„Potrebuješ kapitána, technika, doktora, komunikátora, vedca, pilota a toho, čo robí pif-paf, netuším, ako sa to volá...," rátal Carji na prstoch členov tímu. „To je sedem kadetov," prstami takmer vypichol Eve oči, ako jej ich pchal pred nos.

„Nauč sa rátať," zabručala dievčina. „Kapitána a doktora predsa už máme," ukázala na seba a potom na neho.

„Hm," mladík zohol dva prsty, „tak dobre, ale piati sú stále veľa."

„Ja mám na mysli niekoho, kto by mohol byť technikom. A tiež by som mala byť schopná zohnať pilota a taktika. To je ten, čo robí pif-paf," dodala, keď videla Carjiho zamračený pohľad. „Neviem však, čo s ostatnými," povedala sklesnuto a zastavila sa v tieni stromu akademického parku.

„Veda a komunikácia," šepol Carji pozerajúc do tmavozelenej koruny. „Nič nesľubujem, ale mohol by som sa opýtať. Poznám niekoho, kto by sa snáď podujal na úlohu komunikátora."

„Takže už len vedec," povzdychla si Eva.

„To bude ťažké," pokýval hlavou Carji. „Nie každému sa do toho bude chcieť, hlavne ak je kapitánom kadet z prváku. Pochop, tie mozgy majú svoju česť!" poslednú vetu rýchlo dodal, keď zachytil jej spýtavý pohľad nesúci tichú vyhrážku.

Eva si spomenula na chladnú Vulkánku z jej triedy. Prikývla na znak toho, že s Carjim súhlasí, ale to nijak nezmenilo ich malý problém.

Nápad s poskladaním tímu do študijného programu s názvom Hlavný mostík, alebo jednoducho len HM, jej skrsol v hlave hneď ráno. Otvorila oči a prvé, čo zbadala, boli obrázky hviezdnych lodí nad jej hlavou. Ak chcela takú jednu riadiť, musela sa dostať na to najdôležitejšie miesto – mostík. A to by sama nedokázala.

Kapitán má okolo seba ľudí, ktorých úlohou je pomôcť mu, poradiť. Na nič nie je sám.

Caroline hovorila holú pravdu, ktorá bola však až taká jednoduchá, že to Eve došlo až o mnoho rokov neskôr.

Bolo to úplne jasné: Potrebuje tím! A program HM jej len nahrával do kariet.

O jeho existencii vedela od Arivy. Tá celý prvý rok, čo bola na Akadémii, nehovorila o ničom inom ako o HM a že je prvá kapitánka z prvého ročníka, ktorej sa podarilo poskladať tím, ktorí úspešne prešiel všetkými testami.

Jej sestra bola génius, ale Eve nešlo o to, aby ju prekonala. To bol až druhý bod, prečo sa na túto misiu podujala. Tým prvým bolo lámanie ľadu.

Ak neprekoná sestru, prekoná aspoň svoju mamu.

///

Grin jej pozeral do marhuľových očí a rozmýšľal, prečo od nej počul čosi tak divné.

Možno ho ohúrila skutočnosť, že k nemu pribehla, keď sa vracal z technických laboratórií rozmýšľajúc nad spojmi a prenosom energie.

Možno to bolo tým, že sa s ním bavila, za čo jej bol nesmierne vďačný – bez jej prítomnosti by to asi dávno vzdal a vrátil sa na 74-ku. Hoci nad tým rozmýšľal aj teraz a to pre včerajšie udalosti.

A nie je to tým, že je tak zaujímavá a pekná?

Na chvíľu zatvoril oči, opäť si prehral jej slová, potriasol hlavou a potom na ňu s obavou pozrel. S nadšením očakávala jeho odpoveď. Mohol si dovoliť sklamať ju?

„Eh, no...," zhlboka sa nadýchol a sústredil sa na svoje ruky, „zhrňme si to, dobre?" pozdvihol k nej zrak.

Ona nadvihla trochu bradu, jej pohľad sa plne sústredil na neho, ale z úsmevu jej nič neubudlo.

„Ty chceš," ukázal na ňu oboma rukami, „aby som ja," dlane si priložil na hruď, „bol s tebou," opäť ukázal na ňu, „a s nejakým... Carjim?" spýtavo nadvihol obočie, na čo mu ona prikývla. „A! A s tými dvoma...," obe ruky obrátil k triede 1 – A, pred ktorou stáli. Zámerne zamlčal, koho má na mysli, nechcel, aby ich niekto počul.

Eva opäť prikývla.

„... v tíme na HM?" ruky spustil pozdĺž tela.

„Presne tak!" odvetila sršiac akousi nevyčerpateľnou optimistickou energiou.

Ako sa mal asi tak rozhodnúť?!

