34.

„Pri Matke. Dlho som sa nezasmial tak dobre, ako dnes," zafuní Darren, keď sa po chvíli ukľudní.

„Tuším si tu moc srandy neužijete, čo?" nadhodím, opierajúc sa o protiľahlú stenu. Tentokrát volím skôr malé sústa jedla, aby som vedela rýchlo dožuť, keď budem chcieť niečo povedať.

„Popravde? Slovo sranda tu neexistuje. Kráľ Ferall s kráľovnou Sarkum sa svojim vládnutím starajú o to, aby nemal nikto ani len pomyslenie na smiech," pokrúti nespokojne hlavou a vyberie sa chodbou kamsi preč.

„Povedz mi viac. Ako zanikol systém svoriek? Ako je možné, že celému svetu vládne len jeden alfa pár?" dobehnem rýchlo Darrena a držím sa po jeho boku.

Zavedie ma na najvyšší balkón, kde je vraj inokedy dokonalý výhľad na krajinu. Teraz sa však môžme kochať maximálne tak dokonalou tmou bez hviezd, či mesiaca. Sadneme si na kamennú lavicu a ja medzi nás položím tanier s jedlom, aby som si mohla pomaly uždibávať. Darren mi rozpovie  verziu príbehu, ako ho poznajú oni. Príbeh o tom, ako sa zmenil tento svet, ktorý predtým fungoval v takmer dokonalej symbióze.

Bolo to vinou jedného polovičného vlka, ktorý získal priveľkú moc. Volal sa Warrlin. Uzavrel dohodu s mocnosťou tak temnou, že jeho oči vyhasli a miesto nich zostali iba tmavé uhlíky. Táto temnota mu dala časť svojej moci. Vzdal sa svojho ja a aj tej malej časti svojho vlka, ktorú v sebe mal. Vzdal sa všetkého, len aby ovládol tento svet a pomstil sa každému jednému vlkovi, ktorý ho obýva. Chcel, aby trpeli ako on.

Podľa Darrena to bude pomsta za to, že ho vlci medzi seba neprijali a šikanovali ho. Ale to je len jeho dojem.

Vedel, že najľahšie to pôjde skrz najmocnejšiu svorku. Tou svorkou bola práve tá ich, pôvodná. Svorka krvavého úsvitu. Spojil sa s alfa samcom jednej z mála svoriek, ktorá sa netajila otvoreným nepriateľstvom voči Krvavému úsvitu. Dal mu malý kúsok svojej moci a poslal ho do boja s ich vtedajším alfa samcom. Vodca svorky Krvavého úsvitu nemal šancu. Warrlin sa dostal k moci skrz svojho alfu, ktorého dokázal svojou mocou ovládať. A tak aj keď sa to nezdalo, on bol ten, ktorý vládol celému ich územiu a vydával rozkazy. Vybudoval neporaziteľnú armádu a postupne si dokázal podmaniť všetky svorky tohto sveta. Jeho alfa bol neporaziteľný. Stala sa z neho jeho veľká beštia, ktorá počúvala iba jeho. Vraví sa, že Warrlin stále žije a teraz ovláda kráľovský pár a vytvára si ďalšie beštie. To on skrz nich vládne krutou rukou celému kráľovstvu a teda celému územiu, ktoré pred rokmi dobil. Vlci chceli naspäť systém svoriek. Za tie desaťročia sa pokúsili o zvrhnutie kráľovstva dvakrát. Lenže ich zmietla sila tak ohromná, že sa boj skončil skôr, ako sa stihol začať. Odvtedy väčšina vlkov verí, že kráľovský pár má na svojej strane priazeň bohyne Matky všetkých vlkov. Pôvodní, čo je Darrenova svorka, zas veria, že je za tým Warrlin a považujú to za dôkaz, že je stále nažive.

„A čo vravíte na túto temnotu, ktorá zahalila celý svet?" naoko nenápadne sa zaujímam aj o svoju vec. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že by to možno mohlo nejakým spôsobom súvisieť.

