Ahojte. Toto je úplne nečakaná fanfikcia, ale ako sa vraví, nečakané nápady sú tie najlepšie. Tak snáď sa vám to bude páčiť, rovnako ako mne Dorian!

xoxo mysteriousgirl213

(Pohľad Leny)

Všedný deň, kedy som úplne mrhala svojím životom. Netušila som, čo robiť. Premýšľala som nad všetkými, ktorí mi ublížili. Premýšľala som nad každou stratenou „láskou", ktorá bola už naozaj dávno. Hrejivé slzy, ktoré boleli, ako by to bolo včera, napriek tomu, že ubehli už roky. Mala som dvadsaťjeden a netušila som, čo zo životom. Bavilo ma čítať riadky básní, ktoré sa až prílišne ponášali na moju biednu existenciu. Nič len prázdne nič. Temnota. Pád. Drogy. Dno. Sklamala som každého, koho som mohla. A teraz som ostala ležať sama v prehnitej garzónke, ktorú som ani nezvládala splácať. Čo je to so mnou? Slzy mi náhle začali kropiť líca. Túžila som, aby ma mal rád aspoň niekto. Aspoň niekto okrem špinavej ihly, ktorá ležala mesiac pod posteľou. Ani neviem, prečo som to s drogami „vzdala". Možno som si už naozaj povedala, že nestojím ani o tú špinavú ihlu. Možno som chcela len tak bezcieľne zomrieť. Bolo hrozné necítiť nič. A ja som chcela cítiť aspoň tú bolesť. Tie absťáky, ktoré ma prazvláštnym spôsobom napĺňali životodarnou bolesťou, vďaka ktorej som vedela, že žijem. Vonku padal dážď. Cez malé okno som sledovala prázdne mesto. Nikoho nikde. Len prázdne kvapky dažďa dopadajúce na špinavý chodník. Prázdne rovnako ako ja. 

Pomyslela som si, že ak sa spojí naše prázdno, možno budem cítiť aspoň niečo. A tak som vyšla von. Do ľudoprázdna. Obklopená ničím a nikým. Čerstvý vzduch sa mi dral do pľúc a ja som z toľkého návalu zakašľala. Bolo zvláštne cítiť svieži vzduch po mesiacoch dymu. Kvapky dažďa ma postupne opájali. Nasakovali sa do tmavého svetra a deravých džín. Tmavé nedbalo upravené vlasy, boli celé mokré. Ale mne to neprekážalo. Vlastne sa mi po dlhých mesiacoch niečo konečne páčilo. Z pod trička AC/DC jemne trčali stuhnuté prsia, ktoré takmer nikdy nezažili spútanie. 

Celý život som milovala voľnosť, ktorá sa určite odrážala aj na mojom vzhľade. Sivé oči nikdy nepoznali špirálu a ružové pery rúž. Všetky moje peniaze šli len na ničenie samej seba. Už som ani netušila, či som pohľadná. Kúsok zrkadla, ktorý mi ostal, bol akurát tak nástrojom na robenie bielych čiar. Čiar, ktoré ma kedysi vnášali do inej dimenzie. Dnes som sa ale pokúšala tú dimenziu nachádzať v sebe samej. Bolo to náročnejšie ako som si predstavovala. Moje kroky viedli prázdnym mestom ďalej a ďalej. Odraté tenisky akoby nabrali nový dych a smerovali do doposiaľ neznámych končín. Nepamätám si, koľko som išla. Viem len, že kým so dorazila do parku, ešte viac sa zošerilo. Jediný prvok kontinuity predstavoval neustály dážď. Nič ma nerušilo, a tak som v pokoji našla priľahlú lavičku. Vytiahla som akúsi dotykovku, ktorú som pred troma mesiacmi ukradla a považovala ju za svoje vlastníctvo. Bola vybitá. Netušila som teda, koľko je hodín, ale vôbec mi to neprekážalo. Chladný dážď ma otužoval a jediné, čo som chcela bolo zapáliť si. Vo vrecku svetra som našla krabičku od cigariet. Nešikovne som sa snažila nahmatať jej obsah. Nič tam nebolo. Hlavne, že som mala celkom zbytočný zapaľovač.

