Onedlho sme zaparkovali pred domom Danielových rodičov. Zopár ľudí sa už zabávalo na trávniku a terase okolo bazéna, a keď nás Daniel zbadal prichádzať, odtrhol sa od skupinky a išiel nám naproti.
„Vitajte krásavice," usmieval sa na nás a vtisol mi na pery bozk na uvítanie.
„Vďaka," odvetila som s úsmevom, zatiaľ čo ma Daniel vzal za ruku, čím dal ostatným najavo, že k nemu patrím. V mysli som presviedčala sama seba, že je stále ten istý Daniel, že tie reči pred kamarátmi neexistujú, odmietala som sa naňho pozerať cez inú optiku.
„Poďte, prevediem vás tu," ponúkol sa a viedol nás po cestičke z kamennej dlažby k ostatným hosťom. Zdravili nás kývnutím hlavy, a občas spýtavo pozreli na naše spojené ruky.
„Tu je bar, môžete si vybrať pitie aké len chcete, pri bazéne je pre zmenu niečo na občerstvenie a celý dom je k dispozícii, samozrejme prosím zachovať v čo najpôvodnejšom stave!" dodal so smiechom a žmurkol na nás.
Tina sa uškrnula. „Nechám vás, idem si dať niečo na pitie," a vybrala sa smerom k pultu s nápojmi, kde miešal drinky celkom pohľadný barman. V duchu som sa usmiala, Tina sa nezaprela, už rozhadzovala siete. My dve sme boli úplné protiklady, Tina si užívala, kedy mohla, a vždy narazila na nejakého pekného, slobodného muža, ktorý pristal na jej návrhy, zatiaľ čo ja som bola oproti nej čistý, dosiaľ nepopísaný papier.

Daniel si ma pritiahol k sebe, a oprel sa čelom o moje.
„Som rád, že si prišla, Teri," šepol a pohladil ma po ruke smerom k ramenu, čo vo mne vyvolalo zimomriavky. „Nevieš si predstaviť, ako veľmi," a pobozkal ma. Jemne, akoby sa mi o pery obtrel len vánok.
„Dáš si niečo?"
Oblizla som si pery prahnúce po niečom tekutom, ale aj jedlom. „Uhm, niečo na zahryznutie?"
Pozrel mi na pery a potom do očí.
„Niečo teda nájdeme pre moju hladnú krásavicu," pousmial sa, a pobrali sme sa ku stolu s občerstvením. Keď som zjedla svoju vrabčiu porciu, pretože mi stiahnutý žalúdok viac nedovolil zjesť, priniesol mi Daniel pohár so šampanským.
„Pripijeme si?" spýtal sa, a už mi podával pohár so zlatistým nápojom.
„Na dnešný večer," predniesla som. „Nech je nezabudnuteľný!"
Ruka s pohárom sa mu na zlomok sekundy zastavila, ale potom mi hneď štrngol o pohár. Zadíval sa mi do očí, ale odvrátila som pohľad a odpila si.

Čas príjemne plynul, pri nevtieravej hudbe, prehodili sme pár slov asi s každým, kto pre Daniela niečo znamenal, a na moje prekvapenie to boli milí, priateľskí ľudia, s ktorými sa dalo porozprávať naozaj o všetkom. Našťastie sa medzi nimi nenašli nijakí, ktorí by mleli len o móde, hudbe či klebetách, čomu som bola nesmierne rada.
Pri jednej takej skupinke ma Daniel na chvíľku opustil s ospravedlnením, že musí niečo skontrolovať, a ani neviem, ako čas ubehol, a bol zrazu pri mne.
Pristúpil ku mne zozadu, a ruky mi nežne položil na driek.
„Pozývam ťa na prehliadku domu," šepol s perami pri mojom uchu, čím ma pošteklil a tiež vyvolal zimomriavky. Pevnejšie som stisla pohár v ruke, aby nevidel, ako sa mi roztriasla. Okolostojaci sa nenápadne vytratili s veľavravným úsmevom, ani sa ho nepokúšali skryť.
Pootočila som k nemu hlavu.
„A, čo také by som mala vidieť?" spýtala som sa, a môj pohľad skĺzol k jeho perám. Dnes večer bol nesmierne pozorný, a tiež hriešne príťažlivý, v ľahkej bielej košeli a nohaviciach pieskovej farby. Každou minútou strávenou v jeho prítomnosti, sa mi zdal ešte príťažlivejším.
„Hm, nesmiem prezradiť, ale bude to stáť za to, kráska," riekol zastretým hlasom, vybral mi pohár z ruky a položil na neďaleký stolík. Pohľadom som vyhľadala Tinu, ktorá sedela za barovým pultom, a flirtovala s barmanom, dianie navôkol ju očividne ani trošku nezaujímalo.
Zafúkal jemný vánok, odhrnul mi vlasy z pliec a zavlnil sukňou. Daniel si ma pohľadom premeral a chytil za ruku.
„Si dnes vážne nádherná, Teri," pristúpil bližšie, až sa nám skoro dotýkali tváre. „Ako to, že som si ťa nevšimol už omnoho skôr?" pohladil ma po vlasoch, prešiel rukou po líci a nadvihol mi bradu, aby som mu pozrela do očí. „Kde si sa mi skrývala, čarovná víla?" šepol, a vzápätí spojil naše pery bozkom. 
Ten bozk hovoril za všetko, jeho posolstvo sa nedalo nevnímať...

