Asi po štyroch hodinách nakupovania sme si zašli do Starbucks. Úplne ma bolí noha.

,,V pohode?" Stále ma kontrolovala Sasha.

,,Som v pohode." Povedal som jej už asi piatykrát. Sasha si povzdychla. Doniesli nám objednávku. Adrian si niečo ťukal do mobilu.

,,Zajtra asi vynechám školu." Oznámil som im obom.

,,Dôvod?" Spýtala sa Sasha.

,,Bolí ma noha. A vidíš, že ledva chodím." Povedal som podráždene.

,,Sorry, že ruším vašu debatu, ake Lydiu našli mŕtvu v parku na lavičke dnes ráno. Mala vraj stopy po obesení." Povedal Adrian.

,,Začínajú sa tu diať divné veci." Povedal som.

,,Ona by si sama život nevzala." Povedala Sasha a vzala Adrianov mobil.

,,Popísali to ako samovraždu." Povedal Adrian.

,,Je to kravina. Vidíž tú ruku? Má na nej modriny. Niekto ju k tomu prinútil." Upresnila Sasha.

,,Prečo by to niekto robil?" Spýtal som sa.

,,Nikto nevie." Mykol pleciami Adrian. Sasha priblížila fotku. Priblížila to na Lydiinu ruku.

,,Ten istý náramok som videla u Olivera." Pozrel na mňa.

,,Možno spolu chodili." Napadlo Adriana.

,,A čo ak je on vrah? Čo ak zabil aj Kiku a aj Lydiu." Napadlo Sashu.

,,Nie. Oliver bol v škole." Presviedčal ju Adrian.

,,Nikdy som si na Lydii taký náramok nevšimla. Ukáž mi aj Kiku." Prikázala mu Sasha. Sasha si to priblížila na Kikinu mŕtvolu.

,,Ten istý náramok." Povedala.

,,Ahojte." Ozvalo sa spoza nás. Otočil som sa. Bol to Oliver. Do riti. Hneď som vstal, bez ohľadu na to, či ma bolí noha alebo nie.

,,Čo tu chceš." Zamračil som sa namho.

,,Šiel som len okolo a uvidel som vás tu." Usmial sa.

,,Harry." Povedala Sasha a potiahla ma si sadnúť. Všetci na nás pozerali. Sadol som si späť. Hľadel som do zeme.

Sasha

Harry sa zahľadel do zeme. Oliver si sadol k nám.

,,Prečo ste neboli v škole." Spýtal sa Oliver a ruky si dal na stôl. Na pravej ruke mal náramok. Bol takmer rovnaký ako ten, ktorý mala Lydia a Kika. Ale ich bol modrý. Trochu sa mi uľavilo. Myslím, že by to Oliver nespravil. Bol to síce zlý človek. Ale myslím, že sme ho zmenili.

,,Bol u nás bratranec Teodor." Vysvetlila som.

,,Počkaj, ten Teodor?" Zasmial sa Oliver.

,,Hej." Prekrútila som očami.

,,Tak ste mali veselo." Uchechtol sa.

,,Zavri hubu." Zahundral Harry. Viem, že sa ma snaží chrániť a, že Olivera nemá moc v láske, ale nepáči sa mi jeho prístup.

,,Harry ukludni sa." Povedala som mu milo. Zazrel na mňa a ďalej mlčal.

,,Čo je mu?" Spýtal sa Oliver celkom skúmavo.

,,Hovno." Odpovedal Harry.

,,Chalani bavte sa tu, Harry my ideme na chvíľu von." Povedala som, Harry si vzal barle a spolu sme vyšli von.

,,Niečoho som si všimla." Začala som. ,,Kika a Lydia mali modré náramky, Oliver má na ruke čierny." Vysvetlila som mu.

,,Chceš mi povedať, že si myslíš, že to Oliver nebol?" Nadvihol obočie.

,,Neviem, nie som si úplne istá." Skrivila som ústa. Harry sa nahol ku mne.

,,Ak ti niečo spraví, tak ho zabijem." Povedal, pričom sa mračil. Len som prikývla. Harry ma chytil za bradu a pritiahol si ma k perám. Začal ma jemne bozkávať. Vopchal mi do úst jazyk a bozk tak predĺžil. Odtiahli sme sa od seba. Spolu sme sa vrátili späť.