„K*rva," nervózne som zašmarila krabičku do trávy.

„Tu máš," riekol príjemný hlas spoza môjho chrbta. Zrejme ma nevidel v najhodnejšej chvíli, no mne to bolo pre tentokrát absolútne jedno. Zahľadela som sa mu priamo do očí. No v tom šere som ani náhodou nemohla identifikovať ich farbu. Prekvapovalo ma, že som sa o to vôbec pokúšala.

„Vďaka," sucho som riekla a chvatne si vzala jednu cigaretu. Jeho štíhle ruky vytiahli druhú. Zrejme sa chcel pripojiť. Nechápala som prečo. Zrejme sa rozhodol ignorovať moju temnú auru.

Zapálila som si a pokojne som nasávala nikotín, ktorý sa mi to toľkom čerstvom vzduchu naozaj chýbal. Neznámy si prisadol. Jeho vysoká postava robila takmer nebadateľný tieň mojej drobnej. Ticho sme sedeli. Nemala som náladu komunikovať. Vlastne už vyše troch mesiacov som neprehovorila s nikým okrem dílera. Bolo to zvláštne mať ľudskú spoločnosť. Srdce mi sem tam vynechalo úder a ja som cítila jemnú vôňu jeho tela zmiešanú s dažďom.

„Mám rád takéto počasie," riekol po chvíli.

„Aj ja," súhlasila som, no aj tak som sa príliš nevrhla do debaty.

„Je to ako keby svet plakal a ja mám chuť len splývať s týmto pocitom," sporo sa usmial a ja som si narýchlo prezrela jeho pery.

„Splývanie," zamyslela som sa, „to je fajn."

Opäť sme boli ticho.

„Zdá sa, že aj ty chceš s niečím splynúť," povedal a ja som nechápala, prečo je stále pri mne, na jednej dažďom premáčanej lavičke, ktorú ani nezakrývali stromy. Stále nám pršalo do tváre a ja som netušila, z akého dôvodu má ten šilt stále vzadu.

„Možno áno," odvetila som a zahasila cigaretu o zem. To bola najdlhšia cigareta v mojom živote.

„Pred čím," vyzvedal a jeho krásny hlas ma nabádal k tomu, aby som mu dôverovala.

„Pred sebou," riekla som stroho a pravdivo.

„Teraz si so mnou, tak sa zdá, že si pred sebou naozaj utiekla," usmial sa snažiac nadviazať očný kontakt. Ja som namiesto toho pozerala do zeme.

Neodpovedala som.

„Som Dorian," opäť pokračoval.

„Lena."

„Pekné meno ... Lena," pošepkal si a mnou prebehla jemná triaška. Takto krásne moje všedné meno ešte z nijakých úst neznelo.

Ako by ma prepadol nejaký sociálny blok. Opäť som mlčala. Tenisky, ktoré boli zborené v blate som vyložila na lavičku a schúlila sa do klbka.

„Vyzeráš bezbranne," povedal a nasadil mi jeho tmavomodrú čiapku šiltom vzad.

„Moje biedne vlasy si nezaslúžia tvoju ochranu," cítila som sa naozaj podivne. Bolo zvláštne, že sa niekto o mňa zrazu zaujímal.

„Nie sú vôbec biedne," tento raz som mu pozrela do očí, „sú viac než krásne." Lichotil mi. Tak príjemne. Cítila som sa bezpečne po veľmi dlhej dobe.

Chvela som sa. Netušila som, či od chladu alebo od toľkých pocitov, ktoré vo mne Dorian vyvolával.

„Sladká ako kvety," zašepkal a bez opýtania si ma pritiahol k sebe. Možno nechcel, aby som to počula a možno chcel. Opäť vo mne vyvolal chvenie, ktoré nešlo zastaviť ani toľkým teplom, ktoré do mňa vnášal. Na jeho mikine bola jeho vôňa ešte koncentrovanejšia. Hlavu som jemne zaborila k jeho telu o čosi viac. Vôbec mi nevadila mokrá lavička. Nevadili mi ani zablatené tenisky, ani mokré vlasy, ktorými som Doriana stopercentne chladila.