Vydýchla som a jediné, na čo som sa zmohla, bol nesmelý úsmev. Chytil ma za ruku a viedol poza živý plot, okolo terasy, kde sa zabávali hostia, až k obrovskému francúzskemu oknu, ktoré nehlučne otvoril a vošli sme dnu. Nenápadne zacvakol západku, aby nás nik zvonku nevyrušoval. Okná zastierali dlhé snehobiele závesy až po zem, a v izbe vládlo prítmie. Popri stenách boli zapálené sviečky, ale zvonku ich nebolo vidieť, nevšimla som si ich, keď sme prichádzali. Izba bola zariadená moderne, ale účelne, prevládala biela a smotanová farba s hnedými a tyrkysovými doplnkami. V strede miestnosti trónila biela sedačka, ktorá zaberala skoro polovicu jej veľkosti. Obložená bola vankúšmi, farebne zladenými so zvyškom izby. Doslova vábila, aby sa na ňu človek posadil a uvelebil sa medzi tými farebnými mäkkými kopčekmi.

Zastala som neďaleko nej a nevedela sa vynadívať vôkol seba.
„Nádhera," vydýchla som užasnuto.
„To vravím aj ja," ozval sa mi Daniel za chrbtom a prešiel mi prstami po nahej pokožke, od ramena k zápästiu, čím vyvolal vo mne triašku. Zatvorila som oči a vychutnávala si ten pocit, tak omamný a príjemný...
„Terka," šepol a otočil si ma k sebe. Bol tak blízko, že keď som otvorila oči, temer sa nám dotýkali tváre. Sálalo z neho teplo, priam horúčava, z pohľadu som mu vyčítala túžbu i doteraz potláčanú vášeň. Prešla som mu palcom po líci a spodnej pere, primkla som sa k nemu ešte bližšie a pobozkala ho, zo začiatku váhavo, ale on pochopil moju výzvu, a odvetil bozkom, z ktorého sa mi zakrútila hlava. Neprestával, bol čím ďalej viac odvážnejší, rukami mi objal driek a pritlačil k sebe, takže jeho túžbu sa nedalo prehliadnuť.
Prebúdzal vo mne pocity, o ktorých som doteraz netušila, že existujú, že môžu byť tak intenzívne a omamné, a zrazu som chcela poznať viac, a viac...
A on mi to dával, vedel skúsene, čo má robiť. Ani neviem kedy a ako, rozopol mi zips na šatách, pomaličky ich sťahoval z pliec, až mi padli k pásu, kde ich zadržal tenký opasok. Medzi bozkami som mu pomaly z nohavíc vytiahla košeľu, a rozopínala gombíky. Keď som si uvedomila, že mám na sebe len podprsenku, na chvíľku som sa odtiahla a snažila sa lapiť dych, spomaliť. Vyhľadala som pohľadom ten jeho, bol zastretý rovnakou túžbou, akú vo mne rozdúchaval. Avšak, keď sme tak hľadeli jeden druhému do očí, zrazu mi v tých jeho chýbalo niečo podstatné, niečo, čo som zazrela v Chrisových očiach, keď ma bozkával.
„Dokonalá... nádherná," šepkal, kým mi perami prechádzal po krku ku kľúčnej kosti, a bozkami mi vypaľoval na pokožke cestičku túžby. Spomedzi pier mi unikol tichý povzdych, a keď mi druhou rukou sťahoval ramienko podprsenky, zablúdila som mu rukami pod košeľu, skúmajúc jeho pevné, vypracované telo, ale nestihla som mu ju vyzliecť. Ani nič ďalšie.
Zrazu ho odo mňa čosi odtrhlo.
Nie čosi, ale ktosi.

