Správa o tom, ako Horáčková u nás v triede trieskala päsťou po katedre, sa rozšírila po škole rýchlosťou blesku. Časť vety, ktorú počas toho vykrikovala, medzi žiakmi zľudovela. Keď niekto chcel povedať, že ide domov, namiesto toho povedal: "Na vlastné náklady mažem domov". Vďaka tomuto výroku vznikol instagramový profil Memečka Z Borováku, a hneď prvý príspevok sa týkal tohto Filčinho výroku.

Naša škola bola na Borovej ulici a prezývalo sa jej Borovák. Takisto žiaci boli prezývaní Borováci. Ja som bol Borovákom od prvého ročníka a viem, že ním budem až do konca života napriek tomu, že svoju školu nemám zrovna v láske.

S Teom sme sa rozprávali o školskom výlete. Rovnako ako ja nechápal, prečo s nami musí ísť toľko učiteľov.

"Horáčková nám to vysvetlila svojským spôsobom," povedal som. "Vraj to je hlavne kvôli tebe. Nazvala ťa nespratníkom."

Teo to zobral športovo. "Čo ma po nej. Keby som mal o nej niečo povedať ja, musel by som byť vulgárny. Ale som rád, že na ten výlet ideme spolu. Teším sa na to."

---------------------

Dva dni po pamätnom Filčinom výroku som prišiel do triedy. Stoličku som ešte mal vyloženú na lavici, no všimol som si tam nejaký poskladaný papierik, a na ňom napísané "Samko". Prekvapil som sa. Posadil som sa a rozložil odkaz.

Saminko. Ani ňevieš ako sa ťeším že pôjdeme spolu na výlet. Si velmi krásni chalan a ja Ťa velmi mylujem. Dúfam že do výletu zistíš kdo som a že budeme spolu chodiť a že mi tam dáš pusu. Celé noci sňívam iba o Tebe. Posielam Ti pusu. Anonim.

Nevedel som, čo si o tom myslieť. V prvom rade mi udreli do očí gramatické chyby, ktorých tam bolo veru dosť. Jedno mi však bolo jasné. Teo to nebol. Nie je jeho štýl písať ľúbostné listy. Takisto pravopis ovláda lepšie, aj keď hrúbka sa mu občas pripletie. A rukopis bol celkom určite dievčenský. To už dokážem rozoznať. Tento rukopis bol celkom pekný, kým ten Teov by sa dal prirovnať k mačaciemu škrabaniu. A hlavne, Teo by ma nikdy nenazval Saminkom. Viem, že ma má veľmi rád, ale takto by mi nikdy nepovedal. V duchu som ďakoval, že mi dotyčná nechala v mene mäkké i. Lebo Samynka by som jej už fakt nikdy neodpustil.

Začal som sa chystať na prvú hodinu a popri tom som rozmýšľal. Ktorá baba z Teovej triedy je do mňa? Naše triedy sa nestretávali často. A mám o tom povedať Teovi? Asi by som mal, veď spolu už chodíme. Možno zistí, kto ten list napísal. Taký zlý pravopis hádam nemá veľa dievčat. No každopádne má baba smolu, pretože ja som už zadaný.

-----------------------

S Teom som sa stretol po škole. Bol dobre naladený a keď ma zbadal, usmial sa ešte viac.

"Hej, Sami, mám pre teba skvelú správu!"

"Čauko, akú?"

"Môžem ťa zobrať ku mne domov. Naši to dovolili."

U Tea som dosiaľ ešte nebol. On u mňa áno, viackrát. Potešil som sa.

"To je super! Sú vaši doma?"

"Nie, zase sú preč. Tatko je v Bratislave na týždňovke a mama včera večer odcestovala do Rakúska za svojou dôchodkyňou. Tak som zase pánom domu."

"Celkom rád by som ich spoznal."

"Aj oni teba. Snáď sa niekedy podarí zoznámiť vás. Ale to je ťažké, keď sú furt rozlietaní."

Teo ma viedol ku sebe a cestou sme sa rozprávali. Našou hlavnou témou bol školský výlet a to, čo tam budeme robiť. Ako som očakával, Teo sa tam nechystal opiť. Jeho spolužiaci sa vraj zastrájali, že by sa tam mohli opiť, ale Teo to považoval skôr za vystatovanie.

"Tak. Na vlastné náklady sme prišli ku mne domov. Tu bývam," povedal Teo pred veľkým rodinným domom.