„Som rád," vzdychol, „ani nevieš ako," jeho špinavý blond mu padal do čela a jeho pery sa zdali plnšie a bližšie ako kedykoľvek predtým.

„Veľmi rada," nedokončene som zašepkala.

„Lena, prečo v tebe vidím niečo iné. Tvoja zvláštna energia mi koluje žilami. Bez toho, aby si chcela. Ani sa nesnažíš a ja sa cítim ako zakliaty," vibrácie jeho nežného tónu mi kropili nohavičky.

„Zakliaty tebou," zašepkal mi nad krkom a potom ho pobozkal. Jeho dotyk spôsobil lavínu. Lavínu menom Dorian, ktorá naberala na sile.

„Pokračuj," šepla som.

„Hej malá bitch, líbíš se mi moc tak pojď ke mně blíž," zašepkal dokonalou češtinou a jeho pery sa opäť dotkli môjho krku. Nemohla som potlačiť drobné vzdychy, ktoré mi Dorian svojim jazykom spôsoboval. Lízal precízne a pomaly každý milimeter. Okrem injekčnej striekačky som nepocítila žiadne vzrušenie takmer tri roky. Mala som pocit, že som našla poklad. Dlhý úzky jazyk sa šplhal mojím krkom cez bradu, až zakotvil na perách.

„Môžem ťa už naozaj ochutnať?" spýtal sa decentne, akoby mi pred pár sekundami neovlažil celý krk.

„Jedine ty," hovorila za mňa čistá túžba. Nikdy som sa necítila lepšie, ako teraz v tomto takmer nočnom parku v Dorianovom náručí.

Jeho dokonalé pery sa pevne prisali na tie moje. Jeho zvedavý jazyk prekročil všetky vstupné brány a načisto ma opantal. Bolo to tak dokonalé spojenie. Ako mentolová točená zmrzlina s príchuťou cukríkov Slavia. Nevedela som sa tejto našej kombinácie nabažiť. Lízala by som ho hodiny. Ani som si neuvedomila, ako pevne mu zvieram jeho tvár. V tom som sa zarazila a zovretie povolila.

„Nechcem ti ublížiť," zahriakla som sa.

„Ty mi nedokážeš ublížiť," povedal jednoducho, „neprestávaj." Jeho tmavé oči na mňa zhora túžobne hľadeli. Nedokázala som odolať, ako na povel som sa chopila znova jeho tváre a pokračovala v blahodarnom zbližovaní.

Jeho ruky taktiež neostali nečinné. Jedna ma ochranársky držala zozadu v jeho náručí, a druhá sa jemne kĺzala od lýtok smerom nahor. Pomaly prešla cez stehná, jemnučko cez lono až vkĺzla cez premočené tričko a sveter.

„Máš rada voľnosť," nepýtal sa a pokračoval ďalej.

„Uhm," riekla som pomedzi bozkávanie. Jeho ruka hladila moje štíhle brucho a postupne dorazila k drobným skrehnutým prsiam. Vlhkosť a zima z nich robila nástroj pokušenia. Nenápadne sa pýšili spomedzi premoknutého trička.

„Vždy som bol fanúšik menších pŕs," šepol, „aj keď by sa to nemalo kategorizovať." Jeho hlas a ruka pomaly skúmajúca moje prsia, ma totálne odzbrojili. Nepomer medzi jeho dlhými štíhlymi prstami, ktoré hravo zakryli moje prsia, sa mi zdal zvláštne vzrušujúci.

„Už len ten dotyk je nádherný," šepkal, „aký bude pohľad?" Neisto sa usmial a čakal, ako budem reagovať.

Len som pokývala hlavou. Šikovný Dorian si ma omotal okolo prsta ako drobnú bábiku.

Keď videl môj súhlas, úprimne sa usmial a odkryl čiernu zmoknutú látku.

