Chcela som sa od neho odtiahnúť, ale on ma chytil pevnejšie. ,,Aké by to asi bolo mať ho v tebe?" Rozbúšilo sa mi srdce hneď, ako to dopovedal. Prešiel rukami dopredu na zapínanie mojich jeansov. 

,,Harry nie, to naozaj nie." Upozornila som ho. On ma však nepočúvol. Snažila som sa ho odstrčiť všetkými možnými spôsobmi, no on nepovolil. Začala som sa mykať. ,,Harry prestaň! Prestaň lebo to poviem Edwardovi!" 

,,Čo na ňom kurva stále vidíš?! Kto ťa o to pripravil, on alebo ja hm?" Uškrnul sa. 

,,On je aspoň milý a nechová sa ako totálny kretén tak ako ty!" Skríkla som po ňom. On si ma surovo otočil k sebe. 

,,Už o ňom nechcem počuť ani skurvené slovo!" Skríkol až mi opľul tvár. Bolo to maximálne nechutné.

,,Si nechutný somár! Edward ma ľúbi a ty naňho len žiarliš! Keby si sa nechoval ako idiot tak som mohla byť tvoja!" Skríkla som. Videla som ako Harry celý očervenel a zaťal zuby. Na krku mu navrela žila a na čele tiež. 

,,Žiaden skurvený Edward neexistuje!" Zreval. ,,Som to ja! Ja kurva ja!" Zostala som tam stáť ako prikovaná. Nerozumela som mu o čom to vypráva.

,,Čo?" Harry si povzdychol. 

,,Nie je. Ja som Edward. Ja som ten koho ľúbiš rozumieš?!" Kričal po mne. Začala som sa smiať. Nechcela som tomu veriť a ani som tomu neverila. Vybrala som si mobil. 

,,Si blázon. Čistý blázon." Vytočila som Edwardové číslo a Harrymu v nohaviciach začal zvoniť mobil. Vtedy som tomu začínala veriť. Prestala som sa usmievať a cítila som ako sa mi srdce roztrieštilo na milión kúskov. 

,,Kto je tu blázon teraz Jessica?" Usmial sa. Vlepila som mu facku s mobilom v ruke. Rozbehla som sa do svojej izby a sadla som si na posteľ. Môj dych sa každou chvíľou zrýchľoval. Točila sa mi hlava. Nedokázala som uveriť tomu, že môj Edward nie je Edward, ale Harry. Zasraný Harry. 

Nedokázala som sa už udržať a vzlykla som. Hodila som mobil na stolík a ľahla som sa do postele. Ja hlúpa som sa kvôli nemu menila aby som nevyzerala ako posratá nerdka, bola som s ním na party, opila som sa a on mal vo mne tie jeho špinavé prsty. 

Dvere do mojej izby sa rozleteli. Ani som sa tam nepozrela. ,,Ty malá kurva!" Skríkol Harry. Ako môže byť taký a zároveň bol tak milý... Ako to dokázal... Prečo sa nevie chovať ako Edward. Tvár som mala stále zaborenú vo vankúši tak ako poslednú pol hodinu. Nemienila som sa ani pohnúť. Počula som kroky ku mne. ,,Hej.." Ozval sa trochu jemnejším tónom, no i tak som počula, že je nahnevaný. Kedy vlastne nebol. ,,Rozbila si mi ústa." Povedal a odišiel. Keby som chcela rozbila by som ti aj hlavu za to čo si urobil. Pomyslela som si.

***

Bolo ráno, druhý deň a ja som nemala najmenšiu chuť vstať z postele. Len som tam tak ležala. Už od štvrtej rána. Nedokázala som ďalej spať. Momentálne je sedem a ja by som sa mala ísť chystať do školy. Ako to však bude teraz? Bude tam Harry chodiť ako Harry alebo ako Edward? Keď na to  pomyslím, chce sa mi plakať. Edward... Teda vlastne Harry... Ale ako Edward bol dokonalý chlapec... A ublížil mi. 

Nakoniec som sa z tej postele nejako zodvihla. Vzala som si okuliare a nasadila som si ich. Vybrala som si môj fialový sveter s lamou, ktorý Harry nazval otrasným a obliekla som si ho namiesto pyžama. Dala som si k nemu čiernu sukňu a zapravila som si ho. Urobila som si cop a šla som dole, kde už všetci raňajkovali. Harry však bol len v boxerkách.

,,To si vážne tak lenivý Harold?! Že si nevieš dať poondiate gate?! Alebo aspoň tričko?" Kričala po ňom Anne. Moja mama pila kávu a hľadela do prázdna. Chýba jej. Vždy to robila, keď bol ocko preč dlho a sám. I keď to teraz nechápem, pretože k nej bol odporný. Prečo jej chýba? 

