,,Prečo sa s ním stále bavíš." Mračil sa Harry.

,,Nebudem ti na to odpovedať." Povedala som a z nášho stolu sa ozvalo 'uuu' , ktoré povedali ako inak Liam a Zayn.

,,Nepáči sa mi spôsob akým sa ku mne dnes chováš." Dôležito povedal Harry.

,,Ty dnes tiež nie si nejaké extra veľké zlatíčko." Hľadela som von oknom. Rozpršalo sa.

,,Nehádajte sa." Zamračil sa Liam.

,,A presne tohto som sa bál." Začal Harry.

,,Čoho?" Pozrela som naňho s nadvihnutým obočím.

,,Že nám to nebude klapať." Krúžil so slamkou vo svojom kelímku.

,,Jedna hádka a už nám to neklape?" Pozerala som naňho.

,,Cítil som sa lepšie, keď sme boli len kamaráti." Uznal Harry.

,,Takže som ti bola dobrá v len v posteli." Vstala som.

,,Sasha, tak to nie je." Snažil sa ma chytiť za ruku. Vyšmykla som sa mu.

,,To je v poriadku." Zadržala som plač a pomaly som kráčala domov.

Harry

Hľadel som na ňu ako polovica ľudí v Starbuckse.

,,Na, čo čakáš? Choď za ňou." Popohnal ma Liam. Vstal som. Zastavil som Sashu až vonku.

,,Daj mi pokoj." Povedala otrávene a snažila sa vyslobodiť z môjho zovretie. Nenapadlo ma nič iné ako si ju len pritiahnuť k sebe a pobozkať ju. Sasha mi dala facku a odsotila ma.

Chvíľu na mňa hľadela a potom proste odkráčala preč. Nečakal som na chalanov. Naštartoval som Sarine auto, ktoré mám požičiané. Naštartoval som. Šiel som rýchlejšie ako by som mal.

Šiel som po diaľnici a moje oči sa na pĺňali slzami. Prečo som ja radšej nedržal hubu.

Dupol som na plyn a obiehal som autá. Stisol som volant. Strhol som ho a vletel som priamo do kamiónu v protismere.

*flashback *

Vrazilo do mňa nejaké dievča. V ruke zvieralo mnoho papierov.

Vletel som do triedy. Moja lavica bola obsadená. Sedela tam tá nová. ,,Tu sedím ja." Zaprel som sa o lavicu.

,,Myslím, že naša nová spolužiačka si potrebuje zvyknúť." Ozval som sa spoza nej a rukami som jej šmátral pod tričkom.

Po schodoch zišla Nová v šedých šatách, v ktorých je neskutočne sexy. Nervozita na nej bola vidno ako jej perfektné krivky.

,,Naozaj si si myslela, že som až taký kokot?"

,,Ty vlastne nie si až tak zlý ako sa správaš v škole."

,,Zneužiješ ma."

,,Chápem, že si o mne myslíš zlé veci. Ale dievča by som nikdy nezneužil."

,,Nie. Nikdy si to nevedel. A ani to vedieť nebudeš. Bude lepšie ak si od seba budeme držať odstup."

,,Vieš, že ťa ľúbim. Ja viem, že to vieš." Vzal som jej dlane do tých mojich. ,,A si jediná, ktorú som kedy ľúbil celým srdcom." Pokračoval som, neprestávajúc hľadieť do jej limetkových očí. ,,Si jediná, ktorú budem miloval do konca môjho života. Vždy ti odpustím. Všetko." Sasha ma objala.

,,Šla by som na klzisko." Zasnívala sa Sasha.

,,Máme vybraté."

,,Mám strach." Povedala a hľadela si na nohy. Pobozkal som ju na pery.

,,Som tu s tebou."

*End od Flashback*

Vtedy sa auto prevrátilo. Chvíľu som vnímal. Počul som sanitku, hasičov a políciu. Necítil som však vôbec nič. Nedokázal som sa pohnúť, či vysloviť jediné slovo. V to nastala obrovská tma.