„Každý z nás očakával, keby príde jeho posledný úder. Toto je ono. Chce nás vymazať z tohto sveta," na chvíľu sa odmlčí. „Už dlhšie sa povrávalo, že spolu s temnotou príde aj nádej, ktorá nás zachráni, alebo zahubí. Temnota prišla. Naša nádej tiež. Teraz zostáva už len čakať, či to prežijeme. Čo si o tom myslia inde neviem. Predpokladám, že to zvalia na hnev bohyne alebo niečo podobné," pohodí plecami dohora, ako keby o nič nešlo. Potom si do úst vloží kus šunky a odtrhne si malý kúsok z chleba. Ach, keby len vedel. Sama neviem, či to zvládnem. Odvrátiť tú katastrofu, ktorá sa chystá. Keby som aspoň vedela ako. Lenže neviem ani hovno.

„Vieš," zamáva mi chlebom pred nosom, „ja som nikdy nezažil, aké je to žiť v skutočnej svorke, ktorá kope sama za seba. Toto čo máme tu, je iba chabý pokus o čosi podobné. Lenže je nám zakázané čo i len povedať to slovo." Hodí si do úst ten kúsok chleba a rýchlo ho prehltne. „Svorka," povie, ako keby tým chcel niekoho vyprovokovať. „Vieš, svorky by sa predsa mali starať o svojich členov. Jeden za druhého by položili život. Starajú sa o seba, ako jedna veľká rodina," zasnene hľadí kamsi do tmy pred nami.
Pri týchto slovách, i keď sú pravdivé, sa musím uchechtnúť, pretože si predstavím mňa vo svojej svorke a Kyrena v tej jeho dočasnej. „Lenže tu sa my všetci musíme starať len o kráľovstvo. Ide len o ich blaho. Nie o naše," povzdychne si vyčerpaný svojim dlhým monológom.

„Máte to tu nahovno," tľosknem nespokojne jazykom. Nechcela by som tu žiť. Nikdy.

„Poď," postaví sa a prejde ku dverám vedúcim dnu.

Nechám tam prázdny tanier a kráčam za ním. Teraz ma vedie von z pevnosti. Cestou mi ukazuje každú chodbu, každé dvere. Snažím sa si to všetko zapamätať.

Vonku sa ihneď premení do svojej vlčej podoby a rozbehne sa. Sekundu po ňom sa premením aj ja a bežím za ním. Jeho vlk je menší. Nezdá sa mi však byť tak nízko postavený. Ale je aj celkovo iný. Svetlý, skôr krémovej farby, s dlhým tmavohnedým pruhom, tiahnucím sa mu od uší, až po špičku chvosta.

V momente ako vbehneme do uličiek medzi kamenné stavby, začne prevažná časť obyvateľstva kričať a schovávať sa.

Darren zabrzdí a otočí sa, aby zistil, čo sa to deje. Keď ma zbadá v mojej vlčej podobe, o krok cúvne. Sklopí uši a zadíva sa do zeme. Jemne sa prikrčí a podriadi sa mi.

Uff, to bolo rýchle. Nemusel to robiť.

Prejde ku mne a znova sa premení do svojej podoby dvojnožca.

„Si obrovská!" krúti hlavou zo strany na stranu a celú si ma obzerá. „Si veľká, ako náš kráľ," zamračí sa na mňa. „Pôjdeme radšej po dvoch," zhodnotí nakoniec.

Neochotne sa premením späť a oprášim si neviditeľnú špinku na mojom ramene. Som spokojná sama so sebou a tým, aký dojem som spravila. Každý jeden vlk, ktorý sa práve nachádza v mojej blízkosti, má nasraté až za ušami.

„Ako chceš," súhlasím.

Po krátkej chvíli, sa dostaneme kamsi ďalej od obydlí, až do skál. Je tu malá plošina a pár drevených panákov. Nájde sa tu aj niekoľko cvičných zbraní. Pri tom pohľade sa usmejem. Je to už naozaj dlho, čo som naposledy trénovala.

„Kam chodíte loviť?" opýtam sa, pretože tá chvíľka v mojej vlčej podobe, vo mne prebudila lovecký inštinkt. Och, ako mi to chýba.

„Loviť chodia len naši lovci. Mimo pohoria je to pre bežného vlka nebezpečné. Hlavne pre nás."

Aký to musí byť strašný život bez lovu. Také niečo si neviem ani prestaviť. Už teraz moje vlčie ja trpí tým, ako dlho som sa nedostala k čerstvej koristi.

„Tak si poďme trocha zatrénovať a neskôr by si ma mohol aj s vašimi lovcami zobrať na ten lov," usmejem sa naňho a začnem si vyťahovať svoje ostré zlatíčka. Je mi úplne jasné, že so mnou nebude chcieť bojovať ako vlk. Lenže takto pôsobí on ako ten silnejší. Je o hlavu vyšší a svalov má tak za dvoch.

„Poraz ma a vezmem ťa kam budeš chcieť." Zbadám, ako sa mu aj v tejto tme zaleskne akási nezbedná iskrička v očiach.

„Nešetri ma blcháč, pretože ja..." nestihnem ani dopovedať a už odrážam prvý jeho útok. Muž činu, čo?

V pravej ruke zviera ľahký jednoručný meč a v ľavej tenký nôž. Snaží sa ma neustále zamestnávať práve svojim mečom, aby mohol využiť nôž vo svojej druhej ruke. Podarí sa mu spraviť mi ním zopár šrámov, no zväčša sa nenechám zblbnúť. Prekukla som ho v podstate hneď. Túto jeho taktiku odpútania pozornosti.

Po päťdesiatich minútach je môj pravý bok narezaný ako špekáčik. Darren má zas zopár bodnutí od mojich dýk. Nie som sviňa, nebodala som hlboko. Trocha mu to však problém robí. Jeho ruky sú naozaj rýchle. Hlavne tá, v ktorej stále zviera nôž. Nedá sa mu z nej vyraziť. Akoby k nemu prirástol. Jeho rýchlym rukám stíham uhýbať iba vďaka mojej mrštnosti.

Ono je celkovo zložité dávať pozor kam kto koho zasiahne, pretože v tejto tme je to len akýsi boj s tieňom. Tmavá silueta držiaca zbrane.

„Mali by sme už ísť," zachroptí Darren popadajúc dych.

„Nasral si si do gatí?" trocha zaprovokujem, krčiac nos. Akákoľvek mimika tváre je síce zbytočná, no bez toho by to nešlo.

„Ak niečo cítiš, v mojich gatiach to nie je," nedá sa Darren a ja sa nad jeho odpoveďou usmejem. Ako som už vravela, tento čokel bude moja krvná skupina. 

Rozhodnem sa, že najväčšiu šancu budem mať, ak sa dostanem za jeho zbrane. Byť pred nimi mi len pridáva na zárezoch od jeho noža. Počkám na vhodnú príležitosť, kedy sa medzi jeho zbraňami a jeho telom ocitne snáď dostatočná medzera. Odhaduje sa to naozaj ťažko v tejto temnote. Nemám čas žmúriť pri tom do tmy a presviedčať sa, či vidím dobre. V momente, kedy sa rozmachne mečom, ten mu aj s rukou prepadne do strany a ruka z nožom spraví výpad vpred, sa skrčím a na sekundu mu zmiznem z dohľadu. V tej istej sekunde sa jeho telo nahne o kúsok dopredu. Vtedy sa opäť narovnám. Je to rýchla akcia, maximálne na dva údery srdca. Ocitnem sa nalepená na ňom, s hrotom jednej mojej dýky priloženým pod jeho bradou.

Darren rozpaží ruky a pustí obe zbrane na zem. Tie pri dopade na skalnatý povrch zarinčia.

„Si dobrá," opatrne prehltne s hlavou zvrátenou dohora.

„Aj ty," uznám a dýku spod jeho brady odtiahnem. Hneď na to o krok ustúpim.

Kto by bol čakal, že mi raz budú chýbať tréningy.

Pri odstavci o Warrlinovi, sa pri každom slove 'alfa', buchnite do čela... alebo si dajte panáka... kakaa. Aby sa nám to tu nezvrhlo. Taira by sa isto divoko zasmiala. Ha, ha, ha.... Raf!

Čítajte, hviezdičkujte, komentujte, pretože sa je na čo tešiť. Teda, aspoň podľa mňa. Uvidím, čo na to budete vravieť vy :D Každopádne ma poteší vaša spätná väzba... akákoľvek. A už teraz za každú ďakujem :)