Po večeri a hodinke strávenej v salóniku s dámami, neskôr aj s mužmi, si Stephanie sadla na veľkú drevenú, kvetovanými ornamentmi bohato zdobenú a detailne vyrezávanú posteľ vo svojej komnate a zúrivo vyťahovala železné spony zo svojho pred chvíľou ešte dokonalého účesu. Tie jej sem tam vytrhli aj zopár vlasov, čo jej bolo v tej chvíli úplne jedno. Rozmýšľala nad tým, ako by sa mohla zbaviť Matthewa bez toho, aby na to niekto prišiel.

Zasmiala sa sama nad sebou a nad trpkosťou osudu. Je predsa neprístojné, aby sa mladá dáma chcela zbaviť svojho snúbenca. Nechápala, z kade sa v nej nabralo toľko horkosti. Nerozumela, ako je možné, že za takú krátku dobu sa v nej nazbieralo toľko nechuti voči jednému jedinému mužovi. Hnusil sa jej. Už len pri myšlienke na pána Matthewa Abbotta sa jej dvíhal žalúdok. Nedokázala si predstaviť, čo s ňou bude robiť, keď budú manželia. Horko-ťažko s ním totiž vydržala počas večere, nie to až do konca života.

Nezvládla hru na statočnú dámu, ktorú hrala sama so sebou, aby si dokázala, že všetky matkine reči o tom, ako nie je dostatočne dôstojná či elegantná sú len lži. Slzy smútku, hnevu a bezradnosti jej tiekli po lícach v nekonečných prúdoch. Slané kvapôčky ako stelesnenie jej bezradnosti dopadali na modrú nadýchanú sukňu. Dnes počas večere jej 'drahý' oznámil, že by rád skrátil zásnubné obdobie na polovicu.

"Presúvanie šatstva a doplnkov mojej milovanej do nášho rodného panstva bude tiež trvať nejaký ten čas. Celé by sa to len zbytočne predĺžilo."

Otec súhlasne prikyvoval hlavou a matka sa spokojne usmievala. To jej nemožno vyčítať. Bola nadšená z toho, že sa jej prvá dcéra tak výborne vydá. Všetky priateľky v zbore jej budú istotne radostne blahoželať a ticho závidieť. Stephanie bola presvedčená o tom, že si všetci okrem jej rodičov všimli, ako Matthew vypľul slovo 'milovanej'.

Zatiaľ o ich zasnúbení nevedel takmer nikto, čo Stephanie hralo do karát. Potrebuje čas, aby mohla túto novinu oznámiť Juliet. Chcela, aby sa to jej priateľka dozvedela priamo od nej, nie na trhu prostredníctvom otcovho komorníka, či hockoho iného. Postupne v sebe celý večer po častiach zbierala odvahu. Nepochybovala o tom, že keď nahlas vysloví, že je snúbenicou pána Abbotta, zosype sa. Jeho chladný pohľad ju prenasledoval zakaždým, keď privrela oči a pri spomienke na jeho hrubé spôsoby a slizké pery jej naskočila husia koža.

K tomu všetkému ju trápil aj ten čudesný rozhovor, ktorý sa odohral vtedy pri lesíku. Stará mama jej to tiež nechcela vysvetliť, a tak Stephanie len tápala. Vedela, že jej niečo uniká, no nevedela čo. Starí rodičia očividne poznali Matthewa veľmi dobre. Podľa spôsobu, akým sa o ňom vyjadrovala stará mama, je tento gentleman naozaj len obyčajným surovcom bez štipky citu.

Stephanie sa zamyslene postavila a zazvonila medeným zvončekom na svoju milovanú Marthu. Kým na ňu čakala, spomenula si na dýku, ktorú nedávno našla pod vankúšom. Možno by o svojom nočnom zážitku mala predsa len niekomu povedať. A možno je práve verná a spoľahlivá Martha tá pravá osoba, ktorej sa môže zveriť. Sestru či Mariah by zbytočne vyplašila. Matka by dozaista vyvádzala a celé by sa to skončilo piatimi strážnikmi dohliadajúcimi na každý Stephaniin krok.

Otvorila zásuvku a začala sa predierať cez listy, ktoré si nechávala ako pamiatku na prvé roky prekvitajúceho priateľstva medzi ňou a Juliet, cez kúsky pergamenu a obľúbené romány, ktoré nevrátila do otcovej knižnice, aby ich mala stále naporúdzi.

Pomaly sa jej začínala zmocňovať panika. Odstúpila od stolčeka a neisto si šúchala drobné dlane. Premkla ju úzkosť.