,,Nikdy by som to naňho nepovedal." Hovoril niečo Adrian.

,,Tiež nie." Prekrútil očami Oliver.

,,Nepôjdeme už?" Spýtala som sa ich. Harry sa otočil. Zastavila som ho.

,,Nie." Pokrútila som hlavou. On si povzdychol a vybral si peňaženku. Skôr ako mi stihol podať peniaze som mu zmizla z dohľadu a zaplatila som zo svojich. Otočila som sa. Harry za mnou stál s peniazmi v ruke. Vzala som si peniaze a strčila som mu ich do zadného vrecka.

Spokojne som vyšla von. Harry šiel hneď za mnou. Dobehli sme chalanov.

,,Oliver ide s nami?" Spýtal sa Harry.

,,Čo proti mne máš?" Zastal Oliver a škaredo pozrel na Harryho.

,,Len som sa pýtal." Zasmial sa Harry.

,,O čo ti ide." Skúmavo naňho pozrel Oliver.

,,Chalani kľud." Ozval sa Adrian.

,,Bojíš sa, že sa dotknem Sashi?" Dobiedzal doňho Oliver. Podišiel ku mne a jemne ma chytil za ruku. Harry hodil barle na zem a sotil do Olivera.

,,Ju nechaj na pokoji." Mračil sa.

,,Harry stačí." Povedala som.

,,Za koho ma máš? Nikdy by som ťa neudrel." Vysvetlil mu Oliver.

,,Za vraha." Oliver sa sekol.

,,Čo?" Nechápavo pozrel na Harryho. ,,Ty si myslíš, že som zabil Kláru a Lauru?" Spýtal sa Harryho.

,,Volajú sa Kika a Lydia. A ja si to nemyslím. Ja to viem." Povedal Harry.

,,Tak to si na omyle." Zamračil sa Oliver a otočil sa na odchod.

,,Kam akože ideš?" Zvýšil naňho hlas Harry.

,,Preč od teba. Si psychopat." Vysvetlil Oliver. Podala som Harrymu barle. Smutne na mňa pozrel.

,,Si naštvaná?" Spýtal sa asi po piatich minútach Harry.

,,Nemám byť prečo. Ale vieme, že to Oliver nie je." Vysvetlila som mu. Harry sa pozrel na Aďa.

,,Ja to nie som, hej?" Bránil sa Adrian. Zasmiala som sa na ňom.

Došli sme domov. Adrian šiel k sebe a ja s Harrym k nám.

,,Som tak rada, že tu Teodor nie je." S úsmevom som si sadla na gauč. Harry si sadol vedľa mňa.

,,Hej... Je tu kľud." Povedal a prisunul si ma k sebe. Nohy som si dala na gauč a ľahla som si Harrymu do lona. Harry sa mi hral s vlasmi.

Harry

Hral som sa so Sashinmi vlasmi. Videl som, že sa jej zatvárajú oči. Mňa o chvíľu vypne tiež. Ale ešte som bol hore a sledoval som spiacu Sashu. Neskôr som zaspal aj ja.

Later

,,Harry..." Niekto do mňa drgal. Otvoril som oči. Sasha stále spala v mojom lone, no už bola prikrytá dekou. Budila ma Sara. ,,Ste spolu naozaj zlatí, ale choďte radšej do izby, aby ste ráno vstali do školy." Usmiala sa. Zobudil som Sashu.

,,Bože, koľko je hodín..." Zamrmlala.

,,Asi jedenásť večer." Ozvala sa Sara. Sasha si sadla a rukami si prešla po tvári. Zívla si.

,,Mne sa chce ešte spať." Ľahla si do môjho lona.

,,Ideme do izby." Drgol som do nej. Nereagovala. Vstal som a prikryl som ju dekou. Potichu som rozložil gauč. Sara mi prišla pomôcť. Priniesla nám vankúše a prikrývky.

,,Vďaka." Poďakoval som a rozopol som si jeansy. Sara prikývla a odišla do svojej izby. Vyzliekol som si jeansy a ľahol som si k Sashi, ktorá spokojne spala. Jednou rukou som ju objal a okamžite som zaspal.

Morning

Sme na ceste do školy.

Sasha otvorila svoju skrinku a vypadli na ňu kvety s obálkou. Sasha párkrát zamrkala a otvorila obálku. Usmievala sa pri tom ako si čítala vzkaz. Všimol som si, že sa jej po líci skotúľala slza. Takže po nej kričať nebudem.

