Bella zdvihla hlavu od kávy, keď Theo tlmene zanadával. S perom medzi zubami vytrhol z poznámkového bloku papier a zhúžval ho do guličky. Ako všetky pred ňou, aj táto pristála v kovovom vedre.

„Myslíš, že to myslí vážne?" spýtal sa Tyler tlmene. „Alebo je to len vypočítavá sviňa, ktorá ti povie blbosť, aby ťa obrala o tie tri pokusy?"

Bella pozrela na Tylera. Pôsobil už od rána nezvykle podráždene a zamĺknuto. Boli tu sami, Cedric sa šiel aspoň na chvíľu vyspať.

„Nuž, nemám veľmi na výber, než mu veriť," mykla Bella ramenami. „On je jediný, kto by skutočne mohol odhadnúť, ako Elliot v tomto rozmýšľal. Okrem toho, Cedric-,"

„Nezaujíma ma, čo hovoril Cedric," vyprskol Tyler dosť nahlas na to, aby upútal aj Theovu pozornosť. „Pokračuj v práci," okríkol ho Tyler vzápätí, keď si to všimol.

„Čo sa medzi vami dvoma stalo, dopekla?!" sykla Bella potichu. „Toto nie je vhodný čas na rozbroje. Môžete si to nechať na inokedy?"

Tyler ju prepálil zlostným pohľadom. „Je to... celá táto skurvená situácia. Už to chcem mať za sebou. A chcem to prežiť." Na moment sa odmlčal a odpil si z kávy. „Tých pár posledných dní... je iný. Nemyslím, že od Erikovej smrti poriadne spal, a začína mu to liezť na mozog. Dnes v noci... teda ráno... chcel som od neho kľúče od cely. Áno, viem," zarazil Bellu, keď sa nadýchla, aby čosi namietla. „Mali sme veľmi stručnú výmenu názorov a... no, pokúsil som sa ho udrieť."

„A on ťa zložil," skonštatovala Bella sucho. Ako málo znesie mužské ego.

„Držal mi pri krku nôž, Bella," zdôraznil Tyler. „To nikdy predtým neurobil. Nie takým spôsobom, v takej situácii."

Bella obrátila pozornosť k Theovi, keď si odkašľal. „Môžem... vidieť auto zvnútra? Žiadne z hesiel, ktoré si pamätám, nezapadá do formátu. A nemyslím, že by sa Elliot spoliehal na to, že si spomeniem na nejaké špecifické slovo alebo heslo, ktoré niekedy spomenul."

„Ak by heslo bolo v aute, nepotrebovala by som teba," zamrmlala Bella, no vstala a zamierila k cele s kľúčmi v prstoch. Tyler medzičasom zamieril k dverám a zamkol ich. Hneď po tom zamieril k autu a otvoril kapotu. Bella predpokladala, že odpája batériu, pre prípad, že by sa Theo pokúsil naštartovať. Po chvíľke kapotu znovu zavrel a prikývol na znamenie, že je pripravený.

Bella odomkla celu a obozretne sledovala Thea, ktorý s blokom a perom v ruke pomaly vyšiel z cely, sledujúc Tylera, ktorý mal ruku položenú na puzdre so zbraňou.

Theo zastal pár metrov od auta a chvíľu sa naň díval. Následne zamieril k dverám vodiča. „Menilo sa na ňom niečo za tých trinásť rokov? Najmä interiér."

„Nemyslím si," odvetila Bella popravde. „Väčšinu času stálo v garáži. Erik..." Belle zovrelo hrdlo pri vyslovení jeho mena. „Erik sa oň staral dobre, ale využíval ho len veľmi sporadicky."

Bella podišla k autu a otvorila dvere, keď si všimla, ako Theo s plnými a spútanými rukami zápasí s kľučkou. Pohľady sa im stretli, keď nasadal. Belle zovrelo žalúdok pri pohľade do tých krásnych očiach topiacich sa v smútku.

Keď Mathéa Leigha videla prvý raz, poznajúc jeho identitu, videla vraha. Teraz... teraz sa dívala na zlomeného muža. Na muža, ktorý ju dokázal rozosmiať. Na muža, ktorý ju len svojou prítomnosťou vedel vytrhnúť z reality. Na muža, do ktorého sa nesmela zamilovať, no nebol jej ľahostajný. A ubližovať mu ubližovalo aj jej.

V tomto prípade poznaj svojho nepriateľa nefungovalo tak, ako malo. Čím viac ho poznala, tým menej ho vnímala ako nepriateľa. Možno preto, že ním nebol. Mal iba tú smolu narodiť sa ako Leigh.

Mlčky sledovala, ako Theo uprel svoju pozornosť na auto. Takmer s až posvätnou úctou prešiel prstami po volante. Po tvári mu stiekla slza, ktorú však v mihu sekundy zotrel. Postupne preskúmal všetky priehradky a pomedzi to si niečo písal do bloku. Hádajúc z jeho nervózneho poklepkávania nohou Bella usúdila, že to nešlo najlepšie.

