Zobudila som sa na to, že ma niekto hladil po chrbte. Bol to Liam.

,,Kde je Zayn?" Pozrela som na Harryho. Už nechrapčal.

,,Čakáv aute." Usmial sa.

,,Do riti, koľko je hodín?" Moje oč sa stále zatvárali.

,,Sedem večer. Spala si dlho." Spala som tu od tretej ráno. ,,Ideme na večierok, ideš?" Pozýval ma Liam.

,,Asi zostanem radšej pri Harrym." Chytila som ho za ruku.

,,Potrebuješ sa trochu odreagovať. Harry to tu zvládne." Usmial sa Liam.

,,Čo ak sa preberie a ja tu nebudem." Pozrela som na Liama.

,,Neboj. Poď. Budeš sa baviť. A potrebuješ si prečistiť hlavu. Nerobiš nič iné iba sedíš pri Harrym, ješ, spíš, chodíš do školy." Presviedčal ma Liam. Povzdychla som si a vstala som. Liam ma objal okolo pliec, aby mi nebola zima. Spolu sme šli do auta.

,,Ahoj." Povedal Zayn a usmial sa. Sadla som si dozadu. Slzy som mala na krajičku.

,,V pohode?" Spýtal sa ma Liam.

,,Ja to nedám." Chcela som vystúpiť. Liam ma zadržal.

,,Sasha. My už ideme." Povedal Liam so strachom v očiach. Pozrela som do okníčka. Naozaj. Celkom rýchlo sme išli po ceste. Liam ma chytil za ruku. Oprela som si hlavu o sedačku a slzy som nechala voľne tiecť po mojej tvári.

,,Liam nemali by sme ju do ničoho nútiť." Povedal Zayn.

,,Hodíme ťa domov?" Spýtal sa ma Liam. Záporne som pokrútila hlavou.

,,Potrebujem Nialla. Alebo Louisa. Kohokoľvek." Prehovorila som pomedzy vzlyky.

,,Ak ti to pomôže. Ľahni si." Liam sa posunul. Hlavu som si položila do jeho lona. Začal ma hladiť po vlasoch a hral sa s nimi. Ukludňovalo ma to. ,,Bude to v poriadku." Upokojoval ma.

,,Si si istá, že nechceš ísť domov?" Uisťoval sa Zayn.

,,Nechcem ísť nikam." Prehovorila som.

Later

,,Sash." Budil ma Liam. Otvorila som oči a posadila som sa.

,,Um... Kde sme?" Spýtala som sa ospalo.

,,Pred tvojim domom." Usmial sa Liam.

,,Koľko je hodín." Spýtala som sa.

,,Desať." Povedal Zayn.

,,To ste sa so mnou vozili...." Zamyslela som sa. ,,Tri hodiny?" Dokončila som vetu.

,,Pozri, mne to problém nerobí. Snažíme sa iba aby si sa cítila, čo najlepšie. A myslím, že Harry by to tak chcel tiež." Pri spomenutí Harryho sa mi rozbúšilo srdce.

,,Pomôžem ti dnu?" Ponúkal sa Liam.

,,Chodiť ešte zvládnem." Otvorila som si dvere. Vystúpila no nezavrela som ich. ,,Um... Ďakujem chalani." Poďakovala som sa s červeňou na lícach.

,,Pre teba všetko." Usmial sa Zayn. Prikývla som a zabuchla som dvere. Šla som dnu. Mama ma hneď objala.

,,Chceš čaj, alebo niečo? A pozrieme si nejaký film spolu." Navrhla mama.

,,Pôjdem spať. Prepáč." Pozrela som do zeme.

,,V poriadku zlatko. Robíš mi starosti." Chytila ma za ruku. Prišiel sem otec. Obaja ma objali. Rozplakala som sa.

,,Nechcem aby zomrel." Plakala som.

,,Harry by ťa neopustil." Povedal otec.

,,Mami, oci... Ja... Ja vám musím niečo povedať." Odtiahla som sa od nich.

,,Si tehotná?" Vyhŕkla mama.