"Pani moja, chcete sa prichystať na spánok alebo..." vždy usmievajúcej sa Marthe sa na tvári vystriedala zvedavosť, strach aj začudovanie, "ste v poriadku, Stephanie?"

Stephanie nasucho prehltla a vystrúhala úsmev, kým nenápadne zatvárala zásuvku. "Áno, som."

Dýka bola preč, ani stopy po ebenovej rúčke či ostrej čepeli, kvôli ktorej v noci nemohla spávať. Keď sa zadívala do vystrašeného pohľadu Marthy uvedomila si, že niektoré tajomstvá musia ostať nevypovedané, inak spôsobia len bolesť. Spravila pár krokov, aby zmenšila medzeru medzi ňou a slúžkou.

"Dnes bude tancovačka," šepkala Stephanie.

"Drahá, to predsa viem. A vedia to aj všetci tu, na panstve. Takú malú tancovačku bude mať aj služobníctvo. Dole, v kuchyni sa budeme zabávať do noci. Tým mám na mysli to, že George má za úlohu naučiť sa čo najviac vtipov. Po dlhej dobe si všetci sadneme a pozhovárame sa. Samozrejme si to nenechajú ujsť ani stráže. Hoci sa nebude tancovať či spievať, víno bude sladké a slaninka mastná. Preto sa nemusíš strachovať, dvojica strážnikov ostane len pri hlavnom vchode," zhovievavo sa usmiala a z vrecka na zástere vybrala malý tvarohový koláčik zabalený v ľanovej látke. "Toto som ti doniesla pre potešenie. Viem, že smútiš kvôli udalosti, z ktorej by si sa za iných okolností radovala. Boh ťa ochraňuj, Stephanie. Pán Matthew chcel predvčerom využiť služby Laury, tej novej pomocnice, keď vieš, čo mám na mysli. Ponúkol jej za to aj peniaze. Laura je čestné dievča a hlavne veľmi mladé. Zľakla sa a zdupkala. Teraz sa pred ním schováva," povedala a skormútene hľadela na dievča, ktoré čaká osud manželky nemravníka.

"Takže sa správa o našom zasnúbení rozšírila?"

"Ešte nie veľmi. Zatiaľ sa to drží na panstve, no čoskoro sa to dostane aj ďalej," odpovedala Martha a podala sladký koláčik smutnej Stephanie.

"Čo spraví ten darebák Laure, keď ju stretne?" ustarane sa vypytovala a chvejúcimi sa rukami stískala koláčik tak silno, akoby to bolo lano, ktoré ju drží nad priepasťou plnou temnoty.

Slúžka skrivila pery. "Nad tým sa radšej ani nezamýšľaj. Gazdiná však preukázala svoju zhovievavú stránku a Lauru zamestnáva poväčšine v kuchyni a práčovni, kde sa pán Abbott nezdržiava. Jeho komnaty upratujú staršie slúžky."

Stephanie zamyslene prikývla a nechala Marthu, nech jej rozpustí vlasy a zapletie ich do voľného vrkoča. Ako zakaždým, aj teraz si s jej pomocou vyzliekla tucty spodničiek a ostala len vo vrchnej sukni s jemnou spodnicou, bez zbytočnej záťaže. Martha ju uštipla do líc, aby chytili zdravú farbu. "Mládencom v meste sa páčia červené líčka."

Slúžka upratala a vyšla z komnaty. Stephanie si pomaly vychutnala koláč, venovala ešte jeden pohľad smerom k zrkadlu a nehlučne vyšla z dverí. Čo najtichšie ich za sebou zavrela a ďakovala Bohu aj Marthe za to, že lampáš na chodbe ešte stále svieti. V šere prešla ku kamenným schodom vedúcim do haly. Svetlo z lampáša však nebolo dostatočne silné na to, aby osvetlilo celé schodište. Stephanie opatrne zdolala prvé tri schody. Od lesklých čiernych dlaždíc sa odrážalo žlté svetlo aj zvuk klopkania jej drobných opätkov. Skrivila tvár do grimasy a zaťala zuby. Takto nemôže pokračovať. Kým prejde až na spod, zobudí celú rodinu, v lepšom prípade len otca, ktorý má neskutočne ľahký spánok.

Zohla sa a rozviazala šnurovanie na zdobených topánkach. Vyzula si ich, vzala do jednej ruky a s ľahkosťou zišla až do haly. Dvere do chodby pre služobníctvo boli odchýlené a jemné svetlo predierajúce sa cez tú drobnú štrbinu jej ušetrilo tackanie sa cez nekonečnú tmu. Prebehla k pásiku svetla a tesnou chodbičkou prešla k dvojkrídlovým dreveným dverám. Vykĺzla von a bosá bežala po mäkkej tráve až na miesto, kde ju čakala Juliet.