"Ty kokos. Tak toto je poriadna vila," povedal som obdivne. Teo zatiaľ odomkol bránu a pozval ma ďalej. Šindelovci mali peknú záhradu s anglickým trávnikom a krásnou skalkou. 

"Počuj, kto sa vám stará o tú skalku, keď sú vaši furt preč?", zaujímalo ma.

"Keď je mama doma, tak ona. V jej neprítomnosti sem chodí babka a tá sa o ňu stará," odvetil Teo a odomkol dom. Interiér bol zariadený krásne. V predizbe bola vstavaná skriňa so zrkadlom a oproti nej veľký botník. Teo mi ponúkol hosťovské papuče a spolu sme sa vybrali obzrieť si dom. Páčilo sa mi tam, všetko bolo priestranné a vkusne zariadené. Mňa však najviac lákala Teova izba.

"Upratuje nám babka, ktorá hovorí, že to má ako spestrenie dôchodku. Ja jej s tým pomáham, keď som doma. Niekedy, keď som sám doma a fest sa nudím, vezmem prachovku a utieram prach. Pustím si k tomu hudbu a ide mi to ako po masle," hovoril Teo.

Teova izba bola v podkroví. Vyšli sme po schodoch a ocitli sme sa pred dverami s nápisom:

TEOLANDIA

"Sami, vitaj v Teolandii," povedal Teo slávnostne a otvoril dvere do najväčšej izby, akú som kedy videl.

"Ty kokos...," na viac som sa nezmohol.

Ak sa mi celý dom páčil, tak Teolandiu som si doslova zamiloval. Všetko bolo veľké. Písací stôl s gamerským kreslom. Okno, cez ktoré bolo vidieť do záhrady. Malo širokú parapetu a mne bolo jasné, že tam Teo sedával. Veľká vstavaná skriňa, takisto so zrkadlom. Ale čo ma odrovnalo úplne, bola posteľ. Poschodová. Teo súrodenca nemal, takže namiesto druhej postele mal krásnu váľandu s poličkou a knihami. A s množstvom vankúšov. 

Teo sa na mojom ohromenom výraze v tvári len usmieval. Keď som Teolandiu zahrnul superlatívmi, posadili sme sa na váľandu.

"Niečo ti chcem ukázať," začal som a vytiahol z batoha ľúbostný list. "Toto som si dnes našiel na lavici. Viem, že je z tvojej triedy, tak som myslel, či by si odosielateľku neidentifikoval."

Teo si zobral papier a čítal. Zatváril sa kyslo.

"To je Jasenková."

"Jasenková?"

"Klaudia Jasenková. Celkom určite. Z našej triedy má najhorší pravopis a aj to vyjadrovanie pasuje na ňu. Takže ona je do teba. Hmm. Tak to aby som sa mal na pozore."

"Čo je zač, tá Jasenková?"

"Také prihlúple teliatko. Nemám s ňou problém, ale ani ju nejako neobľubujem. Rozumu moc nepobrala, lebo sa pýta na úplné hovadiny. Alebo sa v triede na niečom smejeme, ona sa smeje s nami, a keď smiech utíchne, zrazu sa opýta, že na čom sme sa smiali. Vtedy nasleduje ešte väčší výbuch smiechu."

"Je aspoň pekná?"

"Bohvieako nie. Má štrnásť a už sa maľuje ako plagát. Šminky sú asi jediné, čo ju zaujíma. No ale hlavne by ma zaujímalo, že čo má s tebou za úmysly. Pretože z listu sa dá vyčítať, že chce, aby si zistil, kto je a aby si ju možno vyhľadal a navrhol jej chodenie."

"Nič také robiť nebudem, veď mám predsa teba. Vyhľadávať ju nebudem a na výlete sa budem držať od nej čo najďalej. Som zadaný a je mi s tebou super, Teo," povedal som a chytil ho za ruku.

Teo sa na mňa usmial. "Neboj, Sami, ja si ťa nedám."

Nikdy by som nečakal, že by mala o mňa nejaká baba záujem. Moje spolužiačky ma neriešili a za to som bol rád. A práve teraz, keď som začal chodiť s Teom, o mňa prejaví záujem baba z jeho triedy. Netuším, ako to dopadne, ale ja Tea neopustím, nech so mnou chce chodiť ktokoľvek.