,,Čo? Nie." Zamračila som sa. ,,Ja len... Ja a... Ja a Harry my dvaja... My sme..." Nedokázala som sa vykoktať. Rodičia na mňa napäto hľadeli. ,,Chodíme spolu." Vydala som zo seba.

,,To všetko vysvetluje." Zasmiala sa mama. Ničomu som nechápala.

,,Niekedy ste sa s Harrym držali za ruky." Povedal otec.

,,Oh." Bolo jediné, čo zo mňa vyšlo. Šla som do izby. Vošla som do kúpeľne a do vane som si napustila teplú vodu. Vyzliekla som sa a vliezla som dnu. Nadýchla som sa a ponorila. Zvreskla som pod vodou.

Vynorila som sa. Rozplakala som sa. Toto som robila posledných päť dní. Jedine takto som sa mohla vykričať a nikto ma nepočul.

Voda už začínala chladnúť. Vyliezla som z vane a vypustila som ju. Osušila som sa. Šla som do izby a zo skrine som si vybrala pyžamo. Obliekla som sa. Ľahla som si do postele. Zajtra idem opäť za Harrym vzhľadom, na to, že je sobota. Dnes som vynechala školu a moc ma to netrápi. Chcem byť iba s Harrym.

Morning

Dnes je celkom chladno. Dala som si jeansy a sveter. Vlasy som si nechala rozpustené. Šla som dole na raňajky. Bol tu Aďo.

,,Písal som ti." Rodičia sú v práci. Ako sa sem...

,,Ako si sa sem dostal?" Aďo vyšiel von. Zavrel dvere a opäť ich otvoril a vošiel dnu.

,,Oh." Šla som do chladničky a vzala som si jogurt. Začala som ho jesť.

,,Ideš dnes za Harrym?" Spýtal sa ma.

,,Áno, prečo?" Pozrela som naňho.

,,Chcel som ísť von." Sadol si oproti mne.

,,Nevychádzam z domu, pokiaľ nejdem za Harrym alebo do školy." Povedala som celkom sucho.

,,Chápem. Zomrela Kika a ty nechceš aby zomrel aj Harry." Na tejto vete som zamračila.

,,Praješ mu smrť?" Zagialila som naňho.

,,Nie." Povedal okamžite a ruky dal do obraného gesta. ,,Verím, že bude v poriadku." Venoval mi milý úsmev.

,,Pôjdem." Dojedla som a vstala som.

Adrian mi robil spoločnosť po ceste do nemocnice.

Vošla som do Harryho izby. Sedel pri ňom Cal.

,,Stalo sa niečo?" Vyľakane som sa spýtala.

,,Nie. Iba ho kontrolujem." Usmial sa.

,,A ako je na tom?" Sadla som si na stoličku.

,,Vyzerá to lepšie." Úprimne povedal Cal, čo ma naozaj potešilo. Chytila som Harryho za ruku. Zdalo sa mi, že trochu skrivil kútiky pier do úsmevu. Ale nie som si istá.

,,Je možné, že sa niekedy preberie?" Spýtala som sa Cala.

,,Jeho stav sa zlepšuje. Takže ano." Povedal Cal, no netváril sa veselo. ,,Ale nikto nevie kedy. Môže to byť o pár minút, hodín, dní, týždňov, mesiacov alebo aj rokov." Sklamane na mňa pozrel Cal.

Harry začal kašlať. Pozrela som na Cala.

,,Prosím, choď na chvíľu von." Poprosil ma a presunul sa k Harrymu. Poslúchla som ho a šla som von.

Počkala som asi dvadsať minút. Bolo to najhorších dvadsať minút v mojom živote. Cal odtiaľ vyšiel s úsmevom. Predpokladám, že má iba dobré správy.

,,Budeš prekvapená." Usmial sa a natiahol ku mne ruku. Pomohol mi vstať. ,,Choď sama." Povedal a potlačil ma smerom k izbe.

Dotkla som sa studenej kovovej kľúčky. Pomaly som sa ešte obzrela na Cala. Stále sa milo usmieval a čakal kedy tam vojdem. Prosím, nech je Harry hore. Stlačila som kľúčku a vošla som do izby. Harry už sedel a pozeral na mňa. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Ruky som si dala na tvár a spadla som na zem. Nedokázala som prestať plakať.