Sasha

Došla som domov mokrá ako myš.

,,Sasha kde si do pekla bola?!" Skríkla po mne mama.

,,Nie je mi zima. Vďaka za spýtanie." Vyzliekla som si tričko.

,,Harry mal nehodu, je v nemocnini." Chcem sa tváriť, že ma to nezaujíma. Ale je to Harry- môj priateľ, ktorý ma ľúbi a ja dnes naňho iba kričím.

,,Do riti!" Rozplakala som sa. Obliekla som si naspäť mokré tričko. Tatko má tiež auto a zaviezol nás do nemocnice.

Hneď som sa spýtala na Harryho. Povedali nám poschodie a oddelenie. Vybehli sme hore. Sestrička nám povedala, že máme počkať tak desať minút.

,,Ja bez neho zomriem." Plakala som.

,,Bude v poriadku." Povzbudivo sa na mňa usmiala mama.

Sestra nás pustila dnu. Harry bol napojený na prístroje. Mal zlomenú nohu, a krvavé obväzi po určitých častiach tela. Samozrejme aj na hlave. Okolo oka mal monokel a peru mal rozrazenú.

Roztriasla som sa. Mamka ma tu s ním nechala samú a šla do bufetu.

,,Toto mi nerob, Styles." Oprela som sa o posteľ. Chytila som ho za jeho chladnú ruku. ,,Uvedomuješ si, ako moc ma to mrzí?" Hľadela som na prístroj.

,,Ja viem, že to nebola nehoda." Snažila som sa mu mojimi rukami zohriať tú jeho. ,,Ak to bolo kvôli mne. Nemal si. Milujem ťa Harry." Po tvári mi stekali slzy.

,,Ja viem, že ma asi nepočuješ." Vzlykla som. ,,Ale verím, že ty budeš bojovať. A..." Zotrela som si slzu. ,,A všetko t-to zvládneš a do-staneš sa z toho." Moje pery sa chveli.

Prístroj na, ktorý bol Harry pripojený, začal pípať. Harry sa začal triasť. Sestričky ma odviedli von z izby. Nedokázala som vstať. Nič. Len som plakala.

Five days later

Každý deň som chodila za Harrym. Je síce v kóme, ale vždy som mu povedala aký som mala deň. Rozprávala som sa s ním akoby mu nič nebolo. Dnes sa tam idem tiež. Vlastne som už na ceste.

Došla som do izby. Bolí ma, že ho musím takto vidieť.

,,Ahoj, zase ja." Sadla som si na stoličku pri jeho posteli. Harry je hrozne bledý. Jeho ruky sú ako ľad. Dnes ani nie. Sú teplejšie. Každý deň skúšam jednu vec. ,,Ak ma počuješ, daj mi znamenie." Stisla som jeho ruku. Opäť nič. Po tvári mi stekali slzy.

,,Nevieš ako moc si prajem aby si sa mi zobudil, pozrel sa na mňa a usmial sa. Povedal by si určite nejakú dobilinu ako máš vo zvyku. Ale potom..." Trasľavo som sa nadýchla. ,,Ale potom mi povieš niečo krásne." Hlavu som si položila na posteľ.

,,Sasha." Niekto ma hladil po chrbte. Zdvihla som hlavu. Bol to Zayn a Liam. Louis a Niall tu boli ešte včera, ale už museli ísť.

,,Zaspala som?" Spýtala som sa. Chalani prikývli. Pozrela som na Harryho. Chýba mi. Chýba mi pohľad do jeho smaragdových očí, ktoré sú teraz zatvorené. Chýbajú mi jeho pery na tých mojich. Jeho úsmev. Jeho slová. Jeho dotyky. Jeho povaha. On. Chýba mi. Teraz sa naňho môžem iba pozerať, chytiť ho za ruku a rozprávať mu niečo a ani neviem, či ma vôbec počuje.

,,Poď." Liam ma vzal za ruku. Posledný raz za dnes som sa pozrela na Harryho bezmocné telo. Odišla som s chalanmi von.