Zostala som udivene stáť, stále mierne omámená všetkými pocitmi, a hľadela na Chrisa, uprostred izby, ako Daniela doslova odhodil na jej opačný koniec. Jeho pohľad bol viac, než zúrivý, prešiel očami po mojej skoro odhalenej postave, na chvíľku sa zastavil pri prsiach dvíhajúcich sa od môjho zrýchleného dychu, a prešiel ním až k môjmu pohľadu.
Spamätala som sa z prekvapenia, a snažila sa pred ním skryť naspäť do svojich šiat.
„Opovážiš sa jej ešte niekedy dotknúť, rozumieš?" skoro kričal, a prepichoval Daniela, zvíjajúceho sa na zemi, pohľadom.
„Chris preboha! Veď si ho mohol..." skríkla som, už celkom odetá, a pohla sa k Danielovi skontrolovať, či nie je vážne zranený. Chris mi však schytil ruku, stiahol ma k sebe, a zastavil ma.
„Nechaj ho tak, fešák bude v poriadku. My odchádzame!" 
„Ale, Chris! Musím ho predsa..." snažila som sa mu vymaniť zo zovretia, ale držal ma pevne.
„Odchádzame, Tess!" otvoril náhlivo dvere a doslova ma vystrčil z izby na chodbu.
Nechápala som, čo tam robí, ako sa tam dostal, vlastne... nechápala som vôbec nič.
Stratila som rovnováhu a bola by som spadla, keby ma nezachytil, a necitlivo ťahal chodbou preč. Zvieral mi ruku tak pevne, že som v tej chvíli vedela, že mi na nej určite zostane modrina. Napriek tomu som sa mu snažila vymaniť zo zovretia, ale márna bola moja snaha.
Vyšli sme predným vchodom na ulicu, kde som zbadala stáť jeho tmavé auto. Ťahal ma k nemu, nedbal na moje protesty.
„Christian!" musela som naňho zakričať, aby prestal. „Pusť ma! Bolí to!"
Zastavil až pri aute, oprel ma o dvere a otočil k sebe. Konečne ma pustil.
„Toto si už vážne prehnala, Tess!" vmietol mi do tváre zúrivo, skoro kričal, ale ovládol sa. Tvár mal napätú, v očiach hnev. Takého som ho nepoznala.
„Ja? Ty tu vyvádzaš ako..."
„Čo si si myslela, že tam robíš?" vyštekol zúrivo, celý sa chvel potláčaným hnevom.
Stisla som pery k sebe a prižmúrila oči. „Videl si, čo sme robili," odvrkla som.
Oči mu potemneli, namiesto tyrkysovej boli teraz skoro tmavomodré, ako búrka. Stisol pery pevne k sebe, akoby prehltol nevhodnú odpoveď, otvoril dvere na aute a postrčil ma dovnútra. Sadla som si a pripútala sa, no odmietala som sa s ním baviť.
Ani som na neho nepozrela.

Domov sme šli mlčky, ale videla som, plne som vnímala, že hnev ho neopustil. Pevne zvieral volant, išiel dosť rýchlo, určite porušil niekoľko predpisov, avšak nezáležalo mi na tom. On si zaplatí prípadnú pokutu.
Niekoľkokrát na mňa zazrel, ale mlčal. Ja takisto.
Aj keď som cítila, ako všetko, čo vo mne vrelo, chce vytrysknúť na povrch a prejaviť svoju silu, držala som to v sebe celú cestu domov, hľadela som radšej von oknom, a priamo sa naňho ani raz nepozrela. Tentokrát prekročil všetky medze, staral sa mi do života až príliš, prepískol to!
Do bodky.
Nechávala som si všetko, čo vo mne vrelo, na doma, v aute to bolo zbytočné mrhanie energiou, nebol tu priestor. K domu som vykročila prvá, ani som sa neobzrela, ale tresla som dvermi najväčšmi, ako som mohla, aby vedel, aká som nahnevaná.
Dobehol ma na schodisku.
„Tess," začal, ale neobzrela som sa naňho.
Asi už trošku vychladol, čo sa o mne nedalo povedať. Nevedela som mu prísť na meno, tak ma vytočil. Ak by som s ním začala komunikovať už teraz, reagovala by som až príliš prudko, sršal by zo mňa len hnev.
Vylovila som kľúče z kabelky a vstúpila do bytu.
„Tess, chcem ti to vysvetliť," ozval sa znovu Chris úplne pokojným hlasom. Akoby sa nechumelilo. A to bol okamih, kedy som to už nevydržala.
„Čo mi chceš vysvetliť? Že sa mi znovu a znovu miešaš do života? Že ma sleduješ ako posadnutý?" skoro som kričala. „Daj mi konečne svätý pokoj, Chris!"
„Vieš, že to nejde."
„Nejde? Ale ide, a to veľmi ľahko!" zvrtla som sa k nemu, mala som pocit, že prinajmenšom explodujem. A on si tam stál... úplne pokojne stál, a pozeral na mňa ako na dieťa v chvíľkovom záchvate vzdoru. Dvoma dlhými krokmi som prešla tesne pred neho.

