Drahý Travis,

sú Vianoce a ja som sa rozhodla porušiť svoje vlastné slová. Dlho som sa najprv prehovárala, no nevydržala som to. Áno, uznávam, písanie ti mi už začalo chýbať. Ženie ma potreba zveriť sa ti. A to, čo si mi predtým písal, nemal si pravdu. Nebojím sa toho, že ma niekto pozná viac a už len fakt, že si si to myslel dokazuje, že ma nepoznáš. Som rada, ak ma ľudia aspoň trochu poznajú. Ja sa bojím – ako mnoho ľudí – opovrhovania a tvojho názoru. Lenže teraz, keď ho už poznám to nie je také zlé.

Ak mám byť úprimná, za ten čas som trochu pozmenila názor, takže veci, ktoré ti píšem teraz sa nemusia zhodovať s tými predošlými. A prepáč mi ten posledný list. Bola som nahnevaná a mala som chuť zaškrtiť ťa. No už ma to prešlo. Naozaj. Dokonca som sa už rozprávala aj s Ellen. Trochu sa bála, že na ňu budem nahnevaná, no – ako už môžeš vedieť – nedokážem sa dlho hnevať. Aj ona mi dosť pomohla k zmene názoru. Pomohla mi to vidieť trochu aj z tvojho pohľadu.

Vrátim sa však k tomu, že mi chýba písať ti. Myslím, že v tom budem naďalej pokračovať, aj keď si budem musieť zvyknúť na pár vecí, ako napr. menej písať o chalanoch. To ti asi musí vadiť. A zrejme budem musieť pomaly rátať i s odozvou, pretože, ako som si všimla, písanie listov sa ti začína páčiť. Možno je to len môj pocit, no i tak.

Ak by si aj na chvíľu mal takú chuť, napíš mi, ako tráviš Vianoce ty, pretože tie moje sú skvelé, ako už dlho nie. Dokonca i sneh napadal! Neviem, akosi tieto Vianoce beriem vrelšie ako tie predošlé. Všímam si viac drobností. Napríklad môj brat, keď vešia vianočné gule. Neviem, čo je to za zvyk, no vždy ju najprv poriadne vyleští, až potom zavesí. A pravdaže sem-tam žmurkne na svoj odraz a zhodnotí, aký je fešák.

Síce, áno, to nie je taký nepriehľadný detail. To ako sa obzerá, by si všimol aj slepec. A najlepšie je, že keď si myslí, že je sám, tak si aj rozpráva. To, že viem o jeho „chvastúnstve", ešte nevie, tak si to schovávam, pre prípady núdze.

Ja vlastne ani neviem, či ty máš nejakých súrodencov. Neviem o tebe ešte nič. Len to, že si zvedavý a nevieš dodržať sľub...robím si srandu. Dnes nemám chuť ti prehovárať do duše a nemám chuť ani na nejaké extravagantné citové výlevy. Chcem len, aby si vedel, že už sa na teba nehnevám. Dokonca som chvíľu uvažovala aj o možnosti stretnúť sa. Ale úprimne, nechceme predsa pokaziť to čaro sálajúce z listov, nie?

Takže, Travis, ak sa nabudúce stretneme na chodbe v škole, kľudne ma pozdrav. Sľubujem, že sa nezachovám ako pubertiačka a usmejem sa na teba. Už nie som ani nahnevaná. Možno len trochu. Ale to prekusnem.

Maj sa.

Erin.