25.

Smer sme mali celú cestu dobrý, lenže pohorie oklamalo naše vnímanie okolia. Preto sa mohlo stať, že sme značku, ktorú nám mal nechať Krorr, dávno prešli. Samozrejme sme ju mohli mať ešte len pred sebou. Lenže, komu sa chce vracať niekoľko hodín? Mne rozhodne nie. A rozdeliť sa v tomto zradnom pohorí, by bol veľmi zlý nápad.

Čo sa týka značky, tak o tej mám ako-také tušenie, ako by mohla vyzerať. Keďže som dáma, povedala by som to asi tak, že nás čaká veľká kopa sračiek. Som si tým istá. On pozná mňa a ja poznám jeho. Navyše, čo iné by nám tu tak mohol zanechať krkavec ako značku? Je tu tma, takže na zrak sa spoľahnuť nedá. Znamenie v podobe ohňa by bolo nebezpečné, petože tiene, nech to je ktokoľvek, sú nám v pätách. A keby si aj doniesol sviečku, musel by mať ohnivé prdy, aby ju zapálil. Tiež pochybujem, že nám tu niekde zavesil zvonkohru. Tu sa trocha musím zasmiať.

Čo ostáva? Opäť len orientácia podľa čuchu. A čo zachytí citlivý čuch vlka spoľahlivejšie, ako hovno? Napadne mi, či rovnako rozumne uvažuje aj Modroočko. Keď sa pohne vpred, trocha o tom zapochybujem.

„Kam to zas ideš?" šteknem po ňom.

„Hľadať znamenie," otočí sa mojim smerom, keď sa zastaví.

„A čo vlastne hľadáš? Vieš, začínam nadobúdať dojem, že prestávaš byť tým rozumnejším. Teda nie, to znelo ako lichôtka. Chcela som povedať tým, čo všetko vie," podídem bližšie k nemu, aby som ho videla o čosi jasnejšie.

„Hľadám čokoľvek, čo sem nepatrí," odvetí, ako keby vedel presne, čo by to malo byť. Lenže nevie nič.

„Hľadáš hovno," oznámim mu so založenými rukami cez prsia. Chvíľu sa na mňa nechápavo pozerá, kým mu to docvakne. Premením sa do mojej vlčej podoby a zavetrím. Dúfam, že ten jemný vánok povieva správnym smerom, inak sa nikam nepohneme.

„Toto je dosť na nič terén pre tak mohutného vlka," kráti si Kyren čas zbytočnou poznámkou, kým ja otáčam hlavu do všetkých strán. „Tým som chcel povedať, že si tučná a ťarbavá," dodá, keď sa konečne rozídeme. Musím sa oklepať, inak by som mu skočila po krku. Neviem, či sa akože pokúša byť vtipný, alebo ma jednoducho iba uráža. Skúša, čo si môže dovoliť?

Ten pach je spočiatku príliš slabý, no ideme správne, pretože už ho začínam rozoznávať. Spoznávam v ňom Krorra. Modroočko mal pravdu, môj obrovský vlk je tu nemotornejší. Terén je nepríjemný, skaly ostré s tenkými hranami.

Po dlhšom čase sa konečne dostaneme na miesto, kde na nás čaká značka. Keď ju zbadám, chce sa mi smiať. Zniem pri tom ako vlk so zápalom pľúc a tak sa počas môjho záchvatu smiechu premením. Ono je to smiech aj z tej úľavy, ktorá ma zaliala. Toľko šťastia z kopy sračiek som ešte nezažila.

„Vy dvaja ste sa fakt našli," zahundre Kyren, obzerajúc si tú hromadu, do ktorej sú zapichnuté tri pierka. Potom mi ukáže na miesto pod skalou so značkou. Z malých úlomkov skál je tam poskladaná šípka a ja si vydýchnem, že si nedal námahu s tým, aby namiesto úlomkov použil niečo iné. Jeho zažívací trakt bude mať predsa len tiež svoje kapacity. V duchu ho pochválim, za tú šípku. Aspoň budeme mať istotu, že sme zvolili správny smer.

„Počkaj," chytím Kyrena za predlaktie, keď sa otočí, aby pokračoval v ceste.
„Nevieme, či to nie je klam," zašepkám svoje podozrenie.

Musíme byť opatrný. Nechcem sa tu túlať viac, ako je nutné. Nikam by sme sa tak nedostali. Prikročím k nemu tak blízko, ako sa len dá. Kyren vydýchne nosom a zatne sánku. Naše hrude sa oproti sebe nadvihujú a nepatrne pri tom do seba narážajú. Jeho oči v tej temnote nemajú farbu neba. Och, ako by som chcela vidieť nebo ožiarené slnkom. Chýba mi slnko, no väčšmi mi chýba mesiac. Darmo, som mesačný vlk.

„Nervózny?" zapradiem do ticha medzi nami, keď zaškrípe zubami. Myslím, že náš pohľad trvá o čosi dlhšie, ako tie predtým.

„Hladný," odpovie mi a z jeho hrdla sa pri tom vyderie akési hlboké zavrčanie. Naprázdno prehltnem a pokrčím obočím, pretože si nie som istá, čo mi tým chcel povedať. Predsa by nezjedol mňa? Nad tou predstavou sa uchechtnem a náš očný kontakt preruším ako prvá. Ihneď sa zadívam na miesto, kde by sa mala nachádzať šípka od Krorra. Áno, je tam.

