Drahý Travis,

v poslednej dobe je všetko zvrátené! Všetko, čo cítim sa mi zdá nesprávne. Cítim sa vyšťavene a dotkne sa ma každá maličkosť. Cítim sa nedocenene. Skleslo. Nekompletne.

Zistila som, že moji rodičia sú šťastnejší, keď si objednávam oblečenie ako knihy. Vlastne som to vedela i predtým, ale teraz to viem naisto. Je to pre mňa malé sklamanie. Ale nech si nemyslia, že teraz si budem kupovať viac oblečenia ako kníh! Stále zostávam verná papieru.

S rodinou mám väčšie problémy. Vadí mi, že berie názory môjho brata na väčšiu váhu ako tie moje. Len preto, že chodí na vysokú neznamená, že sa tak i chová. Niekedy uvažujem, či vôbec má svedomie. Svedomie nič nerobiť. O nič, okrem seba, sa nestarať. Dokážem sa naňho TAK nahnevať, TAK ho nenávidieť. Lenže neskôr sa objaví moje svedomie. Moje sprosté svedomie. Vkročí vždy bez zaklopania. A s ním už nedokážem byť taká chladná a odmeraná, ako som sa chystala byť.

A na druhej strane sa hnevám sama na seba. Pretože ja mu vždy tak rýchlo odpustím ! Je to až nemožné, ako ma dokáže hodiť späť do kľudu, ako rýchlo zas môže otočiť stoly. Milujem túto jeho vlastnosť. Myslím...vlastne ja dosť často myslím. Až priveľmi často. Ale to je teraz jedno.

Myslím si, že on túto vlastnosť v živote využije. Pretože ľudí hnevá pomerne často. Ale aj tak ho všetci majú radi. No nespomínam si, že by mi niekedy povedal, že ma má rád. Viem, že je to chlap, ale i tak. Keď som bola mladšia hovorievala som mu to bežne. No časom som si to odvykla hovoriť, pretože si zo mňa len urobil srandu.

Ale i tak ho mám rada. Mám rada tie spomienky na letné dni, keď sme sa kúpali v chladnej bazénovej vode. Mám rada spomienky na zelenú trávu, po ktorej sme behali. Jednoducho ho mám rada. Mám ho radšej, ako všetky knihy na svete. Radšej ako nocou vyhriatú posteľ. Radšej ako zimnú oblohu pri západe slnka. Radšej ako vlhký vánok v lete. Radšej ako mojich priateľov.

A k tým priateľom. Povedala som o Tebe mojej kamarátke. Je naozaj úžastné, ako chápavo to vzala. Vravela, že na mne videla, že som nesvoja. Vravela, že Ty mi teraz nahradíš kyslík, ktorý niekedy tak potrebujem. Bohužiaľ, vzala to za zlý koniec.

Aby som to však vzala od začiatku. Neviem, možno si to i Ty myslíš, no ja naozaj nie som do Teba zamilovaná. To naozaj nie. Neviem, ako Ťa o tom presvedčiť, preto mi budeš musieť veriť.

Ona mi však v tomto neverí. Vie, že srdce nosím v dlaniach. Je si istá, že jej klamem. Ale to, že som jej o Tebe povedala neľutujem. Pretože je naozaj rozkošná, keď si myslí, že ma zaujíma, že ideš okolo. Ja vlastne ani neviem, ako som mala očakávať, že bude reagovať. Možno som mala čakať práve toto. Je to predsa moja kamarátka. Moje steblo, ktoré ma drží hore. Nemala som vedieť, že takto zareaguje?

Možno sa v ľudoch predsa len nevyznám tak dobre, ako som si myslela. Je to naozaj ťažké posúdiť. Ale možno niekedy v budúcnosti v tom budem dobrá. Zrejme to kľúčové je tam to niekedy. A možno. Vlastne to bude dosť náročné. Spoznávanie ľudí. Keď už teraz niektorých vôbec nerozumiem.

Chcela som Ti však ešte niečo napísať. Vzala som si bratovu radu k srdcu, i keď sa mi na začiatku vážne priečila. Socializovala som sa. Bolo to jednoduchšie, ako som čakala. S niekým som sa zoznámila.

S láskou, Ja.