Pod kopcom sa s búšiacim srdcom rozhliadla vôkol seba. Nie dieťa, no v žiadnom prípade ešte nie žena, a i napriek tomu na ceste za niečím zakázaným, lákavým a pravdepodobne i krásnym.

Možno to bola len jej predstavivosť, ktorá sa s ňou nepekne zahrávala, no paranoidný strach z prenasledovateľa ju neopúšťal od momentu, ako sa v bezpečí postele rozhodla vypočuť šepot svojho rozrušeného srdca.

A teraz stála tu a predierala sa húštinou, preskakovala popadané konáre a zo zeme vystupujúce korene. I tá hŕba hliny sa jej snažila zabrániť v pokroku, vystúpiť na jej vrchol s ničím nerušeným výhľadom.

Dedinčania to miesto nazývali Vyhliadka. Často sa na ňom stretávali zamilované páry. Krásne miesto na prechádzku s temnými zákutiami ktoré boli ako stvorené na hriech.

Začervenala sa sama pred sebou sotva na to pomyslela.

Ako starostova dcéra si nikdy s ničím nemusela robiť starosti. Vždy mali doma dosť jedla i pohodlia. Ako jedináčikovi sa jej dostávalo všetkej pozornosti matky i hrdosti otca. Vyrastala a žila s bezstarostným úsmevom na ružolícej tvári. Vždy a vo všetkom si vypočula želania svojich rodičov, no v jednom nepovolili. Nesmela mať chlapca. Aspoň nie takého, ktorý by ju zvádzal poza ostražitý chrbát rodičov. Mohla sa však s niekým stretávať po tom, ako dotyčný jej rodičov zažiadal o povolenie.

Ich vieska je prirodzene plná mládencov, ktorí by sa jej ochotne dvorili, ak nie pre jej tuctovú krásu, tak pre postavenie rodiny, ktorým by si nejeden mládenec prilepšil. Jej sa však málilo takej pozornosti a chcela viac. To dobré dievča v jej vnútri sa túžilo vzoprieť, len raz, jediný raz, urobiť niečo zakázané a neprípustné a toto bola dokonalá príležitosť k takému počinu.

Došla na vrchol a stúpila na zabudnutý veterník, ktorý tu zjavne niekomu vypadol po festivale. Zľakla sa, keď drievko, na ktorom bol uchytený, prasklo, no vzápätí samu seba zahriakla. Pokarhala sa za svoju zbabelosť a odvážne vykročila vpred.

Vyhliadku obkolesovalo stromoradie, z ktorého jej po pokožke tancovali zimomriavky.

Bolo chladno, na toto ročné obdobie to vlastne ani nebolo až také hrozné, no i napriek tomu pozorovala v nočnom tichu, ako sa jej pred tvárou formujú a miznú obláčiky pary.

Stála uprostred čistinky a pohľadom sa snažila pátrať po tieni, ktorý by sa k nej mal od dediny zakrádať. Ten tieň by mal byť Alec.

Milý chlapec s čertovskými úmyslami a tými správne rebelskými nápadmi.

Pozval ju sem, na toto miesto. Prisľúbil jej vytúženú dávku zakázaného, po ktorej tak veľmi túžila, no nech krk naťahovala akokoľvek, nikoho prichádzať nevidela.

Po hodnej chvíli si uvedomila, že nepríde. Čupla si do namrazenej trávy a smutne sa dívala na trblietavé odlesky mesačných lúčov.

Tuhšie sa ovinula vlneným plášťom a vzhliadla smerom k dedine, no nádej ju celkom opustila. Vystrelil si z nej. Oklamal ju a zajtra, až všetci uvidia jej tmavé kruhy pod očami a plačom sčervenané bielka, sa jej poza chrbát, možno i priamo, vysmejú.

Na oblohe sa čosi mihlo. Preľaknutá vyskočila na nohy a zahľadela sa na oblohu. Už videla jej odvrátenú nočnú tvár, ale vždy len z pohodlia rodnej chalupy. Teraz sa zdala byť iná, nekonečná a večná. Fascinovala a desila ju zároveň. V tom sa po nebi prehnal ohnivý pás svetla a o kúsok ďalej ďalší – padajúce hviezdy. Ešte nikdy nevidela toľko hviezd brázdiť oblohu v tak tesnom časovom závese. Nebeské divadlo vyzeralo ako kúzlo, ktoré stvorila príroda pre jej potešenie. A možno tomu tak i bolo, možno to bola len hlúpa náhoda, no nebyť toho, že si dnes dohodla niečo zakázané, čo ju malo zrejme zosmiešniť, tak by túto stránku neba nikdy neodhalila.

Po toľkom sklamaní, zúfalstve a hanbe si uvedomila, že je jej to vlastne jedno. Že Aleca aj tak nemá rada. Páčila sa jej len predstava toho, čo by jej táto noc priniesla. A musela si sama pred sebou uznať, že toto jej to všetko plne vynahradilo. Zmierenie ju zahrialo pri srdci a zabalilo do svojho teplého rubáša. Už ju viac netrápili pozemské starosti, pri toľkej nádhere by to bol hriech, a keď s ľahkým srdcom vyrazila späť ku dedine, usmievala sa a ten úsmev jej hral na perách i nasledujúci deň, keď na nej škodoradostníci hľadali známky nešťastne prebdenej noci, ktoré nenachádzali.