Teraz niečo kvapku filozofické a poetické. Ide o staršiu tvorbu, no stále sa mi páči :)

______________________________________________________

Tajomstvo života, spočíva v umení smrti. Kolobeh, starý ako samotný vesmír, kde pre večnosť nebol stvorený priestor. I to, čo v ňom považujeme za zdanlivo večné, má niekde svoj začiatok a neskôr príde koniec.

Slnko, teplá životodárna energia. Zaistí život tým, čo žijú v jeho lúčoch, no i život, rovnako ako svetlo, má svoj protiklad. Pre slnko je ním mesiac. Energia iného druhu, tajomnejšia, chladnejšia, i napriek tomu rešpektovaná a prijímaná ako alternatívny zdroj magickej energie. Slnko tvorí život, mesiac tvorí mágiu. Svetlo rozjasní deň, tma nám dá odpočinku. Život nás poúča a smrť nám dáva porozumenie. Všetko na svete má svoj protiklad, všetko má svoj účel.

Žijeme, aby sme zomreli a zomierame, aby sme znova mohli žiť. No čo s tými, ktorí žijú na úkor iných? Mors tua vita mea. Tvoja smrť, je môj život. Evolúcia? Ľudia, kto je viac ako ľudia? Čo je to ľudskosť? V čom spočíva sila ľudstva? Vedomosti? Aj my ich máme. Kto sme my? Sme tí, ktorí prijali tesáky a pazúry, rovnako ako ruže prijali tŕne. Všetko na svete musí existovať v rovnováhe. Stagnácia je neprirodzená, vývoj je prirodzený. Preto sme tu my, tí ktorí sa živia inými. Predátory, požierači vitálnej energie. Naše tesáky necítite hrýzť, naše pazúry vás neroztrhajú na kusy, no i tak tam sú. Držia vás, keď si berieme vašu energiu. Prežijú silní, slabí zaniknú. My prežijeme, čo potom bude loviť nás?

Sme biblický démoni, veční odsúdenci. Nositelia mytologickej nákazy. Sme temnota. Sme smrť, z ktorej žijeme. Sme preto živí, alebo mŕtvy? Jednoducho sme...

***

Zo smrti tvojej, ja budem žiť.

Z vedomostí tvojich, ja budem ťažiť.

Z energie tvojej, posilním telo svoje.

Všetko čo bolo tvoje, bude navždy moje.

Vždy sme tu boli, vždy tu budeme.

Tu možno zomrieme, ale na pláni astrálu prežijeme.

V kostole z kostí, zložíme prísahu.

Nesmrteľný smrteľníci, vampýri, hrdinovia temného príbehu.