„Prepáč," prehovoril Theo napokon a vystúpil. „Mám pár nápadov, ale nič natoľko špecifické, ako by som od Elliota čakal. Nič, čo-," Theo nedopovedal a pohľadom sa zasekol na stole, na ktorom sa kopila hromada vecí, od štósov papierov, cez tašku s výbušninami až po Erikovu mikinu, ktorú našli v aute.

Theo zrazu spravil dva rýchle kroky k stolu a čosi z neho zdvihol. Tyler mu bol v sekunde v pätách s vytiahnutou zbraňou. Až po chvíli Bella postrehla, že Tylerova pozornosť cielila na vystreľovací nožík meter a pol od Thea. Jeho však zaujímalo absolútne niečo iné.

„Bolo toto v aute?" vyhŕkol a obrátil sa k nim s príveskom do auta v tvare plyšového marshmallow.

„No, rozhodne to nebolo Erikove," odvetila Bella. „Neznášal také tie gýčové prívesky."

„Bolo to pod sedadlom," odvetil Tyler.

„Toto bol presne ten typ indície, ktorý som hľadal," zamrmlal si Theo pre seba a zadíval sa do bloku. Nejakú chvíľu doňho čosi písal a potom podčiarkol tri miesta na papieri. „Toto sú moje tri tipy," prehovoril a podal blok Belle.

Bella pohľadom prebehla tri veľmi podobné skupiny čísel a písmen. Na začiatku a na konci sa obmieňali tie isté čísla a základom slova bolo vždy marshmallow, s niekoľkými písmenami zamenenými za čísla. „Čo to znamená?"

Theo podišiel bližšie a perom od jedného zo slov oddelil prvé tri znaky. „ŠPZ-tka Elliotovho úplne prvého auta, ktoré dostal skôr, než mal vodičák." Ďalej ukázal na jadro slova. „Elliot zvykol používať ako jadro hesla nejaké slovo. Marshmallow nebolo jedno z nich, ale žiadne, na ktoré si spomínam, nebolo dostatočne dlhé. Ale som si istý, že je to ono. Elliot nenávidel marshmallow. Niečo ako toto by nikdy nemal v aute. Na záver nahradil písmená, ktoré sa nachádzali v jeho mene, ich príslušným poradím v abecede a prilepil k tomu svoje obľúbené číslo." Theo zdvihol zrak a ich pohľady sa stretli. „Dúfam, že nájdeš, čo hľadáš, Isabella."

„Ďakujem," zašepkala úprimne. Theovi sa nepatrne nadvihli kútiky a kývol hlavou. Bez ďalších slov položil plyšový prívesok aj pero na stôl a zamieril do cely. Bella za ním chvíľu hľadela a pred očami mala stále tú hrejivú zeleň jeho očí. Tvoja budúcnosť má zelené oči, prebehli jej v hlave Cedricove slová. V duchu trpko zasmiala.

Tyler zamkol Thea v cele a vrátil sa k Belle. Chcel čosi povedať, no vibrovanie mobilov ho umlčalo. Obaja okamžite siahli po tom svojom. Pietro dorazil, znela správa od Cedrica.

Bella vyšla z miestnosti a Tyler jej bol v pätách. Počula, ako sa zastavil pri dverách menšej miestnosti, kde jeho dvaja kamoši hrali poker. Škrípanie stoličiek jej nahováralo, že Mike a Joey ich šli pohotovo vystriedať.

Bella ich zbežne poznala, zvyčajne ich vídala vtedy, keď bolo treba spraviť niečo, na čo Tyler sám nestačil. Vedela, že sú kedykoľvek k dispozícii, že sú od Pietra a že sú s najväčšou pravdepodobnosťou odvrhnutí Peruánci. Viac vedieť nepotrebovala. Verila Tylerovi dostatočne, aby manažment ľudských zdrojov na túto akciu prenechala jemu.

Bella otvorila dvere vedúce do suterénu a zbehla po schodoch. A následne ešte nižšie, do technickej miestnosti. Za obrovským kotlom, ktorý kedysi produkoval teplo pre celú budovu, zíval ručne vykopaný tunel starý možno aj štyri desaťročia. Bol vybudovaný pašerákmi zbraní v osemdesiatych rokoch, ktorí jedenapolkilometrovú chodbu využívali na svoje obchody. A aj ako únikovú cestu. Tak mala slúžiť aj o štyridsať rokov neskôr. Dnes už bola vystužená oceľovou konštrukciou a skontrolovaná statikom, no stále bola bezpečná a nevyskytovala sa v žiadnych plánoch. Pietro vlastnil všetky budovy, ktoré do nej stále ústili. Tvorila tak dokonalú cestu na zmiznutie bez pútania pozornosti. Niežeby v priemyselnej časti mesta v čase svojej zvyčajnej aktivity Bella niekoho stretávala.

