Eva pohliadla na Akadémiu. Tak, ako v prvý deň, aj teraz po rokoch sa jej zdala byť veľká, majestátna, reprezentatívna. Akoby sa nič nezmenilo, ale opak bol pravdou.

Vo svojom vnútri cítila, že už nemá strach či pochybnosti. Túžila dostať sa čo najskôr do vesmíru a robiť to, čo odmala chcela.

Kráčala s davom k hlavnej budove a vychutnávala si tú atmosféru. Všade, kam sa pozrela, boli spomienky na jej študijné dni. Pamätala si na svoj prvý deň, ako vídavala podobné skupiny ako teraz. Boli po celom areáli a ona sa ako prváčka cítila tak stratene.

Teraz na to nemala dôvod, pretože k jednej takejto skupinke sama patrila.

Carjiho vysokú postavu v modrom si všimla ihneď. Mával jej, zatiaľ čo Lauri, ako začali hovoriť Filaurel, na ňu volala.

„Ahojte!" pozdravila priateľov. Lauri ju hneď vzala do objatia a potom, keď sa odtiahla, jej pochválila uniformu. „V tej žltej ti to sluší!"

„Ďakujem!" Eva hrdo vypäla hruď a prezrela si polovičnú Romulanku v rovnakej rovnošate. „To nie je fér," povzdychla si, „ty v nej vyzeráš lepšie!" naoko sa odula, ale potom sa obe uškrnuli.

Obrátila sa na Grina, ktorý ju pozdravil krátkym zamávaním.

Musela uznať, že jeho uniforma sa najmenej zmenila. Stále bola červenej farby, hoci o čosi sýtejšej a bola aj o čosi formálnejšia. Na pohľad pôsobila veľmi jednoducho, ale to sa Eve na nej páčilo. So školskými uniformami, ktoré nosili kadeti prechádzajúci okolo nich, sa to nedalo porovnávať. Bola úprimne rada, že už tú hrôzu nemusí mať na sebe.

„Stále v červenej, čo?" zazubila sa naňho.

„No," Grin pozrel dolu a natiahol si okraje uniformy, „áno," odpovedal s úsmevom. „Tvoja je veľmi pekná," povedal a tvár mu ihneď sčervenela, až nabrala rovnakú farbu ako jeho nový odev, „ide ti k vlasom."

Eva si siahla na cop prehodený cez jedno rameno dopredu. „Ďakujem," pousmiala sa. Grinove komplimenty ju vždy tešili, bol k nej naozaj milý a pozorný. Taký hanblivý gentleman.

„Heh, ale pozri na Fira," štuchol ju do boku Carji, ktorý si svoj posledný deň očividne priveľmi užíval, a pokynul na zamračeného Romulana opierajúceho sa o kmeň stromu.

Eva sa zatvárila akoby práve omylom zjedla čosi veľmi hnusné a nemala to kam vypľuť – snažila sa o úsmev, no nemohla poprieť, že pozerať na Fira oblečeného do tak žiarivej farby bolo vskutku zvláštne.

„Bez komentárov," spražil ju Romulan pohľadom, ktorý asi odkukal od Baliula. Bol rovnako prísny a temný ako kapitánov.

Eva okamžite prikývla, no Carji sa rozosmial. Blondínka mohla len hádať, po koľkýkrát sa v ten deň na chudákovi Firovi takto zabáva, ale mladíkova reakcia jej dosvedčila, že už prekročil hranicu romulanskej trpezlivosti.

Odlepil sa od stromu, trochu sa prikrčil a poriadne kopol Trillana do zadku.

Smiech okamžite ustál. Carji sa pohoršene pozrel na Fira, pridržiavajúc si pritom dlane na sedacom svale.

„Bez komentárov a iných vecí, ďakujem," povedal spokojne Romulan a prekrížil si víťazne ruky na hrudi.

To sa už Eva, Lauri a Grin neudržali a rozosmiali sa na plné kolo. Trillan po nich len šibol pohľadom a naďalej si masíroval zadnicu. Desila ho predstava, že na nej bude musieť sedieť celý ten čas, čo bude mať Baliul a ostatní slávnostnú reč na ukončenie školského roka.

Keď si Eva zotrela slzy z kútikov očí, rozhliadla sa a vtom si všimla, že im ktosi chýba.

„Hej, kde je Fai?" opýtala sa.

Chcela s ňou v dnešný deň stráviť čo najviac času, predsa len bol ich posledný na Akadémii. A nielen na nej, ale celkovo.

Fai tak ako oni končila štúdium, no pre ňu to neznamenalo, že sa zaradí do Hviezdnej flotily ako aktívny člen. Ona sa vráti domov.

Popravde neverila, že táto Vulkánka bude súčasťou ich tímu. Keď vtedy v prváku prijala jej ponuku, a to aj keď ju Eva upozornila na dvoch romulanských členov, prekvapilo ju to a potešilo. Konečne mala siedmich ľudí na program HM.

Ale ako začali so scenármi, s cvičením, so simuláciami, začalo to trochu zlyhávať. Aby teda mohli pokračovať, museli si všetci sadnúť za jeden stôl a vyjasniť si pár vecí.

Fai im vysvetlila, že nikdy nepociťovala nenávisť, odpor alebo čokoľvek podobné voči dvojčatám, veď to vlastne ani ako Vulkánka nemohla. To, čo urobila v prvý deň v triede, považovala za logické.

Pochopiť jej čisto neemocionálne príčiny jej konania bolo pre ostatných ťažké až nemožné, ale nejako to zvládli. A museli sa s tým potýkať aj po zvyšok ich štúdia, takže si vlastne aj zvykli.

Romulanskí súrodenci našli v tíme na HM svoje miesto.

Všetci ich celkom rýchlo prijali okrem Grina. Ten bol v ich prítomnosti obozretný a pozeral na nich veľmi nedôverčivo. Dlho si zvykal, ale Evin optimizmus a priateľstvo s ním v kombinácii s úžasným porozumením od Nio, mu ukázali, že nie je čoho sa báť.

Hoci program HM úspešne nedokončili (po odchode Nio zo školy s ním nadobro skončili) a nepokorili tak skóre Evinej najstaršej sestry, dievčina to predsa len považovala za ohromný úspech. Nepresvedčili všetkých, ale našli sa kadeti, ktorí ako-tak prijali Fira a Lauri medzi seba.

Vždy, keď Eva zazrela, ako sa nejaký študent spýtal Fira, či by si s nimi nešiel zahrať do Herne alebo keď k nej pribehla Lauri s ponukou, že by šli aj s ďalšími babami na nákupy, neudržala na uzde svoje ego, ktoré sa po týchto slovách šplhalo stále vyššie a vyššie, rástlo a rástlo až sa dotýkalo neba a samotných hviezd.

To všetko bolo jej zásluhou. To bolo jej dielo, jej práca. Zvládla ju perfektne.

Jej mama mlčky počúvala jej rozprávanie hrdo si ju prezerajúc a zasnene sa usmievajúc, keď jej líčila udalosti z každého takéhoto dňa. Ariva však k tomu mala svoje večné pripomienky o tom, ako by to ona zvládla lepšie. Caroline ju zas s medovým úsmevom chválila a odmeňovala kadejakými sladkosťami ako nejakého psa po vydarenom čísle.

„Fai šla počkať mamu, zabudla si? Dnes priletí," odvetila Lauri.

„Och, aha," reagovala Eva a mala chuť sa tresnúť do čela. Ako na to mohla zabudnúť?

„Dnes príde aj tvoj otec, pravda, Grin?" obrátila sa Lauri na mlčanlivého mladíka.

Prikývol. „Áno. Príde celá moja rodina."

„Ariva im robí pilota!" pochválila sa Eva.

„A Nio sa stará o komunikáciu," priplietol sa do ich konverzácie Carji. „Ešte som vám to nepovedal, ale podarilo sa jej vybaviť si miesto na lodi s admirálom Augustom."

„Čo?" Grin s Evou vyvalili prekvapene oči. Takúto informáciu nevedeli ani oni.

„Nemala byť niekde... na druhej strane kvadrantu?" mračil sa Fir.

„Malo to byť prekvapenie," mykol ramenami Trillan a pozrel na oblohu. „No nie je dnes krásne?" opýtal sa s úsmevom. Zdalo sa, že ho boľavý zadok už viac netrápi. Trochu sa pootočil, aby videl na most.