Later

Niekedy si človek neuvedomí svoje činy. Tak isto som urobila aj ja. Neuvedomila som si, že Harry mal o mňa iba strach. Že mi chcel iba dobre.

Keď pomyslím, na to, že som si neuvedomovala, čo robím. Pýtam sa prečo? Prečo bolo pre mňa tak ťažké uvedomiť sa.

To už naozaj nedokážem žiť v realite a žila som len v tom, že ma miluje niekto pekný a je mi jedno, či mu ublížim alebo nie. Len aby on neublížil mne? Som sebec?

Čo ak ten deň, bol posledný, kedy som Harryho počula. Kedy som ho videla sa smiať a baviť sa. Videla som jeho smaragdove oči.

Už nemôžem stratiť ďalšiu osobu. Už nie.

,,Sasha, vonku je zima, poď dnu." Zavolala na mňa mama z mojej izby. Bola som totiž na balkóne. Je už neskoro večer. S povzdychnutím som zašla dnu. Zhodila som zo seba župan. Bola som v sprche. Moje mokré vlasy som si šla vyfénovať.

Prečo je môj svet bez Harryho tak tmavý. Je ako tma. Prázdna, tichá, sama, smutná a v depresiach. V strachu.

Som v strachu, že stratím osobu, ktorú naozaj milujem. Už znovu to nedopustím. Buď budeme žiť obaja, alebo obaja zomrieme.

Ľahla som si do postele a okamžite som zaspala.

3:29 AM

,,Sasha." Budila ma mama.

,,Hmm?" Prebrala som sa a pozrela som na mamu.

,,Harry mal ďalší záchvat. Je len malá možnosť, že prežije." Povedala smutne mama.

,,Čo? Nie! Idem za ním." Vstala som a rýchlo som sa obliekla.

,,Potrebuješ spánok, Sasha." Zastavila ma mama.

,,Jebem na spánok!" Zvreskla som a rozbehla som sa dole. Vzala som si bicykel a rýchlo som šla do nemocnine. Na moje šťastie je môj ujo doktor, ktorý sa stará o Harryho a kedykoľvek ma tam pustí.

Pomaly som vošla do Harryho izby. Chrapčal. Nebol však pri zmysloch.

,,Harry počúvaj ma." Stisla som jeho ruku. ,,Ja viem, že ty si silný. Ja viem, že to dokážeš. Urob to pre mňa. Ja viem, že som bola hlúpa a hneď som po tebe vyletela." Zotrela som si slzu.

,,Harry ty to zvládneš." Hlavu som si položila na posteľ.

,,Ahoj." Prehovoril za mnou ujo Cal. Celým menom Callum. Ale voláme ho Cal. Má predsa ešte len dvadsať päť.

,,Ahoj Cal." Zdvihla som hlavu a pozrela som naňho.

,,Snažím sa ako sa len dá aby som ho zachránil, eS." Cal ma vola eS. Nikdy mi nepovedal prečo. Raz som mu povedala Céčko naštval sa a zhodil ma do snehu.

,,Ja viem Cal. Daj mu ešte čas. Ja verím, že niekde vnútri, ma počuje a snaží sa bojovať." Pohladila som ho po jeho chladnej ruke.

,,Sasha." Objal ma. V momente som sa rozplakala.

,,Ani nevieš aké to mám ťažké. Moji rodičia nevedia, že s ním chodím, zomrela mi najlepšia kamarátka. Ak zomrie Harry, tak chcem zomrieť s ním." Prehovorila som.

,,Rozumiem ti eS." Pohladil ma po chrbte. Jediné oblečenie, čo mám na sebe, je obyčajné biele tričko s krátkym rukávom, čierne legíny a pletený svetrík, ktorú sa dá zapnúť. Takže mi je celkom chladno.

,,Prinesiem ti čaj?" Spýtal sa ma.

,,Bol by si zlatý." Cal sa usmial a odišiel.