Pribehol ku mne Cal. Pomohol mi vstať a spolu sme prešli k Harryho posteli.

,,Harry." Plakala som. Harry ku mne natiahol ruku a palcom ma pohladil po tvári. Usmial sa a zotrel mi slzu.

,,Sash." Prehovoril chrapľavo a naozaj slabým hlasom, bolo ho zle počuť.

,,Zvládneš to?" Spýtal sa Cal. Prikývla som a sadla som si na stoličku. Cal nás tu nechal osamote.

,,Mala som hrozný strach. Strach o teba Harry." Prehovorila som, keď som sa trochu ukludnila.

,,Ja viem." Prehrabol si vlasy. ,,Cal mi všetko povedal." Povedal Harry a preplietol si so mnou prsty.

,,Tá hádka ma mrzí." Pozrela som na naše ruky.

,,Aj mňa, Sasha." Povedal slabo.

,,Zabudneme na to?" Prvý raz som sa na niekoho usmiala.

,,Na čo?" Povedal Harry.

,,Na... Oh." Zasmiala som sa. Harry ku mne natiahol ruky. Snažil sa ma objať. Takmer som sa naňho hodila.

,,Chýbal si mi." Hlavu som mala položenú na jeho hrudi.

,,Stále som bol tu." Prehovoril a hladil ma po chrbte.

,,Ale nevnímal si. Chýbal mi tvoj smiech, tvoje pery, tvoje oči, tvoje slová, tvoje dotyky, chýbal si mi." Zopakovala som. ,,Môj svet bez teba bol tmavý a depresívny, ale teraz je všetko ako má byť." Vysvetlila som.

,,Ľúbim ťa, Sasha." Povedal Harry.

,,Aj ja teba, Harry." Do izby vošiel Cal. Odtiahla som sa od Harryho.

,,Zajtra ti prinesú barle a môžeš ísť." Oznámil Harrymu, Cal.

,,Super." Usmial sa Harry.

,,Ešte ti dám dole tie obväzy." Povedal a presunul sa k Harrymu. Dal mu dole všetky obväzy.

Next day

Do batohu som hodila Harryho trigovicu, jeansy a boxerky. Hodila som si ho na chrbát a bežala som dole k biku. Šla som do nemocnice.

Došla som tam a zamkla som si bicykel. Vyšla som po schodoch do Harryho izby.

Harry sedel na posteli a Cal mu kontroloval zlomenú nohu. Mal ju v sádre a Cal mu kázal aby s ňou pohyboval a tak. Musím povedať, že Harrymu tá nemocničná košela sekne. Hlavne keď mu trčí zadok.

Podišla som k nim. Harry si ma až vtedy všimol a usmial sa na mňa. Podala som mu batoh.

,,Tak ja vás tu nechám." Povedal Cal a odišiel. Rozviazala som Harrymu košelu. Harry zaklonil hlavu a našpúlil pery. Usmiala som sa a pobozkala som ho.

,,Si zvedavá, či sa nezmenšil?" Spýtal sa Harry a chystal si dať dole košelu. Otočila som sa mu chrbtom.

,,To zistím inokedy." Odpovedala som vážne. Harry sa zasmial a rozopol si batoh. Počula som, že sa začal obliekať.

,,Budem potrebovať pomôcť." Povedal a ja som sa naňho otočila. Bola to chyba. Nemal ešte zakrytú tú intimnú vec.

,,Um.. Ja.." Do kelu, je veľký.

,,Len mi pomôž vstať." Natiahol ku mne ruku. Panebože. Prešla som k nemu a pomohla som mu vstať. Natiahol si boxerky a pobozkal ma. Posadil sa naspäť a obliekol si tričko. Skôr ako si ho obliekol, som obdivovala jeho tetovania. Sú tak fascinujúce. Snažil sa navliecť si jeansy, ale cez tú sádru mu to nešlo.

,,Nerob si zo mňa kurva srandu." Zanadával. Chcela som mu pomôcť, no vtedy sa mu to podarilo. ,,Ako... Musela si mi doniesť moje obľúbené jeansy? Ak si ich budem chcieť dať dole, tak ich budem musieť rozstrihnuť." Hneval sa Harry.

