázala pritom prstom. Zastavil som pred pomerne veľkým domom s číslom 220. Pred bránkou už čakal Oliver. Sasha na mňa pozrela. Pozrel som na volant.

,,Dobre. Môžeš sa na mňa pozrieť. Aj tak si to už všetko porušil." Pozrel som na Sashu. Akurát vystupovala. Vystúpila a rozbehla sa k Oliverovi. Zavrel som dvere, ktoré ona nezavrela. Naštartoval som a odišiel som.

V ruke som zvieral volant. Musím sa ukludniť. Však je to všetko moja vina, že mi Sasha neverila. Je moja vina, že som sa s ňou rozišiel. A teraz to nemyslím ironicky. Je to moja vina.

Dorazil som späť do reštaurácie, kde už boli všetci poriadne najebaní. Sadol som si k stolu. Hlavu som si podoprel rukou a počúval som ich opité historky.

Zaujalo ma však, keď Sara začala viesť tému Sasha.

,,Nie som spokojná. Vôbec nie. Na nikom jej nezáleží. Kričí po mne. Cítim sa ako otrasná matka. Som hlúpa, že som jej všetko povoľovala." Dala si hlavu do dlaní.

,,Ale Sara... Ty za to nemôžeš. Si skvelá matka, Sasha sa prostebrozhodla tak, ako sa rozhodla." Povedala zas moja mama.

,,Ja sa o ňu bojím Anne. Ona sa chová divno. Možno aj berie drogy. Ja neviem. Bojím sa, že sa zmení tak, až sa raz zabije, kvôli otrave alkoholom s drogami." Stráchala sa.

,,Sara, neboj." Upokojoval som ju aj ja. Robert- Sashin otec, tu len tak sedel. Bol už dosť opitý.

Later

Už je niečo po polnoci. Sedím tu už úplne znudený. Nemám čo robiť. Bol som sa už aj previezť po Londýne. Bol som chvíľu v parku. Keď som sa vrátil tak si objednávali už tretiu fľašu vína, ktorú hneď vypili.

,,Okay, ideme." Zahlásila Sara a dotackala sa k pultu aby zaplatila. Medzitým všetci ostatný nasadli do auta. Sara zaplatila a ja som jej pomohol do auta. Sadla si na miesto spolujazdca.

Naštartoval som a pomaly sme sa viezli domov. Teda k Sare.

Sasha

Je už niečo po polnoci a s Oliverom sme si otvorili fľašu červeného vína, asi pred hodinou. Adrian šiel spať k Wendy, takže máme dom pre seba. Šaty a všetko oblečenie mám stále na sebe, čo sa čudujem.

Sadla som si na Olivera obkročmo.

,,Je ti dnes niečo?" Spýtala som sa pripito.

,,Nie." Hľadel za mňa.

,,Tak sa na mňa pozri." Vzala som mu tvár do rúk. Jeho ruky skĺzli na môj zadok. Prisala som sa mu ma pery. Oliver však nespolupracoval. ,,Čo ti je?" Zamračila som sa.

,,Si opitá..." Povedal neutrálne.

,,Aj ty si opitý. Aký je v tom problém." Nechápala som ho.

,,Nemám náladu na sex." Zosadil ma z neho.

,,Oliver, neklam." Vzala som ho za ruku a ťahala som ho do jeho izby. Zabuchla som dvere. Oliver ma o ne pritlačil a začal ma drsne bozkávať. Jeho ruka si našla cestu pod moje šaty. Zavzdychala som, keď sa jeho studená ruka dotkla mojej intímnej časti.

Zhodil ma na posteľ. Chytil som sa povliečok. Niečo mi všal zostalo v ruke. Pozrela som, čo som to chytila. Sýto červené tangáče.

,,Oliver, čo to je?!" Zamračila som sa a pred nos som mu predstrčila tangáče, ktoré rozhodne nie sú moje.

,,Tangáče?" Zasmial sa.

,,Koho?!" Skríkla som.

,,Však tvoje, nie?"

,,Neznášam sýtu červenú a neznesiem na sebe tangáče." Vyhrabala som sa spod neho.

,,Tak asi budú patriť Wendy." Mykol plecami.

,,Čo KURVA robila Wendy u teba v izbe?! Alebo to bola iná? Ako často si sem niekoho vodíš?!" Vrieskala som po ňom.

,,Vysvetlím ti to..." Snažil sa ma zadržať. Chcela som totiž odísť.

,,Vysvetluj si to tej, ktorú si sem vodíš." Zhrabla som môj mobil a bola som na odchode. Oliver ma zastavil pred dvermi.

,,Takže... Je koniec?" Spýtal sa. Táto veta ma natoľko vytočila, že som mu vlepila facku. Vyšla som von a Oliver hneď za mnou.

,,Sasha, prosím. Nechaj si to vysvetliť." Kričal mi Oliver. Zastala som na prechode.

,,Nikdy som si nemyslela, že ma takto raníš! Nikdy som si nemyslela, že práve tebe bude jedna málo!" Zvreskla som.

,,Pozor!" Skríkol. Obzrela som sa.

Oliver

A vtedy bolo počuť pískanie pneumatík...

To
Be
Continued...

Som to ale sviňa :D

Vote&Comment!

Love ya'll. ❤