„Tuším nie je na svete nič krajšie ako zmoknuté ženské prsia," zašepkal a dal mi drobnú pusu na čelo, „teda tvoje zmoknuté prsia." Až ma zamrazilo, bolo to presne tak krásne hriešne, ako som vždy chcela.

„Prečo sa ku mne správaš tak citlivo?" opýtala som sa so skutočným záujmom.

„Lebo viem, že si to zaslúžiš," zašepkal a pritom sa mi nosom dotýkal bradavky.

Nežne ju začal sať a ja som mala pocit, že som nezažila nič krajšie. Bol tak citlivý, zdvorilý a krásny, že som mala chuť objať ho a potom ho dôsledne zneužiť. Tak skazená som v tej chvíli bola. Vlastne, ja som takáto vždy.

„Nič o mne a mojej minulosti nevieš," dodala som a jeho starostlivosť sa prerušila.

„Dôležité je, aká si teraz. Nahá, vlhká a bezbranná. Cítim tvoj splašený tlkot srdca a viem, že to nemôže znamenať nič zlé. Páčiš sa mi a chcem ťa Lena. Priťahuješ ma ako magnet, ktorého silu som nikdy nepoznal." Jeho slová ma upokojovali.

„Kiež by si bol predtým mojím terapeutom."

„To vždy môžem byť. Akurát netuším, ako presne by som to robil, keďže sa venujem hudbe."

„Stačí ak mi budeš šepkať, aká som dobrá," povzdychla som si.

„Ona je sladka jako květy a ona to vi
Sleduj jak vedle me
Nikoho nevidí Ja ona my jsme
Celou noc a čiste
Nahodou se prisne
Netvarime v tvým bytě," šepkal mi do ucha.

„Je to krásne," venovala som mu krátky bozk, „a zvláštne povedomé."

„Moje ... Moja," odvetil a ja som nebola istá, čo tým myslí.

„Je to moje dielo. A ty si moja," odvetil pre ozrejmenie.

„Ak si myslíš, že ma tvoja sláva ohromí, potom si na omyle. Skôr mi lichotí, že som tvoja."

„To je dôležitejšie," zašepkal a pritom mi hladil hrudník. Díval sa na mňa tak zvláštne s láskou, akoby sa na mňa vôbec nemal dívať človek, ktorého som stretla pred hodinou. A ja som sa zrejme na neho dívala rovnako.

„Asi by mi mali prekážať tvoje majetnícke sklony," dodala som.

„Nie, ak si to najdrahšie čo mám."

„To je celkom trúfalé tvrdiť po hodine poznania."

„Tvoje pôsobenie na mňa je celkom trúfalé," usmial sa a opäť ma bozkával svojimi rozohriatymi perami.

Mlčala som.

„Je to zvláštne, ale mám chuť spraviť ťa matkou mojich detí," zašepkal nečakane.

„Potom dúfam, že budú geneticky po tebe, pretože ich matka je troska."

„Ich matka je krásna," objal ma a ja som sa snažila necítiť sa pri ňom, akoby sme sa poznali už roky.

„Prestaň," zašepkala som a spojila naše pery.

„Prepáč, blúznim z teba."

Celá táto situácia bola bizarná. Dvaja zmočení takmer neznámi ľudia si skoro vyznávali lásku v opustenom parku. Dopadajúce kvapky dažďa nás neustále močili a zrejme aj zbavovali triezveho rozumu. Nechcela som nič iné, len zamrznúť na tvrdej lavičke v Dorianovom náruči. Nezáležalo na tom, že sme sa stretli len nedávno. Nevadilo mi, že som odhalená a sporo odetá v cudzom náručí. Už viac nebolo cudzie. Bolo jeho. A on bol zdvorilý a láskavý ako nikto predtým. Kto by v tej chvíli nabral rozum? Ja som nabrala akurát tak túžbu nikdy sa ho nezbaviť.

------------------------------------------------------------

Kapitoly sú trošička dlhšie. Pretože ich bude maximálne 5. Ďakujem, že ste došli až sem. Budem rada za každú podporu. 

Majte sa s Dorianom v ♥.

mysteriousgirl213