Ponuka znela príliš dobre, ak vynechal tú časť s Romulanmi. Bol by to on, ona, pár ďalších super ľudí, ktorých by sa im – teda skôr jej – podarilo nahovoriť, v jednom tíme.

Koľko zábavy by to mohlo byť, koľko strategických posedení v bufete, porád v tieni stromov v akademickom parku? Boli by ako skutočný tím na hviezdnej lodi.

A on by bol súčasťou toho tímu ako technik!

Ako úžasne to znelo?

No, dosť na to, aby to bola pravda. Samozrejme. To tak v živote chodí.

„Prečo by si to robila?" vôbec jej nerozumel. Veď o koľko by to mali ľahšie, keby do toho neťahali postrachy ich triedy?

Nechápavo zažmurkala a zarazene sa od neho odtiahla. „Sme kamaráti, nie? Bolo by super, kebyže sme spolu aj v tíme. Nevedela som, že by ti to..."

„Mne?!" prerušil ju. „Nie, nie, vôbec, som rád, skutočne! Ale," jej rastúci úsmev, ktorý očakával jeho kladnú odpoveď, zamrzol pri tomto slove, „ide o nich," kývol hlavou na dvere 1 – A. „Veď sú to Romulania," šepol a jeho okrúhla tvár sa zmraštila od úzkosti.

Eva pochopila, že vnútri zvádza boj. Vskutku jej nedošlo, akú ponuku mu dala a z čoho vlastne bude musieť vyberať. Mala cieľ, nebola si však istá cestou k nemu.

Carji súhlasil, lebo v tom videl spôsob, ako sa zapáčiť Baliulovi,  jednému z vedúcich HM, a konečne sa pohnúť ďalej. A Eva bola rada za jeho hrdosť, lebo tak ho mala na svojej strane – bol starší a mal vedomosti či kontakty, ktoré ona ako prváčka nie.

Peregrina chcela mať vo svojom tíme z jednoduchého dôvodu: bol jej spolužiak a kamarát. Vedel, v akom stave sú vzťahy v triede a dúfala, že aj on bude za to, aby sa to nejak napravilo. Ponúkla mu riešenie,v ktorom mohol zohrať úlohu, hoci riskovala, že sa jej otočí chrbtom.

„Kapitán Baliul je tiež Romulan," argumentovala.

Grin otvoril ústa, že jej na to čosi povie, ale keď si ešte raz prehral v hlave jej slová, zarazil sa a pozrel von oknom. No, to je.

„Ale on je kapitán, to... to už o čomsi hovorí, chápeš? Zaslúžil si dôveru Federácie. Tí dvaja... Čo o nich vlastne vieme?" habkal zbesilo gestikulujúc a rýchlo pozerajúc raz von, raz na Evu.

„No, tak to mi asi neuveríš," pokývala hlavou Eva a v skratke mu podala všetky informácie z predchádzajúceho dňa. Veľakrát zaznelo meno Mark Harrison ako aj mená jej sestier, hlavne staršej, ktorá rezonovala v podvedomí všetkých vo Federácii pre jej schopnosti.

No na Grina väčšmi zapôsobilo meno jej mamy – ako syn vice-admirála dobre vedel, o kom je reč.

Potajme si prezrel Evu od hlavy po päty a neschopný uveriť kládol si dokola tú istú otázku: Je to vôbec možné?

///

Síce sa odhodlala na túto úlohu, nebola schopná k nim prehovoriť v triede. Celý deň ju pre to hrýzlo svedomie, no keď si predstavila, ako by sa na ňu ostatní pozerali... Nie, nie, radšej to odbaví kdesi bokom. Budú tak mať aj väčší pokoj.

Mala šťastie, že tí dvaja boli s ňou v skupine na Začiatočnícke pilotovanie. Bola aj rada, že nemali tú istú voľbu štúdia. Mohla ich tak vziať do tímu, ak budú súhlasiť.

Bola to posledná hodina toho dňa. Eva schválne odchádzala z triedy ako posledná a držala si od skupiny kadetov odstup, až pokým sa pred vchodom do budovy nerozišiel každý svojou cestou.

Vtedy dobehla súrodencov, kráčajúcich bok po boku, mlčky, osamote, akoby sa ich svet okolo ani netýkal. V skutočnosti to však bolo presne naopak – to svet bol ten, čo sa tváril, že sa ho existencia tých dvoch netýka.

„Hej!" zakričala a spomalila z ľahkého klusu do chôdze. Dvojicou myklo, ale potom sa k nej obaja obrátili. Z ich tvárí im nedokázala nič vyčítať a trochu ju desili, no usmiala sa a podišla celkom k nim.

„Ahoj," začala, „my sa ešte nepoznáme, ja som Eva, teší ma," uškrnula sa a podala im ruku. Dúfala, že si nevšimnú, ako sa chveje. Trochu sa bála, ale oveľa viac bola nadšená.