Sadla som si k mame. ,,Dobre ráno." Ohlásila som sa ticho.

,,Zmlátil ťa niekto? Máš kruhy pod očami ako profesionálny boxer." Vysmial sa mi Harry. Jeho poznámku som vypustila do vzduchu akoby ju ani nepovedal. 

,,Harry správaj sa slušne..." Varovne povedala Anne.

,,Srdiečko, čo sa ti stalo?" Spýtala sa ma mama. ,,Plakala si? Princezná.." Počula som ako sa na tom Harry uchechtol a ticho si to slovo pre seba zopakoval. Bolo mi to jedno. Nenávidím ho. 

,,Áno trochu... Ale to nič mami." V podstate to len tak nič nebolo. Harold mi klamal a zlomil mi srdce a to mu len tak odpustiť nemôžem. Keby sa to dozvedela moja mama, že čo mi spravil tak by bola naňho odporná a Anne by nás potom vyhodila. Takže nie.. budem jednoducho mlčať. 

,,Hej princezná." Odkašlal si Harry. Bolo vidno, že sa naozaj nechcel zasmiať. ,,Čo keby sme dnes po škole niekam zašli hm? Ako... kamaráti." Pozrela som naňho. Do očí sa mi tlačili slzy, no ja som ich úspešne zadržala. Vstala som od stola, raňajok som sa ani nedotkla. Odišla som do izby. Sadla som si na posteľ a pozrela som sa do galérie na fotku mňa a... Edwarda a.k.a Harryho... Bolo mi znovu do plaču... ľúbila som ho.

,,Hej..." Vo dverách sa zjavil Harry. Pozrela som naňho a on zavrel. Oprel sa o dvere. ,,Čo ti je? Tvoja mama si o teba robí starosti." Zrazu znel ako by ho to nejak extra zaujímalo, akoby som bola jeho sestra, akoby.. Sme boli spolu a on sa o mňa zaujímal. Pritom som dobre vedela, že jemu to je všetko jedno. 

,,Ty sa ešte opovážiš pýtať, že čo mi je?" Nemala som náladu kričať.. Nemala som na to ani silu. ,,Sám vieš, čo mi je. A len to viac a viac zhoršuješ. O čo ti ide? Prečo si to urobil? Ako dlho si to robil?" Vyzvedala som. Bola som zvedavá, chcela som to vedieť, predsa len, kto by nechcel vedieť takú vec? 

,,Nerobil som to dlho... Robil som to preto lebo ako Harry som bol ten drsný a nechcel som, aby ma niekto videl, že ja niekoho ľúbim. Rozumieš ma.. Bol by som trápny a inak ma proste ľudia uznávali. Tak som sa občas vydával za Edwarda aby som aspoň nejak mal príležitosť niekoho ľúbiť. Lenže ako Edwarda ma nikto nechcel. Iba ty... Tak som si povedal ze by bolo kurva fajn zistiť, ktorú moju stránku budeš mat radšej." Oprel sa viac o dvere a pozrel do stropu. ,,Potom som nad tým stratil kontrolu... A chcel som ťa viac ako Harry a nie Edward... Chcel som aby si videla mňa ako mňa... Nie ako Harryho alebo Edwarda... Achh.. Viem, že teraz už je všetko v riti... Lebo som ti ublížil, ale keďže tu bývaš mohli by sme sa aspoň baviť ako kamaráti a tak... Nechcem byť vo vojne s niekym s kým bývam." Celú dobu som mu na to nič nepovedala. Zaujímalo ma, čo zo seba vypoti. Znie to celkom presvedčivo. No neviem či mu chcem po tom všetkom odpustiť.

,,A čo z toho budem mať ja?" Prekrížila som si ruky na prsiach. On sa na mňa len zarazene pozrel.

,,A čo by si ešte chcela. Doslova som ti tu vyznal lásku a ty nič?." Odrazil sa od dverí.

,,Dosť nahovno mať zlomené srdce, čo? Môžme byť v mier no kamarátka s tebou nebudem. Ani sestra. Som len osoba, čo tu s tebou býva."

Po týchto vetách som nečakala, že sa stane to, čo sa stalo. Postupom času, Harry nebol Harry.

R. 🌹

Uuufff. Takmer po roku som sa dostala opäť k písaniu. Posnažím sa byť aktívnejšia 😅. Všetko dobre v roku 2020. Celkom magické číslo no nie? 🌹.