,,Od koho to je?" Spýtal som sa milo.

,,Od Kiky. Ale dala mi to sem jej sesternica. Musela to písať už keď sa bavila s Lydiou." Povedala nadšene.

,,Oh." Bolo jediné, čo zo mňa vyšlo.

,,Ah! Sasha!" Ozvalo sa spoza nás. Bežal k nám nejaký chalan. Sasha sa zatvárila veľmi divne. Chcel ju objať, no ona sa uhla a on vrazil do skriniek. Otriasol sa a vstal zo zeme. To som ho však pritlačil o skrinku ja.

,,Kto do riti si?!" Zamračil som sa naňho.

,,Neboj, Sasha je len tvoja." Triasol sa.

,,Kto do riti si?!" Zvreskol som a švácol som ho o skrinku.

,,Hej, daj si pohov nováčik." Ozvalo sa spoza mňa. ,,Tento šprt je náš." Uškrnul sa na mňa hnedovlasý chalan.

,,Sam nechaj ho." Povedala nevinne Sasha.

,,Ticho." Zamračil sa na ňu.

,,Toto neznášam." Zamrmlala.

,,Počúvaj ma." Schmatol ju za vlasy. ,,Buď rada, že ťa nejebem niekde na hajzloch." Sotil ju do slrinky.

,,Stačilo." Povedal som. Sasha sa rozplakala. Ten Sam sa zasmial.

,,Myslíš si, že na mňa máš?" Vyťahoval sa. Neváhal som a jednu som mu vrazil. Zvalil sa na zem.

,,Ty mne nesiahaš ani po päty." Postavil som sa nad neho. Zdvihol pohľad. Barlou som mu hlavu pritlačil o zem. ,,Zabudni, že si ešte niekedy dovolíš, do Sashi." Kopol som doňho a pomohol som Sashi.

Zozadu ma niekto zhodil na zem. Bol to Sam. Začali sme sa biť. Samozrejme, že som silnejší, pretože som chodieval do posilky a nebral som tie hnusne lieky na zväčšenie svalov. Taktiež som chvíľu chodil na box.

Kolenom som Sama kopol medzi nohy. Zapišťal a začal sa na zemi skrúcať v bolesti. Sasha podišla ku mne. Chytila sa mi obočia na, čo som sykol. Pomohla mi vstať.

,,Idiot!" Skríkla po mne a vlepila mi facku.

,,Čo?" Nechápal som. Vzala ma za tričko a niekam ma ťahala. Zastali sme pred bielymi dvermi. Sasha zaklopala. Otvorila nám nejaká paní v bielom.

,,Dobrý, máte vatu a dezinfekciu?" Spýtala sa milo Sasha. Pani jej podala to, čo si vyžiadala. Asi to bude sestra.

Zazvonilo. Nešli sme však na hodinu. Sadli sme si na lavičku v strede chodby. Sasha si naztavila moju hlavu tak, aby dobre videla.

Celkom bolestivo mi to začala dezinfikovať. Vôbec nebola jemná.

,,Au, au, au." Odtiahol som sa. Sasha sa na mňa mračila.

,,Čo je ti?" Spýtal som sa celkom podráždene.

,,Tebe preskočilo?" Chystala sa mi vlepiť ďalšiu facku. Zastavil som ju.

,,Vysvetli mi to. Potom ma fackaj koľko chceš." Sasha si povzdychla. Jemne si natočila moju hlavu. Opäť začala dezinfikovať, no teraz bola opatrná.

,,Sam Lazeq je najväčší drsňák na škole. Je silný a jeho matka je tu riaditeľka. Je bohatý a baby po ňom letia. Je sukničkár a fajčí trávu. Hlavne je to kapitán futbaloveho tímu. Teraz po tebe pôjdu všetci." Vysvetlila mi Sasha. Dodezinfikovala mi ranu. Zaniesla veci. Spolu sme vošli do triedy. Sasha nás ospravedlnila. Sam sa zasmial. Prekrútil som očami a sledoval som tabulu.

Lunch

Sadol som si k Sashi. Oliver s nami sedel spoločne s Adrianom. Ale na nikoho nepozrel ani nič nepovedal. Povzdychol som si.

