Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

62. Alone

-Pohled Sama-

Odišiel som z nemocnice a chytil prvý vlak, ktorý išiel do Košic. Celú cestu som na nej myslel, bál som sa o nej.

 Vedel som, že to bezo mne zvládne, zrejme by toto bolo lepšie, aby sa prebudila a videla len chlapcov. 

***
Môj vlak zastavil na stanici pomaly som vystúpil a zastavil sa u lavičky, kde som si na chvíľu sadol. 

Potom som sa zdvihol a vydal sa k nášmu domu, odomkol som a vybehol schody, až do mojej izby. ,, Same!" zakričala na moja matka, ale ja jej nepočúval a zavrel sa do izby.

Vyzliekol som si bundu, a sadol si na posteľ, do ruky som si vzal gitaru a hral moju obľúbenú pesničku.

Započúval som sa do tónov, ktoré vydávala gitara. Na chvíľu ma to vždy upokojí, je to niečo, ako keď si pustíš hudbu do uší, taky ťa to príjemne upokojí. 

Asi hodinu som tam len tak sedel a hral, ​​na gitaru myslím, že som tam bol viac,ako hodinu neviem nestrážia čas. Niekto mi zakepal na dvere. ,, Same ?! "ignoroval som ich a ďalej hral.

Za dverami som počul hlasy, bola to moja sestra a mama. Zrejme chcela zaklopať, ale Klarisa jej zastavila. ,, Nie mami nechaj ho teraz byť, on príde, až bude chcieť . " potom bolo ticho, zrejme odišli.

 Znovu som sa započúval,do tónu a úplne zabudol vydať video, ktoré jsen sľuboval.

Mojou fanúšikovia ma zase budú kvôli tomu nenávidieť, ale to ma nezaujíma jediný, kto je pre mňa teraz dôležitý, je Sabina. 

Musím vymyslieť niečo, čím jej zlepším náladu. ,, Počkať má rada moje hranie na gitaru, "povedal som a vybehol k môjmu počítaču, kde som hneď vydal video, potom som prešiel ku gitare, vzal som jej a vybehol po schodoch dole.

,, Same čo obed!" zakričala na mňa moja mama. ,, Nemá hlad! "zakričal som a dal gitaru do puzdra. Obliekol sa, pohladil našej mačku a vybehol na vlakovej stanici.

Sadol som si na lavičku a čakal na vlak, z vrecká som si vytiahol čiapku, a nasadil si ju.
 Vyzeral som ako debil s tou zimnou čiapkou, mimochodom bola polovica jari. 

Môj vlak, asi za dvadsať minút prišiel. Nastúpil som našiel som prázdne kupé a začal ladiť gitaru. 

Ľudí, ktorí okolo mňa prechádzali sa občas zastavili a dívali sa na mňa, ale ja ich ignoroval. Potom mi niekto otvoril. ,, Pekne hráš Same, "otočil som sa na male dievčatko. ,, Ďakujem," povedal som a položil si gitaru na malý stolček. ,, Pre koho to je !? "spýtala sa a ukázala na ružu.

,, Pre jednu babu, ktorú milujem," povedal som smutne. ,, To je pre tú Sabinu? "spýtala sa. Prikývol som. ,, Je mi to ľúto," povedala. Potom odišla niekam s jej mamkou. 

***

Potom som vrátil gitaru, do puzdra a vystúpil. Hneď som si to zamieril k nemocnici. V čakárni som minul chlapcov. ,,Same!" vykríkol Radek. ,,Ahoj som späť!"

,,Môžem k ni?" spýtal som sa. Radek prikývol. 

Pomaly som vošiel do jej izby Sabina spala. Kyticu som jej položil na stôl, a potom si sadol na parapet a vytiahol gitaru. Začal som sa dotýkať strún, ktoré začali hrať tón, ktorý som chcel. 

Zavrel som oči a snažil sa pre cítiť, melódiu, keď som započul, že sa pohla, tak som otvoril oči. Sabina sa usmiala a pomaly otvorila oči. ,, Dobré popoludnie, "povedal som a usmial sa. ,,Tyhle tóny mi chyběli," povedala.
,,Myslela jsem, že jsi odešel," súhlasne som pokýval.  ,,Prepáč musel som," ,,Ale jsi zpět, a ještě jsi mi přinesl růže," povedala a mierne sa začervenala.  Pobozkal som ju tvár, a sadol som si k ni.

Dnešní kapitola je celá ve Slovenštině a musím vám říct dála mi dost zabrat. :D

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro