
komu
„Keby som sama vedela," zasmiala sa na vlastných slovách, aj keď nemala žiaden dôvod k takémuto konaniu. Jemný, najjemnejší, aký kedy bol, sa spájal s ťaživým vzduchom arómovaným vôňou ihličia a smradu z cigaretového dymu, a spolu sa hrali s krátkymi blond vlasmi siahajúcimi tesne nad ramená.
„Cigerety pomáhajú ujsť. Vyvetráš si hlavu, si sám sebou, nemusíš sa nad ničím zbytočne pozastavovať. Si len ty a dym nesúci v sebe kúsky rozpoltenej duše. Tvoju myseľ ovláda sloboda, vykúpenie, chuť na útek," rozplývala sa nad tým, čo rozprávala, akoby jej život bol rozprávkou, pritom opak je skutočne pravdou.
„Nechceš jednu?" po zahodení ohorka z cigarety vytiahla z vrecka škatuľku a predstrčila ju pred neznámeho.
Ponúkala vlastné cigarety... nevedno komu.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro