V tichu si ho premeriavala už dobrú minútu, dve. Zarážalo ju, že na ňom nevidí známky pobavenia. Myslel to teda vážne.

Sklonila hlavu a očami prešla po dokumente na jej padde. Nemala problém to prečítať či preložiť, jazyky sa učila rýchlo. Otravovalo ju však, že tieto cvičenia vôbec musí vypracovať.

„Dobre," pozrela Carjimu do očí a prikývla. „Rada sa pridám."

Trillan zažmurkal. „V-Vážne?"

Nio sa zamračila nad jeho reakciou. „Čo? Nečakal si snáď, že prikývnem?"

„Popravde," uškrnul sa, „ani nie. Myslel som, že máš, no, vyššie nároky. A Eva je len prváčka..."

„Zadarmo to však nebude," skočila mu do reči El-Aurianka píšuc čosi na padde.

Carji sa len zamračil a počkal, pokým sa uráči mu to objasniť. Po chvíli dopísala a s prešibaným úsmevom predstierajúcim láskavosť sa naňho pozrela.

Trillan nemusel dlho čakať – jeho padd mu oznámil príchod novej správy. Od Niole Solot.

„Budem to potrebovať do zajtra, tak sa snaž," oznámila mu ako sa poberala na odchod. „A žiadne chyby, som predsa výborná študentka. Pokús sa moju povesť nepobabrať tak, ako sa to darí tebe," ako okolo neho prechádzala, potľapkala ho po pleci.

Carji sa za ňou obzrel. Zdalo sa mu to alebo si... poskakovala?

Obrátil svoju pozornosť na správu obsahujúcu dva dokumenty – text na preklad v jazyku, ktorý si netrúfal ani zaradiť ku žiadnej civilizácii vo Federácii, o rozsahu niekoľkých strán a prihlášku do HM s jej menom.

Znechutene hodil padd na stôl. Toto mu za to rozhodne nestojí.

Mať Evu na svojej strane sa mu videl parádny nápad v momente, keď bol svedkom jej priateľského rozhovoru s admirálom Aguilangom, po prezidentovi druhým najvplyvnejším mužom na pôde Akadémie. Byť za jedno s ňou mu mohlo konečne umožniť pohnúť sa do druhého ročníka a to aj v prípade, že by u Baliula zase pohorel.

Potom prišla tá ponuka do HM – programu, ktorý romulanský kapitán má na starosti od jeho existencie. Nevedel, aký má Eva dôvod pre to, aby sa ho zúčastnila, ale hralo mu to do kariet. Takto sa mohol zalíškať samotnému Baliulovi. Ten bude musieť konečne uznať jeho snahu!

Ale aby kvôli tomu trpel Nioline úlohy, to sa mu videlo ako priveľká cena.

Všetko šlo tak dobre, no ono sa to proste muselo skomplikovať! Vždy sa to skomplikuje, pomyslel si blúdiac očami po poloprázdnom bufete.

Skupiny kadetov pri stoloch čosi so záujmom rozoberali, ale k nemu sa dostávalo len šumenie ich rozhovorov.

Druhý deň býval oveľa pokojnejší ako prvý, po ktorom na pamiatku ostal nefunkčný robot pri jednom výdajnom mieste. Hlupák, nemal sa pustiť do hádky s El-Auriankou túžiacou po čokoládovej torte. Nebyť tejto osudovej chyby, možno by ešte blikal, no buď mu česť a sláva. Takto len čakal na náhradu prázdnymi očami pozerajúc na západ slnka.

Carji odhodlane vstal zo svojho miesta a zamieril si to s paddom k vyhliadnutej obeti, ktorá ničnetušiac sedela o niekoľko stolov ďalej a pomaly jedla. Ak si dobre pamätal, tiež študovala xenolingvistiku. Bola v druhom ročníku.

To, že mu Nio dala na prácu preklad, predsa neznamenalo, že to bude robiť on, no nie? Stačí len, ak bude dostatočne presvedčivý a jeho, teda vlastne jej úloha bude do polhodiny hotová.

///

Ich byt bol malý a skromne zariadený podobne ako ich kajuta na Nightwingu. Farby dominovali bledé, kovové, chladné. A rovnaká bola aj momentálna atmosféra.

Fil mlčky podišla k Firovi a položila pred neho padd. Zamračil sa naň a potom aj na ňu. Stála nad ním a čakala, pokým sa nepozrie, preto si ho prisunul bližšie, no už po prvých slovách ho s hnevom odhodil. Fil ho len tak-tak zachytila, aby nespadol z okraja stolu na podlahu.

„Nie," zavrčal.

„Prečo?" nechápala a pozrela sa na prihlášku do HM.

Prebodol ju svojimi tmavými očami. „Sme Romulania," odvetil a vstal. Na tento rozhovor naozaj nemal náladu.

Všetko šlo v posledných dňoch viac ako zle. Dostali sa síce na Zem, na Akadémiu, ale na čo vlastne? Rátali s tým, že nezapadnú, ale v podstate si to nikdy nevedeli predstaviť. Vždy ich niekto chránil, tu a teraz tomu museli čeliť sami.

Každý telefonát s Harrisonom bol náročný. Nikdy si na lodi nevšimli jeho vyčerpanie, ale tu na Zemi, kde videli toľko ľudí, ich spôsob života, tak pochopili, ako ho jeho misia unavila. Jeho pokožka bola bledšia ako u kohokoľvek iného z ľudí, oči boli bez iskry a prepadnuté. Tmavofialové kruhy okolo nich boli ako monokle.

Nechceli ho zaťažovať. Urobil pre nich predsa tak veľa, s trochou problémov si hravo poradia.

„To má byť ten dôvod?" mračila sa Fil a zastala mu cestu do izby.

„A čo viac potrebuješ?!" skríkol Fir.

„Trochu tvojej ochoty!" oplatila mu podobným spôsobom sestra. „Sme Romulania," napodobnila jeho hlas, „s tým choď do Qo'nosu! Čo je to za výhovorku?"

Fir sa zháčil. „A čo čakáš, že na to poviem?" opýtal sa a pokynul na padd v jej ruke. „Áno, rád sa pridám. Už sa prebuď, Fil, toto nie je Nightwing! Tu si nemôžeš robiť, čo chceš, pretože všetci vedia, že si to úbohé dieťa zachránené zo zničenej lode uprostred vesmíru a kapitán nad tebou drží ochrannú ruku! Tu sme, kým sme – Romulania, nepriatelia. Ak chceme v tomto svete nejako prežiť, tak skloniť hlavu a tváriť sa, že neexistujeme! Čím menej budeme na Akadémii robiť rozruch, tým budeme mať väčšiu šancu na aký-taký pokoj."

„Sme poloviční Romulania," zamrmlala Fil po dlhej chvíli mlčania a výmeny pohľadov. „To si povedal tej Vulkánke," zdvihla bradu a zelené oči zabodla do tých jeho.

„Bola to hlúposť," zavrčal a odvrátil zrak. Jej oči prinášali spomienky.

„Snažil si sa obhájiť, či nie? Nie si len Romulan, Fir," dohovárala mu sestra.

„To je jedno. Podstatné je, že som Romulan. To preto sa k nám všetci tak správajú," odvetil.

„Nie všetci, ale to by si si to najprv musel všimnúť skrz tú tvoju tvrdohlavosť!" Fil sa opäť rozzúrila. „Toto je naša šanca," zdvihla padd do výšky, „ale ty sa len bojíš," zavrčala a s dupotom odpochodovala do svojej izby.

Cestou hodila padd na jedálenský stôl. Fir naň opäť pozrel, ale tie slová na jeho obrazovke ho skôr desili.

Obrátil sa k vchodovým dverám, vzal z vešiaka mikinu a vybehol von.