Stephanie sa zobudila s jemným úsmevom na tvári. Včerajšok bol dokonalý. Juliet vždy vedela, ako potešiť jej dušu. Celý večer si užívala blízkosť vernej priateľky, a skutočnosť, že si môže dopriať toľko maškŕt, koľko si zaumieni. Na panstve mala povolených len niekoľko sušienok týždenne. Mladá dáma, ešte k tomu hodná vydaja, musí vyzerať perfektne.

Zazvonila na Marthu a o chvíľu už bola vychystaná. Dnes si vybrala ružové šaty, ktorých korzet bol najnepríjemnejší zo všetkých. Vedela však, že jej matka tieto šaty obľubuje, pretože zvýrazňujú jej krivky. Páčili sa jej až natoľko, že kúpila troje ďalšie, len v iných farbách. Dúfala, že keď ich bude mať oblečené, matka nejakým zázrakom zabudne na to, ako sa včera priskoro ospravedlnila z večere.

Vyšla z komnaty. Dnes sa znova zobudila prvá. Vedela to podľa toho, že komnaty jej sestry a rodičov mali zatvorené dvere. Keď členovia rodiny raňajkujú, dvere sú otvorené- služobníctvo usilovne upratuje a vetrá.

Celkom sa tomu potešila, aspoň bude mať na výber z čerstvo prestretého stola. Podišla k vrchu schodišťa.

"Dobré ránko, slečna Belmontová," ozval sa za ňou známy hlas.

"Dobré ráno, pán Matthew," pootočila sa a na tvári sa jej objavil jemný úsmev, ktorý hneď zmizol. Matthew si ju prezeral od hlavy po päty, pričom sa ani nesnažil zakryť skutočnosť, že zjavne obdivuje kypré časti jej tela. Stephanie sa strhla a začala zostupovať po schodoch.

Čo mi je po slušnom správaní, keď tu na mňa tento vraj 'gentleman' chlipne zíza.

Potom spomalila. Opadol z nej počiatočný hnev a nebola si celkom istá, či jej to vážne bolo až také nepríjemné. Matthew bol šarmantný mladý muž a ona ho zjavne priťahovala.

"Neutekajte predo mnou, milady," dobehol k nej a chytil ju za rameno.

"Ja neutekám, len umieram hladom," odvetila nevinným klamstvom s jemne sklonenou hlavou. Cítila, ako sa jej začínajú rozpaľovať líca. Chcela stúpiť na ďalší schod a vymaniť sa z jeho zovretia, no on ju obrátil tvárou k sebe. Stephanie sa zdesila. Cítila, ako sa jej zrýchľuje tep. Matthew jej jedným prstom chytil bradu a nadvihol jej hlavu tak, aby sa mu pozerala priamo do očí. Do jeho ľadových očí.

"Ste rozkošná, keď sa červenáte," povedal a pohľadom jej kĺzal po tvári. Rukou sa jej pomaly zviezol na driek a druhou sa jej začal pohrávať s pramienkom vlasov.

Stephanie sa mu vytrhla a rýchlo zišla o tri schody nižšie. Ďalej zájsť nestihla. Matthew ju dobehol, surovo otočil, ruky jej obmotal okolo drieku a pritiahol ju k sebe tak silno, že skoro nemohla dýchať. Pozrela mu do očí. Videla v nich len chlad. Ten chlad, ktorý ju tak desil. Pravou rukou ju stále držal pevne pri sebe a chrbtom druhej ju pohladil po líci.

"Nevzpieraj sa," šepol.

Stephanie sa snažila vymaniť z jeho zovretia.

"Stephanie," chladne zašomral, rukou jej chytil zátylok a priblížil sa k jej tvári tak blízko až cítila jeho dych na svojej pokožke. Odvrátila hlavu načo on zosilnel svoj stisk a drsne ju pobozkal na pery. Stephanie vypleštila oči, využila chvíľu jeho nesústredenia a vytrhla sa z jeho náručia. Zbehla až na spod schodišťa a vbehla do jedálne.

Roztrasene si sadla a snažila sa upokojiť. Matthew vošiel hneď po nej a znechutene na ňu pozrel.

"Dáma sa chce nechať prosiť. Na Vašom mieste by som nebol taký tvrdohlavý," posmešne hlesol, šarmantne sa uklonil a vyšiel z jedálne.

Mala chuť plakať. Bolo po všetkom. Toto bol jej prvý bozk, ktorý bol nenávratne preč. Muž, ktorý jej ho dal bol surový a jemnosť či láskavosť nepoznal. Ak majú byť všetky bozky takéto, už to radšej nechce nikdy zažiť. Pokrútila hlavou a naliala si čaj v nádeji, že teplá tekutina jej upokojí srdce, ktoré sa trepotalo ako vtáča. Matthew v nej zničil všetky romantické predstavy mladej dámy.

Keď sa do jedálne nahrnul aj zvyšok rodiny, tvárila sa najpokojnejšie, ako v tej chvíli dokázala. Nechcela svojou skazenou náladou prebudiť zvedavosť v matke, ktorá si zjavne užívala skutočnosť, že Stephanie má na sebe jej obľúbenú róbu.

Matthew zrejme zvolil tú istú taktiku. Buď, alebo mu to, čo sa ráno stalo bolo úplne ukradnuté. Počas obeda sa jej, ako zvyčajne, vypytoval najrozmanitejšie otázky bez akéhokoľvek náznaku výčitiek. Určite sa jej nechystal ospravedlniť. Bolo to vpísané v jeho tvrdých a pomstychtivých očiach. Stephanie sa zdesila pri myšlienke, že by sa bozk snažil zopakovať. Striaslo ju pri pomyslení, že sa k nej ten slizký naničhodník čo i len priblíži. Nedokázala sa ubrániť myšlienke, že tá pre ňu tragická raňajšia udalosť bol len začiatok.