*

Námestie bolo preplnené ľuďmi: babičkami, pevne zavesenými do svojich deduškov, mužmi a ženami v stredných rokoch, mládeže aj dietok. Všetci sa zabávali. Všade sa ozýval smiech a radostné výkriky. Vo vzduchu sa niesla vôňa sladkého pečiva, ovocia a pečeného mäsa.

Stephanie sa zhlboka nadýchla. Okolo nej sa mihali farby od výmyslu sveta- to jej obchodníci s látkami pod nos vytŕčali kotúče semišu, zamatu i brokátu. Hudobníci s oduševnením hrali rezké piesne, a keďže bol parket preplnený, páry tancovali po celom kamennom námestí. Sukne sa točili a mládenci sa usmievali od ucha k uchu. Drevené stĺpy s lampášmi boli ozdobené lúčnymi kvetmi, rovnako aj vlasy slečien. Niektorí podgurážení mladí muži sa špliechali vo fontáne, presne ako malé deti.

"Pamätáš sa na Henryho, o ktorom som ti rozprávala? Tak, toto je on," radostne štebotala Juliet a za ruku ťahala vysokého mládenca so svetlými vlasmi a žiarivým úsmevom. Stephanie musela uznať, že Juliet má dobrý vkus.

"Samozrejme. Zdravím ťa, Henry!" usmiala sa a dúfala, že sa jej nebude pýtať na meno. Zatiaľ sa jej darilo s nikým nenadviazať hlbší vzťah, a tak ostala jej identita v tajnosti. Očami naznačila Juliet, že sa jej nepozdáva nápad zoznamovania sa.

Ona na ňu veľavravne žmurkla a skôr, než stihol Henry niečo povedať, riekla: "Mohol by si nám od môjho otca doniesť zopár makových buchtičiek?"

"Pre krásnu dámu čokoľvek," zahlásil mohutným hlasom a pobozkal jej ruku, akoby bol vážený gentleman a ona sama grófka. Juliet sa zapýrila a v očiach jej iskrilo.

Keď sa Henry stratil z dohľadu, Stephanie sa naklonila k Juliet a silno ju objala. "Ďakujem. Ďakujem ti za to, že vďaka tebe môžem byť šťastná. Ďakujem ti za to, že ma stále dokonale chápeš a že kvôli mne riskuješ. Si tá najlepšia priateľka."

Juliet jej opätovala objatie. "To ja ti ďakujem. Bez teba by som nebola tým, kým som. Si veľmi múdra Stephanie. Ide z teba pokoj, ktorý mi je balzamom na dušu. Ale už dosť toho babského tárania. Aha, zrejme k nám prichádza tvoj prvý nápadník."

Stephanie si rukou prešla vlasy a zaostrila na mladého muža, ktorý sa k nim pomaly blížil.

"Dobrý večer, Juliet. Zoznámiš ma so svojou pôvabnou priateľkou?" spytoval sa.

"Ahoj, Roger. Načo sa predstavovať? Keď s ňou chceš tancovať, jednoducho ju chyť za ruku a veď," so smiechom odpovedala Juliet.

"Smiem prosiť?" sladko sa usmial a už ťahal Stephanie bližšie k hudbe.

Jeho mocná ruka obopla jej útly driek a do druhej si schoval jej dlaň. Krútil ju a ona výskala od radosti. Chladný vietor jej tíšil horúce líca. Cítila radosť. Od nadšenia sa jemne chvela a z toľkých otočiek sa jej krútila hlava. Tento tanec bol na míle vzdialený od tancov na báloch. Namiesto kultivovaných a predpísaných pohybov sa toto podobalo na tornádo poskakovania, krútenia sa a čistej improvizácie. Srdce jej búšilo ako o preteky a mala pocit, že v žilách jej prúdi číry pôžitok. Do mysle sa jej snažili vtesnať pochmúrne myšlienky, ktoré zo všetkých síl zaháňala.

No a čo, že môj budúci manžel vo mne nikdy neprebudí radosť a nevyčarí mi úsmev na tvári. Teraz si chcem len užívať to, čo sa mi naskytá. To, čo mi ponúka Boh. Chcem sa smiať s Juliet, kým môžem. Chcem tancovať a skákať. Len tak sa nechať unášať prúdom hudby a tanca. Chcem prežívať prítomnú chvíľu. Naplniť si dušu príjemnými pocitmi, kým to je možné.