Po ďalšom nekonečne dlhom putovaní Pohorím mnohých podôb, sa zamyslím nad tým, prečo sa pohorie prestalo zahrávať s našimi mysľami. Vie o tom, že sme ho prekukli? Alebo schováva nejaké eso v rukáve? Som si takmer istá tou druhou možnosťou. Pretože ak nám obom zatemní obraz toho druhého, tak sme skončili.

°

Už sa mi trasú ruky aj kolená. Dali sme si jednu občerstvovaciu cikpauzu, no ja by som potrebovala skôr spánok. Pokiaľ však nenájdeme jaskyňu, nič také nepripadá v úvahu. Obaja sťažka odfukujeme a čoraz viac si navzájom pomáhame. Toto pohorie je prisahám nekonečné. Dúfam, že už sem nikdy viac nebudem musieť vkročiť. Modroočko určite ocení aspoň to, že som ticho.
Šetrím dychom.

„Nie som si istý tým, že bol Xing mojim otcom," prehovorí zrazu Kyren, až sa zľaknem. Potom mi dojde, čo to vlastne vyslovil za priznanie. Neveriacky zažmurkám do tmy, na jeho tmavú siluetu. Toto náhle priznanie ma vykoľajilo natoľko, že neviem, ako by som mala reagovať.

Nemožné. Kto to teda kráča predo mnou?

„Sám si tým nebol istý. Nikdy ma nepovažoval za svojho... alebo len nechcel, aby som bol jeho. Pre moju matku nemal pekného slova. Zostala mi po nej len dečka v ktorej ma Xing priniesol do svorky. Bolo na nej vyšité moje meno," rozpráva ďalej.

Neviem, či mu počarovala hora, alebo sa len snaží zahnať narastajúcu únavu a vyčerpanie. Zrazu mi je aj trocha blbo, že som mu schválne komolila meno. Už chápem, prečo ho to dokázalo tak naštvať.

„Tvoja matka nebola z vašej svorky?" opýtam sa opatrne. Nechcem ho prerušiť. Konečne sa niečo dozviem.

„Nie, nebola z toho sveta a ja tiež nie. Nikdy to nebola moja svorka. Nepatril som tam. Xing aj s celou svorkou mi to dávali od mala pocítiť," sťažka zastoná, keď prelezie ďalšiu strmú skalu. Hneď sa aj zohne a podáva mi ruku. Už nejaký čas ju prijímam o čosi ochotnejšie, ako predtým.

Keď sa vyhupnem aj ja, zamrznem v pohybe a párkrát zbesilo zažmurkám. Kyren okamžite vycíti, že som niečo zbadala a otočí sa. Pred nami je nízky vstup do jaskyne. Je to ako väčšia prasklina do ktorej sa akurát vojdeme. Lenže je to skôr ako pozdĺžna prasklina a tak sa zrejme poplazíme.V tomto priestore si isto spánok nedoprajeme.
Dúfam, že sa nebudeme musieť plaziť dlho, lebo sa ešte môže sťať, že proste len tak zachrním.

Obaja si doprajeme jeden dúšok vody, zjeme jeden kúsok čohosi, čo sme dostali od Cavrana ešte v deň nášho príchodu a vydáme sa vpred.

„Na niečo sme zabudli," chytí ma Modroočko za zápästie.

Ako som mohla zabudnúť? Poľavujem v ostražitosti voči pohoriu. Pritisneme sa k sebe a ani nežmurkáme, ako sa sústredíme na oči toho druhého. Mám pocit, že je tu ešte väčšia tma. Vzduch okolo nás oťažie a ja sa pristihnem s jemným úsmevom na perách.
Šibe mi. Potrebujem spánok. Kúsok oddychu. Aspoň toľko, aby sa mi prestali triasť kolená.

„Zašprajcneš sa," poviem mu so smiechom a zamierim ku vstupu do temnoty. Už teraz mi je jasné, že si to moja hlava odnesie. Prečo sme si nevypýtali fakľu? Jedna skúsenosť s tmavou jaskyňou nám zrejme nestačila na to, aby sme sa poučili.

Kyren si ľahne kúsok odo mňa. Tiež sa mu do tej tmy nechce.

„Nemôžeme ísť vedľa seba. Čo keď nás bude terén nútiť sa odkláňať z nášho smeru? Stratíme sa jeden druhému," zapracuje môj mozog z posledných síl. A možno strach z toho, že by som sa tam stratila. Nechcem tam blúdiť sama.

Kyren vytiahne náhradné nohavice zo svojej batožiny. Obetuje jediné čo má. Jednu nohavicu si priviaže o svoj kotník, a druhú mi podá so slovami: „Ja pôjdem prvý. Hlavne to nepúšťaj."

Musím uznať, že by som to asi lepšie nevymyslela. Kyrenova tmavá silueta sa stratí v temnote jaskyne a keď usúdim, že už bude dosť ďaleko na to, aby som neochutnala jeho podrážky, začnem sa plaziť za ním. Nohavice sa jemne napnú vždy, keď nohu o ktorú sú priviazané posunie vpred. Takto apoň vie, že stále držím druhý koniec. Teraz už len prosiť bohyňu o to, aby sa Pohorie mnohých podôb neprebralo, pretože teraz sa jeden druhému do očí zadívame asi len ťažko.

Neviem ako vy, no ja už by som mala depku z toľkej tmy ^×^
Za každý názor, koment, hviezdičku, buchnem šampus o... niečo :D

Hore obrázok Krorrovej značky, ako som si ju predstavila ja ;)