Čo ak zájde aj ďalej? Moja komnata predsa nie je nikdy zamknutá... Ach Bože, čo som komu urobila? Prečo mi nedopraješ potešenie aspoň z lásky?

Zvyšok dňa prešiel bezbolestne. Čas trávila s Mariah a sestrou. Vyšívali, hrali na klavír a spievali, čítali alebo sa len nechali unášať nekonečnými rozhovormi. Mysľou bola občas neprítomná, no vďaka drahej tete a Catherine sa udržala v celkom dobrej nálade. Matthew trávil čas s jej otcom, starým otcom a s Jonathanom. Prechádzali sa po panstve. Otec sa chválil pozemkami, dobytkom aj majestátnou budovou kaštieľa.

Počas večere sa dámy dozvedeli, že muži zašli aj do lesa a na krátku rybačku. Po dezerte sa ženy opäť vybrali do salóna, kde Mariah s Catherine hrali dámu, zatiaľ čo Stephanie s matkou diskutovali o delikátnosti pečenej jarabice. Bola to jediná téma, ktorá neviedla ku škriepke.

Stephanie sa konečne dostala do svojej komnaty a s úľavou si vydýchla. Vytiahla spony z účesu a lokne nechala voľne splývať na chrbte. Prstami si jemne masírovala korienky vlasov. Ešte predtým, než zazvonila na Marthu, chcela byť aspoň nakrátko osamote. Rozmýšľala, že by na pár chvíľ vybehla do záhrady. To by jej však neprešlo. Vonku sa už stmievalo a stráže po včerajšku asi niečo tušia.

Podišla k vysokému oknu, odtiahla ťažké drapérie krémovej farby i hebučké záclony a otvorila okenice. Trochu sa nahla a nadýchla sa čerstvého vzduchu. V takýchto chvíľach ďakovala Bohu, že ich panstvo je obklopené toľkou zeleňou. Pozorovala, ako sa nebo zaplavuje atramentom a nechala sa láskať ľahkým vánkom. Zahľadela sa na prvé hviezdy a po lícach sa jej skotúľali horúce slzy. Cítila, ako sa v nej niečo búri a bála sa, že to čoskoro vytryskne na povrch.

Začula sojku. Znelo to ako vtáča, ale niečo jej na tom zvuku nesedelo. Zamračene sa porozhliadla. Medzi dvoma vysokými stromami sa mihol tieň. Stephanie sa tak zľakla, až ňou myklo. V tichosti ďalej pozorovala okolie. Spoza duba sa vynorila vysoká postava v čiernom plášti s veľkou kapucňou na hlave. Vystrašená Stephie si ústa prekryla dlaňou, aby nevykríkla. Postava sa otočila smerom k nej, zvrtla sa a zmizla v tme.

~~~

Daniel bežal ako o život. Potkýnal sa o korene stromov a kamene. Vetvy mu narážali do tváre, no on nespomalil. Niekto stál v okne. A ten niekto ho určite zbadal. To teda pekne pokašľal. Teraz sa musel čo najrýchlejšie vypariť z panských pozemkov. Aj keby na neho poslali stráže, mal dosť veľký náskok.

Zastavil sa až na kraji lesa, ktorý sa od jeho chalupy rozprestieral dobrú hodinu pomalým krokom po hrboľatej lesnej ceste. Do skrýše odložil plášť a zbrane, rukou si prečesal husté vlasy a pobral sa domov. Zastavil sa pri rieke a chladnou vodou si osviežil tvár. Nech sa už výjazd skončí akokoľvek, územie mal zmapované a plán hotový. Vyslal k nebu tichú modlitbu. Cítil sa nanič. Zmáhal ho pocit bezútešnosti. Pritom vedel, že to je neopodstatnené a hlúpe. Nemal by sa trápiť kvôli Matilde. Teraz sa musí zamerať na svoj jasný cieľ- únos.

Od lesa kráčal pomaly a vychutnával si príjemný chlad na pokožke, ešte mokrej od riečnej vody. Vo svite mesiaca zbadal ich chalupu a pousmial sa. Otec odviedol dobrú prácu. Ich príbytok bol odolný a detailne prepracovaný. Ocko ju od základov vlastnoručne postavil. Bol to silný a odhodlaný muž.

Tak mi chýbaš, oci. Chýba mi tvoje povzbudenie. Uistenie, že som na správnej ceste. Tvoje žarty a dobrá nálada, ktorej si mal stále na rozdávanie. Chýba mi dokonca aj tvoj zvonivý smiech...

Z rozjímania ho vytrhol zvuk nespokojného Sivka v stajni. Daniel sa ledva držal na nohách, no prinútil sa skontrolovať starého tátoša. Vyšiel spoza chalupy a podvedome siahol na ebenovú dýku, ktorú zdedil po strýkovi. Prednedávnom ju stratil. Veľmi sa tomu čudoval, keďže ju strážil ako oko v hlave. Včera ju konečne našiel- zapadnutú za posteľou.

Pred stajňou stála mužská postava otočená chrbtom k nemu. Daniel zaujal obranný postoj, keď sa muž začal otáčať.

"Kto si a čo robíš na mojom pozemku uprostred noci?!" zavrčal Daniel.

Muž sa otočil a Danielovi od prekvapenia padla sánka.

•Nekonečná vďaka Michelle_Lennon007 za jej cenné rady a postrehy. ❤

•_zuzickaa, ďakujem, že si stále nájdeš čas na beta-reading ❤

-Elizabeth