,,Kto si myslíte, že to všetko urobil?" Začala Sasha tému.

,,Neviem a je mi to jedno." Prehovoril otrávene Oliver.

,,Nie je tu niekto, kto nikoho nenávidí? Okrem Olivera." Zasmial sa Adrian. Oliver doňho buchol.

,,Ja to tu nepoznám, ale nemohol to byť Sam?" Spýtal som sa.

,,Nie. Je to posera. Iba sa drsne tvári." Poznamenal Adrian. ,,A Lydia bola jeho priateľka keď zistil, že zomrela tak..." Obzrel sa. Naklonil sa k nám. ,,Plakal." Pošepkal. Sasha sa zasmiala.

,,Čudujem sa, že sa nerozplakal, keď mu Harry kopol do matrošu." Oliver na mňa pozrel.

,,To si neurobil." Povedal s vypúlenými očami.

,,Ak máš chuť mi dať facku tak si neprosím, už som dostal." Oliver pokrútil hlavou.

,,Pôjde po tebe celý tím." Vysvetlil mi.

,,Nech." Mykol som plecami.

,,Nech? Kámo ty sa nedožiješ zajtrajšku." Oprel sa o stoličku.

,,Oliver." Zamračil sa naňho Adrian. Sasha na mňa smutne hľadela a v očiach mala slzy.

,,Eeeh. Robil som si srandu." Zasmial sa.

,,Nechcem aby si zomrel." Objala ma.

,,Nezomriem. Vtipkoval." Pohladil som ju po chrbte. Sasha sa trasľavo nadýchla.

,,Sorry." Odvrátil pohľad.

,,To nič." Sasha sa odo mňa nechcela odtrhnúť. Povzdychol som si.

,,Oh, takmer by som zabudol. Britany..." Začal Adrian. ,,Bola jedna z Lydínych kamarátok. Tiež mŕtva." Povedal.

,,Niekto tu naozaj nemá rád Lýdiu." Poznamenal som.

,,A kto by ju mal rád? Robila každému iba zle. Bola to tyranka." Vysvetlil Oliver.

,,No. Byť tebou som ticho." Uťahoval si z neho Adrian.

,,Neznášam ťa." Prekrútil očami. Sasha sa zasmiala.

,,No." Usmial som sa a odtiahol som sa od nej. Bola uplakaná.

,,Myslím, že to poslednú dobu nemá nikto ľahké." Poznamenal Adrian.

,,Ničí to úplne každého, len sa tu rozhliadni Harry." Povedal Oliver a rukou ukázal na jedáleň. Nebol tu moc hluk a nikto sa moc nesmial. ,,A vieš prečo je to tak?" Spýtal sa.

,,Nie."

,,Pred Lydiou mal každý rešpekt. Bola tu niečo ako kráľovná." Vysvetlil mi Oliver a na prstoch ukázal úvodzovky pri slove kráľovná. Chápavo som prikývol.

,,Uuuu som Styles pozrite na mňa fuckboy!" Vykríkol niekto od Samovho stola.

,,Nevšímaj si ich. Prosím." Sasha ma chytila za ruku. Ani som sa neobzrel, lebo by som vstal a tak ho zmlátil, že ani päťdesiat plastických operácií by mu nedalo ksicht dokopy.

,,Styles! Milujem tvoje dievča." Stisol som Sashinu ruku.

,,Harry, hlavne kľud." Povedal Adrian.

,,Je šukézna!" Už som sa šiel postaviť, no v to sa postavil Oliver.

,,Seď." Prikázal mi. Nechápavo som naňho pozeral. Prešiel k Samovmu stolu a spokojne si tam sadol. Niečo im povedal a oni sa zasmiali.

,,Nebol to vtip." Počul som ako to povedal Oliver. Opäť im niečo povedal a odišiel späť k nám.

,,Tupé mozgy." Pokrútil nad nimi hlavami.

,,Čo si im povedal?" Vyzvedala Sasha.

,,To je tajné. Ale dajú pokoj aspoň na týždeň." Usmial sa.

,,Vďaka." Poďakoval som mu.

,,To bola maličkosť. Tí bezmozgoví búchači si zaslúžia niečo zlé." Obzrel sa.

,,Tomu ver." Uchechtol sa Adrian.

Vote & Comment!
Love ya'll. ❤