„Dnes to bola posledná kvapka, Chris! Dlho som ti už ustupovala, ale tomu je koniec!" zvyšovala som postupne hlas, a zabodla mu pri každom slove do hrudníka prstom. „Chcem žiť svoj život. Som dospelá. Mám na to právo!"
Oči sa mu zúžili, pevne stisol sánku.
„Tak, aby si mi rozumela, milá Tess... to, pri čom som tam ťa pristihol..."
„Bola len a len moja vec!" skočila som mu do reči. „Bolo to úplne trápne! Vieš si predstaviť, ako sa cítim?"
Posmešne si odfrkol. „Vyzeralo, že si to dosť užívaš," preskočil mu hlas, prižmúril na mňa oči. Pohol sa ku mne, ale cúvla som pred ním, prinútil ma k tomu pravdepodobne núdzový pud sebazáchovy, ktorý doteraz spal. Za chrbtom som pocítila pevnú stenu, už som nemala kam pred ním ustúpiť. Vzdorovito som vystrčila bradu a provokačne naňho pozrela. Chcela som ho trochu zasiahnuť, ublížiť mu, ako on ubližoval mne.
Nadvihla som obočie, a pohŕdavo mu vmietla do tváre: „Užívala som si, a mohla som ešte viac, keby si nás..."
„Nebudeš sa správať ako nejaká kurva!" sykol podráždene.
Zalapala som po dychu a konala skôr, než som si to stihla rozmyslieť.

Tá facka sadla presne.

Prekvapene na mňa pozrel, rukou si chytil líce, kde mu pred chvíľkou pristála tá moja, akoby tomu nemohol uveriť. V očiach sa mu zablyslo.
Uvedomila som si, že som asi prepískla. Ešte nikdy som nikoho neudrela, tobôž nie niekoho blízkeho.
Zhlboka som dýchala, snažila sa upokojiť, hrudník sa mi dvíhal a klesal v nahnevanom rytme, a prepaľovala som ho viac, než namosúreným pohľadom.
Neospravedlním sa mu, určite nie! Zaslúžil si to.
Sekundy sa vliekli, boli ako nasiaknuté medom, lepkavé, pomalé.
Nádych. Výdych. Nádych.
Vzduch medzi nami bol nabitý elektrinou, stačilo len slovko, a vybuchneme. Nespúšťala som z neho pohľad, tvárou sa mu prehnali hádam všetky emócie. Nevedela som, čo mám od neho očakávať. Spustil ruku, ktorou si prešiel po udretom líci, a počula som, ako sa nadýchol, akoby zbieral zvyšky sebakontroly.
Napätie medzi nami vibrovalo priam hmatateľne.

V ďalšej sekunde pristúpil ku mne tak tesne, že som nemala šancu uniknúť.
A pobozkal ma.
Vrhol sa mi na ústa tak prudko, že som nestihla nijako zareagovať. Napriek tomu, že som bola naňho viac než naštvaná, moje vnútro sa zachvelo. City, zatvorené doteraz v klietke zabudnutia, sa prebudili k životu, predrali sa von, a prúdili mnou ako živel.
Stratili sme sa v bozkoch, túžiaci jeden po druhom, a po niečom viac. Objala som ho a pritisla sa k nemu ešte tesnejšie, nebola medzi nami ani škáročka. Bozkával ma vášnivo, bláznivo, úžasne. Chcela som to, všetko, čo mi mohol dať.
Chcela som jeho, len jeho, každým kúskom tela, srdca i duše.