Ostatní už vedeli, že z neznámych príčin miluje výhľad naň, preto mu dopriali chvíľu ticha, aby si to vychutnal. Možno ho dnes videl naposledy, predsa len končili a ich ďalšie cesty mohli viesť kamkoľvek. Spoločne pozdvihli hlavy a kochali sa majestátnosťou červenej konštrukcie, keď vtom ich vyrušil veľmi známy, ale podivne rozrušený hlas.

„Fai!" zvolala Lauri, ktorá ju rozpoznala ako prvá.

Vulkánka k nim dobehla a bez toho, aby mala potrebu sa vydýchať, prerušila ich nadšené privítanie a okamžite im oznámila, čo sa dozvedela.

„Zem je pod útokom. Jej ochranný perimeter bol prelomený. Musíme sa dostať do bezpečia," síce sa snažila zachovať si svoj vulkánsky pokoj a logiku, ktorú jej vštepovali odmalička, pri takomto zistení nemohla mať chladnú hlavu.

Dokázala to, ak išlo o simulácie, o neprekonateľné testy plné adrenalínu a namáhavých skúšok, ale toto... toto bolo naozaj a malo to postihnúť tých, na ktorých jej záležalo. Áno, záležalo. A ona bola bezmocná – mala len svoju logiku, ktorá sa v tej chvíli rozpadala v prach. Nemala zbraň, nemala nič, čím by mohla skutočne bojovať, ak by to bolo potrebné.

„Okej," ozval sa prvý Carji a prekrížil si ruky na hrudi. S Fai sa veľmi nemuseli, lebo on neznášal jej múdrosť a ona kritizovala jeho lenivosť podobným štýlom ako to robieval Baliul. „Priznám sa vám, moji drahí, že som veru nikdy nečakal, že od Vulkánca budem počuť vtip," našpúlil pery a uznanlivo pokýval hlavou.

Ostatní mu venovali neisté pohľady a zmätene sa pozreli na Vulkánku. Tá Trillana prebodávala modrými očami a ešte raz, s dôrazom na každé slovo, zopakovala informáciu.

„Myslím to smrteľne vážne," dodala na koniec.

Viac už nemusela, lebo k tomu, aby jej ostatní uverili, jej pomohlo spustenie sirén v areáli.

Dav ľudí ako na povel spomalil a zastavil, všetci zdvihli hlavy k oblohe a potom sa spýtavo pozreli jeden na druhého.

Cvičenie? V tento deň? Fai im dokázala čítať tie otázky v ich pohľadoch.

Eve sa ako prvej od poznania rozšírili oči. Zhlboka sa nadýchla a obrátila sa k davu.

„Postupujte podľa pokynov! Zachovajte pokoj!"

„Poďme, poďme, hýbte sa!" pridal sa k nej tlieskajúci Carji, ktorý tiež pochopil vážnosť situácie, a nakoľko bol jeden z najvyšších študentov na škole, kýval rukami, aby všetkých naviedol, kam majú ísť.

Dav sa dal do pohybu, neistého, strnulého, ale keď sa medzi nimi objavili aj profesori a ľudia z ústredia, začalo to odsýpať. Pochopili, že toto je naozaj, že sa nejedná o chybu či cvičenie.

„Nie je tu nikto z aktívnych členov flotily," šepol Grin držiac sa pri Eve.

Tá sa rozhliadla a skutočne nemohla nájsť kapitánov či poručíkov, ktorí na Akadémii učili. Baliul, Nadler a ich pravé ruky, nikto z nich nebol v dohľade.

Pozrela na Fai a tá prikývla. Naozaj to bola pohotovosť.

Keď sa opäť obrátila ku Grinovi, všimla si, že hľadí na oblohu. Hrýzol si pri tom spodnú peru a mädlil ruky – mal strach, ale nielen z toho, čo mohlo prísť.

A Eve to náhle došlo. Nerozumela, prečo jej to dnes tak blbo myslí, možno bola unesená z predstavy, že má svoj cieľ na dosah.

Každopádne aj ona pohliadla na nebo a v mysli mala základňu vznášajúcu sa kilometre nad jej hlavou.

Mami, vyslala k nej tichú prosbu, aby ostala v bezpečí.