„Nena, kde si? Hneď v prvý deň chceš meškať?" pomaly si pretieram oči a snažím si svoj vzácny spánok ešte vyjednať na 5 minút, no bohužiaľ pre mňa moja mama je neúprosná a strhne mi perinu. V tu chvíľu vstanem pretože bez periny....to proste nejde! Pomaly a s veľkou nechuťou som vstala, urobila si všetky potrebné hygienické návyky a utekala na autobus.

*

Inak....pardon...zabudla som sa predstaviť. Takže, volám sa Nena Rogerson, bývam s mojou mamou v Louiswille. A dnes je prvý deň čo idem na strednú školu. Bojím sa, no zároveň veľmi teším. V skratke...taký zmiešaný pocit.

*

Prišla som do triedy, samozrejme posledná. Hneď trapas v prvý deň. No aj tak sa usadím na jediné voľné miesto. Hmmm prvý krát sedím sama. Pomyslím si. Nikdy som nemala problém s ľuďmi alebo rozprávaním pred ľuďmi. Rada som bola v spoločnosti, no aj keď som v celku mala docela dobre vzťahy s ľuďmi ...teda aspoň som si to myslela...necítila som sa medzi spolužiakmi na základnej škole veľmi dobre. Cítila som že tam nepatrím a že ľudia sú tam sú samá faloš. Ale! Rozhodla som sa začať odznova! Spoznať nových ľudí a užívať si veľa zábavy. Jediný ludia čo mi budú zo základky chýbať sú moje 2 naj kamošky Alexia a Jennifer .

Sedela som tam tak sama, všetci už boli pozoznamovaný a ja? Sedím v kúte a úplne sama. Som nemožná ako vždy. Pomyslím si keď v tom si ku mne sadne chalan. „Ehm...ahoj?" trochu nervózne som sa spýtala. Len na mňa škaredo pozrel „HM?...jaj...čau" prečo je taký nezdvorilý? Nechala som to radšej tak a nevšímala si ho, potom začala nudné čítanie šk. poriadku.

*

Hneď ako triedna dokončila svoj nudný príhovor šli sme na hromadné zhromaždenie kde mal zas hovoriť riaditeľ, takže ďalšie premrhané minúty života.

*

Keď to celé skončilo som sa pobrala preč s triedy s plnými rukami papierov, pretože ma zvolili za predsedu triedy...keďže nemali koho vybrať....takže opäť všetko padlo na mňa. Utekala som s plnými rukami zaniesť papiere zástupkyni školy nech ako tak stíham bus. Tak som sa ponáhľala, že som to vpálila do nejakého chudáka chalana. Rýchlo som to zahanbene začala zbierať. To mi ani nepomôže? Veď keď do niekoho narazíš mal by ti pomôcť pozbierať veci...vaše ruky sa dotknú a na prvý pohlaď sa zamilujete....aaaahhh....oh nechala som sa uniesť. Hneď ako som dozbierala veci som vstala a len tak zahanbene povedal „Naozaj prepáč len dosť sa ponáhľam" pozrel na mňa najskôr dosť strašidelným výrazom no v sekunde to zmenil na asi najkrajší úsmev aký som kedy videla „V pohode, si v poriadku? Prepáč že som ti nepomohol ale....ani neviem..nerieš som mimo." . Len som na neho zízala a leda sa zmohla na pár slov „ Aha, no ehm d-dobre, tak ja už idem, maj sa!" rýchle som šprintovala na autobus, papiere som položila na vrátnicu s odkazom a šprintovala ako sa len dalo.

*

„Som domaaaaaaa!" zakričala som na mamu a vedela. „Okej ,máme syrové cestoviny, dáš si?" len som mávla hlavou že nechcem a zavrela sa do izby. Dala som si na uši slúchádka, keď v tom sa mi rozleteli dvere v ktorých stála mama. „Ty si mi nekúpila tú múku však?!" bože ja som naozaj blbá. „Prepáč mi to mami, oblečiem sa a idem!" „MIZAJ!" .

*

„Dobrý deň" vošla som do potravín. Ja neznášam pomalých ľudí, takže som sa zasa až moc ponáhľala a napálila to do niekoho. NO keď som uvidela do koho vrazila len som vypúlila oči....TO JE ZASE ON?!

No tak ľudkovia dúfam že aspoň troška sa vám to páčilo jelikož je to moja 1 práca XD.

Z každý ohlas alebo názor ďakujeem.... :3