Mladík sa podozrievavo zamračil, jeho tmavé zrenice si ju pozorne skúmali ukryté v úzkych štrbinách prižmúrených očí. Eva nemusela čítať mysle, aby pochopila, že ňou pohŕda. Mala z neho veľmi nepríjemný pocit, snažila sa však dýchať veľmi pravidelne, aby nespranikárila.

Dievčina na druhú stranu bola ohúrená. Dokorán otvorené zelené oči jej celé sekundy bez mihnutia pozerali do tváre, zdalo sa, že celá stuhla.

Eva nevedela, čo s rukou. Zdalo sa, že ani jeden z nich nemá v úmysle prijať ju, preto ju pomaly stiahla k sebe. Odrazu však Romulanka ožila, bleskovo sa načiahla za jej rukou a pevne ju zovrela medzi svoje drobné dlane.

Eva prekvapene pozrela na jej radostný úsmev. Aj bez slov pochopila, ako veľa to pre ňu znamená.

„Som Fil," predstavila sa a hlas jej pri tom preskočil, „teší ma!" zazubila sa a opatrne Evinu ruku pustila. „Och, toto je Fir," dodala rýchlo chytiac brata za rameno.

„Ahoj," Eva sa na neho len usmiala, pretože sa jej nezdalo, že by bol ochotný podať si s ňou ruku.

Odpoveďou jej bolo len pohodenie hlavou a odvrátenie pohľadu.

Nechce so mnou mať nič spoločné.

Bolo to pochopiteľné. Eva však pre jeho prístup rýchlo klesala na duchu, no vedela, že sa nesmie pre jedného pyšného Romulana vzdať. Vedela, že to zvládne.

„Tiež študuješ na pilota?" začala opatrne s rozhovorom Fil a jej zelené oči na ňu hľadeli ako na bohyňu.

Eva jemne pokrútila hlavou a odvetila: „Nie, chcem byť kapitánkou. A vy dvaja? Chcete byť piloti?" opýtala sa, akoby o tom nič nevedela.

Fil prudko prikývla, až jej naskočila ofina. „Och, áno! Je to náš veľký sen!" pozrela na brata, ale ten sa naďalej tváril nezúčastnene. Jej výraz posmutnel – prezrádzal, že ju to trápi.

Eva vedela, že má šancu.

„Hej, a čo takto vyskúšať si to v programe HM?" navrhla s nadšením, ktoré v sebe dusila.

„HM?" zelené oči nechápavo zažmurkali.

„Hlavný mostík," vysvetlila Eva a cítila sa hlúpo, že to tak nepovedala hneď. Veď ako mohli vedieť, o čom je reč? „Moje sestry tu študovali a obe prešli týmto programom. Jeho podstatou je zostaviť tím a... plniť misie v simulátore predstavujúcom veliaci mostík hviezdnej lode," mykla plecami, akoby to nebola žiadna veda. „Je to taká predpríprava. Možno by vám to pomohlo k splneniu sna. A vraj je to zábava!"

Fil ju počúvala s veľkým nadšením. Keď sa však nad tým lepšie zamyslela, videla v tom problém. Neboli na škole vítaní, ako mohli zohnať tím a celé si to vyskúšať? Nie, toto nebolo určené pre nich.

„To znie naozaj zaujímavo," smutne sa pousmiala. Nič viac povedať nedokázala.

Prečo jej o tom musela tá dievčina hovoriť? Bolo by jej lepšie, keby vedela, že žiadny taký program nie je. Takto len zistila, že nikdy nebude mať šancu sa ho zúčastniť.

„To veru je," zazubila sa blondínka a pre Fil to bol ako meč do srdca. „Chcem sa doň zapojiť aj s pár ďalšími ľuďmi, ale pre prihlásenie je potrebné mať v tíme sedem kadetov – kapitán, doktor, technik, vedec, komunikátor," vyratúvala na prstoch a Fil ju mlčky sledovala. Pomyslela si, že to je naozaj veľa ľudí.

Po chvíli ticha sa ozval namosúrený Fir: „To je päť, nevieš počítať?" zavrčal. Fil ho rýchlo buchla do ramena. Niekedy jej tak liezol na nervy! A toto bola ich šanca mať kamarátku! Musel to tak kaziť?

„A...," Eva po ňom šibla pohľadom a víťazoslávne sa usmiala, „dvaja piloti," ukázala na nich s nadšeným výrazom. „Teda pilot a taktik, ak mám byť presnejšia," dodala a nechala im pár chvíľ, aby jej slová spracovali.

PS: Ach, jaj... good OLD team-up. :/ ja... ja neviem čo povedať. Sorry(?) 

PPS: Ak niekto nepochopil PS, tak mrknite Ricka a Mortyho s4e3