Keď film skončil, vyšli sme z budovy.Pred budovou som zastavila, pretože mi na um prišiel geniálny nápad.

,,Čo sa stalo?Prečo si zastavila?"

,,Ed, kde bývaš?"

,,Noooo...vieš ako som ti vtedy keď som ta po prvý krát požíval von hovoril, že ma naši štvú?"prikývla som.

,,No, tak ja ako mojich rodičov beriem môjho šéfa, a jeho manželku.Dávajú mi jesť, a dovolia mi spávať v ich automobilke."

,,Ed!Preco si mi to nepovedal?!"Opytala som sa ho už trocha rozhorčená.

,,Prečo?Tebe to vadí?Mohol som si to myslieť, nehodím sa k tebe."Povedal a zosmutnel.Podyšla som ku nemu, a objala ho.Bol chvíľku zaskočený, ale po chvíli ma objal tiež.

,,Mne nevadí že spávaš v automobilke.Už som ti to povedala, mám ťa rada takého, aký si, bezohľadu od kiaľ si, alebo ako vyzeráš."uchechtol sa, a ešte viac ma stlačil.To objatie mi iba potvrdilo to, čo som si už dlhšie nechcela pripustiť, zamilovala som sa do neho.Áno, ja viem, ešte pred nedávnom som sa rozišla s tým debilom, ale Ed je iný.Pre toho človeka by som opätovala aj život.Všetci zlí ľudia, ktorý mi iba ubližovali, nech sa strčia.Ed ma podržal v tej najhoršej chvíli, keď ma opustila jediná osoba, ktorej som najviac verila.Bol tu pre mňa pri rozchode, pomáhal mi z bytom, každý deň mi zlepší náladu, on jediný ma rozosmeje.A toto sú tý pravý priatelia, ktorý vás podržia vo všetkom.

,,Ja som bola nahnevaná pre to, lebo si mi to nepovedal."

,,Ja som si myslel, že ma potom zavrhneš, prepáč."

,,Ed, už som ti to povedala, MNE TO NEVADÍ."odtiahla som sa od neho, a urobila smiešnu grimasu, aby som ho rozosmiala.On sa začal smiať, a ja s ním.

,,A preto som sa zastavila, pretože ma niečo napadlo."

,,No povedzte mi svoj skvelý nápad,veličenstvo."

,,No...že....či by....si nechcel....bývať....u-u-u mň-mňa?"koktala som, pretože som sa bála odpovede.

,,Nie, veď mne automobilka stačí.A navyše, nebudem ti rušiť tvoje súkromie."

,,Ed, ty ma nikdy rušiť nebudeš.A aj tak, potrebujem spoločnosť, a navyše sa sama doma nudím.Prosím, naučím ta variť.Budem ti prať, žehliť.Prosiiiiiiim."urobila som na neho psie oči, a vysunula spodnú peru.

,,Ja neviem...."

,,Prosiiiiiiiiiim."

,,Tak teda dobre, ale budem ti trochu prispievať, a žiadne výhovorky.A prať a žehliť mi nemusíš, ale to varenie by sa mi šiklo."

,,Jupiiiii...dobre, hneď zajtra začneme s výcvikom varenia."usmiala som sa na neho ako dieťa, a on sa zasmial, a zobral ma za ruku.

,,Ale musím si ísť v tom prípade ešte pre veci."

Prikívla som

Nasadli sme do autobusu, a sadli sme si na sedačky.

Keď sme prišli pred spomínanú automobilku, vystúpili sme.Vošli sme do vnútra, a spolu s Edom sme išli za postarším pánom.

,,Dobrý deň šéf."pozdravil sa slušne Ed.

,,Dobrý deň."pozdravila som sa aj ja.

,,Dobrý deň, čo potrebuješ Ed?"

,,No....ja sa sťahujem tuto k Jenn, tak som si prišiel pre veci."

,,Ty sa sťahuješ?No, brániť ti nebudem, pretože predsa len to bude lepšie než automobilka, ale dúfam, že nás prídeš navštíviť!"

,,Áno, niekdy prídem na návštevu."odpovedal Ed so smiechom v hlase.

,,A inak toto je Jennifer.Jenn, toto je môj šéf, ale zároveň aj tak trochu otec."zoznámil nás, a my sme si podali ruky.Spolu s Edom sme išly ku nejakému matracu v rohu, a Ed si povyberal z poličky po našom pravom boku všetky veci.Keď sme mali všetko, odyšli sme do našeho spoločného bytu.

Po príchode sme sa vyzuli, a Ed si išiel vybaliť veci.Ja som si sadla na gauč, a pustila telku.Práve mi išiel jeden s mojich obľúbených seriálov, Mentalista.Zahmyrila som sa na sedačke, a sledovala telku.Po chvíli sa pridal aj Ed, a spolu sme pozorovali seriál.

Tak lásky moje, je ti ďalšia kapitola.Čo poviete, aj vy by ste chceli mat takého dobrého priateľa ako je Ed?Ja teda hej.Tak trochu Jenn závidím, ale za to, čo sa jej v živote stalo ju ľutujem.Dúfam, že sa Vám príbeh zatiaľ páči, a dakujem za každý vote a koment.Majte sa krásne, a ja sa na vás teším pri zajtrajšej kapitole, a môžem Vám prezradiť, že sa môžete tešiť.
Ľúbim vás, vaša Kurara🦇

684 slov