Vkĺzla som mu rukou do vlasov,m a druhou som ho objímala okolo krku.
Na zlomok sekundy sa odtiahol, aby sme lapili dych.
„Tess," šepol mi do vlasov. Vybuchovali vo mne iskričky šťastia.
Nestihol povedať nič viac, stiahla som ho opäť k sebe a pobozkala. Dlaňami som mu skĺzla dolu chrbtom a zablúdila mu pod tričko. Chcela som ho cítiť, hladiť jeho pokožku, pod ktorou sa rysovali pevné svaly. Zastonal a pritlačil sa ku mne, vnímala som jeho túžbu.
Netuším, ako sa mu to podarilo, ale za okamih mi už pomaly sťahoval ramienka na šatách. Stála som pred ním len v podprsenke, šaty mi viseli cez boky, a chcela som viac. Stiahla som mu medzi bozkami tričko, a konečne ho objala. Cítiť jeho nahú pokožku na svojej bolo pre mňa nové a nepoznané. A, bolo to úžasné, bruškami prstov som mu prechádzala po pokožke, a perami ho bozkávala na hrudi. Telo mal pevné, na bruchu vypracované svaly, pevné paže. Grécki bohovia nemohli vyzerať lepšie, bol dokonalý. Žasla som nad ním.
Zaklonil mi hlavu a prerušil moju cestičku bozkov po jeho hrudi. Chveli sme sa obaja, nemohli sme potlačiť, čo nás spaľovalo. Každý okamih, kedy som sa nedotýkala, alebo som ho nebozkávala, mi pripadal prázdny.
Perami sa vrátil k mojim a prinútil moje ruky, aby ho objali okolo krku. Poslúchla som ho. Potom ma nadvihol pod zadkom a vysadil ma na svoje boky. Nemohla som ignorovať, že to chce rovnako, ako ja. Niekde v mojom vnútri, v zákutiach, o ktorých som dodnes ani len netušila, sa rodila taká divoká a vzrušujúca túžba, až ma pripravovala o rozum. Všetky argumenty, že to, čo robíme, nie je správne, sa stratili v návale vášne a citov.
Kým ma zodvihol a niesol do najbližšej izby, čo bola moja, pomrvila som sa v jeho lone, aby som našla lepšiu polohu. Zastonal a pritlačil si ma ešte viac. Rozrazili sme dvere izby a zamierili k posteli. Nerozsvietili sme, nebolo kedy, a vlastne ani načo.

Položil ma na posteľ a zastavil nado mnou.
Obaja sme prudko dýchali, a neprestávali sa dotýkať. Tvár mu pohladilo svetlo z chodby a to, čo som v nej videla, mi vyrazilo dych. Toľko citu a emócii mi jeho tvár ešte nevyjavila. V hrdle mi navrela hrča, všetky slová sa zasekli.
Neboli však potrebné, jeho tvár a dotyky vyjadrili všetko aj bez nich.
Zaprel sa nado mnou na lakťoch, a dlaňami mi prešiel po tvári, po perách. Vtisla som mu na ne rýchly bozk. A potom ma znova bozkával, nemohli sme sa jeden druhého nasýtiť. Rukami som našla zapínanie nohavíc, a pomaly som mu ich uvoľnila. Jeho mužnosť mi vôbec nepomáhala, skôr naopak, bolo to pre mňa ťažšie a pripadala som si neohrabane. Konečne sa mi podarilo rozopnúť opatrne zips a nohavice mu stiahnuť, pokiaľ to šlo. Nedočkavo sa ku mne pritisol a jeho bozky nemohli byť dokonalejšie.
Naprázdno som prehltla. Nevedela som, čo ma čaká, ale túžba ma pripravovala o rozum.

Chcela som jeho, len jeho.
Chcela som, nech zahasí ten oheň, čo ma pohlcoval, aj nech konečne uspokojí tú neodbytnú žiadostivosť, pulzujúcu v mojom lone. Nikdy som nezažila podobné pocity.
Podobnú odovzdanosť.
Podobnú absolútnu dôveru.
Neustále som sa ho dotýkala, aby som sama seba presvedčila, že je skutočne tu, a že sa to deje naozaj, a nie je to len blažený sen.
V jednom okamihu, keď som už mala pocit, že sa rozsypem na tisíce kúskov, sa mi spomedzi pier vydral ston, naliehavý, žiadajúci.
Chris sa na okamih sa odtiahol, jeho bozky ustali, jeho ruky sa odo mňa vzdialili. Roztrasene vydýchol, slovám, ktoré vyriekol, som však nerozumela.
Stále zamotaná v sieti túžby a citov, som ho nechala, nech si sám vyzlečie nohavice. Hruď sa mi dvíhala od zrýchleného dychu, celé telo túžilo po naplnení.
Sekundy plynuli.
Dych sa mi ustálil, poblúznenie sa vytrácalo, preberala som sa ako zo spánku.
Prečo mu to tak dlho trvalo?
Siahla som rukami za ním, ale objali len prázdnotu. Nahé telo mi pohladil chlad.
Až tresnutie vchodových dverí ma plne vrátilo do reality izby.