,,Chýbaš mi." Prehovorila som a počúvala som jeho chrapčanie. Neviem prečo, ale mám pocit, že sa mi snaží niečo povedať. ,,Ja viem, že ty ma počuješ. Ja viem, že ty bojuješ. Nech si kdekoľvek a čokoľvek." Na krk mi doľaho chlad. Obzrela som sa. Nikto za mnou nebol.

,,Budem už paranormálna. Ale ak si to bol ty, alebo tvoj duch, duša tak prosím. Vráť sa dl svojho polomŕtveho tela a vráť sa mi sem." Prstami som mu prechádzala po hrudi. Jeho srdce bilo. Bilo tak pokojne.

,,Nech sa ti páči." Sadol si Cal na stoličku na konci postele a podal mi šálku s čajom.

,,Vďaka." Vzala som ju do rúk, nehľadiac na to, že je horúca.

,,Niet za, čo." Usmial sa. Napila som sa.

,,Počuj Cal." Natočila som sa k nemu.

,,Počúvam." Zavtipkoval. Nezasmiala som sa. Už dlho som sa nezasmiala.

,,Je možné, že by tu nieke bol Harryho duch alebo duša?" Cítim sa už ako blázon.

,,Myslíš, tu s nami?" Nahol sa ku mne.

,,Áno, pretože.... Pocítila som niečo chladné na krku. Akoby mi tam niekto priložil ľad." Harry začal chrapčať trochu menej.

,,Mala by si si naozaj pospať." Výborne Sasha. Tvoj ujo ťa považuje za blázna.

,,Myslíš si, že som blázon?" Hľadela som do čaju.

,,Nie, to nie." Chytil mi koleno. ,,Chýba ti natoľko, že tvoj mozog už všetko vníma ako Harryho. Tvoj mozog je zameraný iba naňho. Napríklad ti vietor vonku prehodí vlasy na druhú stranu. A tvoj mozog to vezme tak, že ti ich prehodil na druhú stranu Harry." Vysvetlil ki Cal. Rozplakala som sa. Cal ma opäť objal a čaj položil na stolík.

,,Ja ho chcem späť." Vzlykla som.

,,Bude v poriadku." Zaklamal.

,,Cal neklam. Už druhý záchvat a mama povedala, že to len tak ľahko neprežije." Povedala som mu presne to, čo mi povedala moja mama a taktiež Calova sestra.

,,Nebudem ti klamať. Mala pravdu, ale pozri. Ja som skúsený doktor. Ja mu dokážem pomôcť aj v tom najhoršom, len aby moja neter bola šťastná." Chytil ma za ruku. ,,Možno ťa Harry počuje. A možno počul úplne všetko, čo si mu povedala. To ho robí silnejším a on dokáže bojovať." Cal ukázal na EKG-čko.

,,Musí ťa počuť. Vždy keď sem prídeš, jeho pulz je rýchlejší. Je šťastný, že si tu a, že mu rozprávaš, čokoľvek. Jeho to všetko robí len silnejším. Tak ho pekne chyť za ruku a vykecávaj tu s ním do neviem kedy. Ak by si niečo potrebovala, som hneď vedľa." Povedal Cal a odišiel.

,,Podľa mňa to povedal, iba aby ma rozveselil." Pozrela som na EKG-čko. Jeho pulz bol v norme. Naklonila som sa a dala som mu pusu na líce.

,,Potrebujem ťa tu." Hľadela som na EKG-čko. Nič sa moc nemenilo. Harry chrapčal. EKG-čko pípalo. ,,Nechcem aby si mi zomrel. Zabijem sa ak zomrieš." Hlavu som si opäť položila na posteľ. Moje oči sa zatvárali. Stisla som Harryho ruku.

Hai gaiz!

Zvrat ako sviňa prichádza! Smutná časť. Som jediná, ktorá plakala, keď som to písala?
Asi hej...😆 (Koho by ešte zaujímala tá vec s Kikou, to sa tu ešte bude riešiť, nebojte)

Vote&Comment!

Love ya'll. ❤