,,Ponáhľala som sa." Snažila som sa ignorovať ten fakt, že po mne kričal.

,,Prepáč." Prehrabo si vlasy. ,,Som z toho všetkého na nervy." Pozrel na mňa. Pomohla som mu vstať a on si zapol jeansy. Podala som mu barle a on sa postavil bez mojej pomoci.

Vzala som prázdny batoh. Rozlúčili sme sa s Calom a šli sme do výťahu.

,,Harry?" Oslovila som ho. Harry na mňa pozrel. ,,Ty... Vedel si, že som bola pri tebe?" Harry sa usmial.

,,Nie len to. Ja som ťa aj počul." Odvrátil odo mňa pohľad a hľadel na dvere, pretože sme boli už na prízemí. Vyšli sme z výťahu.

,,Počul si všetko?" Spýtala som sa ho, keď sme kráčali chodbou.

,,Aj to, ako chutne mlaskáš keď spíš a niečo si mrmleš." Zasmial sa.

,,Styles!" Šťuchla som doňho.

,,Je to pravda." Usmial sa a vyšli sme z nemocnice.

,,Zavolám t-" Nedopovedala som, pretože som bola prerušená Harrym.

,,Cal povedal, že bude dobre, ak budem chodiť, čo najviac." Usmial sa Harry. S povzdychnutím som si vzala bicykel a kráčala som vedľa neho, aby Harry stíhal. S tými dvomi barlami a ako skacká iba na jednej nohe, je rozkošný.

,,Čo podnikneme doma?" Spýtala som sa asi v polovici cesty.

,,Tak najskôr ťa hodím na posteľ a vášnivo ťa pobozkám. Ďalej, čo bude už neviem." Povedal Harry.

,,Včera si sa prebral z kómy a už si perverzný." Pokrútila som nad ním hlavou.

,,Tak si môžme pozrieť film. Môžeš mi ležať v lone alebo na mne sedieť a ja si ťa budem rozmaznávať." Navrhol.

,,S časti s tým súhlasím. Ale nechcem byť nejaká rozmaznaná štetka." Pokračovala som v ceste.

,,Z teba by nebola štetka, ani keby si pobehovala v bare iba v spodnom prádle." Poznamenal Harry.

,,Chceš tým povedať, že mám malé prsia?" Zamračila som sa naňho.

,,Nie. Chcem tým, povedať, že by som to nedovolil." Hľadel pred seba a sem tam aj pod nohy.

,,A keby ma nepoznáš?" Zazubila som sa.

,,Keby ťa nepoznám, tak mi to je u riti ak mám byť úprimný." Mykol hlavou Harry.

,,Tak diki, no." Uchechtla som sa.

,,Tým som nemyslel, že nie som rád, že som ťa spoznal. Práve naopak." Uisťoval ma Harry. Usmiala som sa a bola som ticho.

At home

Mama sa vyobímala s Harrym. Takmer mi ho zaškrtila. Otec ho tiež objal, ale bolo to skôr talé bro objatie. Pomohla som Harrymu po schodoch a vošli sme do našej izby. Harry si sadol na posteľ.

,,Konečne normálna posteľ." Zasmial sa Harry. Sadla som si k nemu a on sa mi okamžite prisal na pery. Neprotestovala som. Tentokrát som to bola ja, čo mu strčila jazyk do úst ako prvá. Harry mi na chrbte vyhrnul tričko. Zašiel mi tam rukou a pomaly ma hladil.

Museli sme sa od seba odtiahnuť, kvôli nedostatku kyslíka. Opreli sme si o seba čelá. Harry sa usmieval. Ja som mala slzy v očiach.

,,Prečo plačeš?" Šepol.

,,To sú slzy šťastia." Prehovorila som.

,,Si šťastná?"

,,Teraz už áno."

Hai gaiz!

Ospravedlňujem sa, že som neodpisovala na komentáre typu, ak Harry zomrie atď, ale prezradila by som vám až priveľa.

Vote & Comment !

Love ya'll. ❤