Niekoľko minút kráčali chodbou, než sa tunel po druhýkrát rozvetvil a v jednej z cestičiek sa objavili schody. Budova, v ktorej sa ocitli, nebola bývalou výrobnou halou, ale malým penziónom. Len čo vybehli po schodoch, obklopili ich vymaľované steny, obrazy a moderné lustre.

V čase, keď sa Pietro prvý raz objavil v jej živote, penzión fungoval. Belle sa na jazyku vybavila chuť dokonalých spaghetti carbonara, ktoré si tu občas dala po tréningu. Keď Pietro zmizol z jej života, penzión zanikol spolu s ním. Neprekvapivo, len kvôli jednej jeho návšteve sa k životu neprebral.

Nemuseli dlho hľadať, nasledovali zvyšujúcu sa koncentráciu neznámych, dobre stavaných mužov v čiernom so zbraňami v rukách. Prvé, čo Bella postrehla, keď vošla do miestnosti, ktorá kedysi bývala herňou pre hostí, bol cigarový dym. Potom tu bol fakt, že namiesto jedného Valentiniho boli v miestnosti dvaja.

Prvým mužom bol Pietro. Druhého nemusela nikdy predtým vidieť, aby ho identifikovala ako Pietrovho brata. Bol o pár rokov mladší a o máličko vyšší, no niesol všetky Pietrove výrazne charakteristiky – vlnité tmavé vlasy, ľadovo modré oči, olivová pokožka, ušľachtilé rysy. Rysy, ktoré zdieľala tiež.

„Isabella," pousmial sa Pietro, keď ju zbadal, no jeho oči ostávali ostražité. „Rád ťa znovu vidím. Dovoľ mi predstaviť ti môjho mladšieho brata, Javiera." Môjho strýka, prebehlo Belle hlavou. Čo mu o mne povedal? Čo tu robí?

Javier, ktorý sa pripravoval na štartovný rozstrel biliardových gúľ, sa narovnal, keď vošla do miestnosti, a skúmavo ju pozoroval. Pri zvuku svojho mena vytiahol z pier cigaru a vydýchol dym. „Krásny deň, Isabella. Mňa si nevšímaj, som tu iba kvôli dráme," prehovoril a venoval jej oslnivý úsmev.

„Dráme?" zopakovala Bella s nadvihnutým obočím.

„Kde je Cedric?" prehovoril zrazu Jerome od okna podráždene. Bella si Tylerovho otca do toho momentu ani nevšimla.

„Niekde nablízku, predpokladám, keďže vie, že ste tu," odvetil Tyler a medzi obočím sa mu objavila vráska. „Deje sa niečo?"

Jerome preskočil pohľadom z Tylera na Bellu a späť. „Takže to neviete."

„Nevieme čo?" spýtala sa Bella a cítila, ako jej vnútornosti zovrela zlá predtucha.

„Sierra Ramirez sa zúčastní tohto... rodinného stretnutia," odvetil Jerome a z jeho hlasu odkvapkával jed. „A on sa o tom nezmienil ani slovom."

Belle sa na sekundu zatmelo pred očami. „Ako... ako to vieš? Čo tu chce?"

„Večer som s ňou volal," odvetil Pietro. „Je v Európe, vie o tvojom pôvode a chce ťa vidieť. Chce vidieť manifestáciu toho, čo som ťa za tie roky naučil. Dala mi svoje slovo, že nijako nenaruší priebeh večera. I že dodrží našu dohodu. Iba príde a odíde, nič viac."

„Všetko, čo na to Cedric povedal, je všetko je pod kontrolou. Prerazím ho, až o uvidím," kypel Jerome.

„Môžeš to skúsiť, ale dobre to nedopadne," ozval sa za Bellou dobre známy hlas.

Zvrtla sa k Cedricovi a zmeravela, prekvapene skúmajúc jeho novú vizáž. Oči mu lemovali výrazné linky rozotreté dostratena a na ľavej strane mal nad uchom vlasy zapletené do niekoľkých drobných vrkôčikov, takže dokonale vyniklo tetovanie na jeho spánku. Zvyšok ofiny mal prehodený na pravú stranu a tak trochu pôsobil ako ohromne sexi spevák metalovej kapely.

„Čo je?" ozval sa Javier do hrobového ticha. „Akoby ste videli ducha."

Bella sa obzrela a až vtedy postrehla, ako Pietro a Jerome meravo civeli na Cedrica.

„Takže to funguje," skonštatoval Cedric.

„O čo tu ide?" prehovoril Tyler netrpezlivo a vzal tie slová Belle z jazyka. „Môže to niekto objasniť aj nezasväteným?"

„O nič nejde, len... jeho podoba s jeho otcom nikdy predtým nebola tak do očí bijúca," odvetil Pietro potichu.

„Čo vieš o tom, že tu má prísť Sierra?" prerušila Bella ich seansu tým, že strhla Cedricov teraz ešte väčšmi hypnotický pohľad na seba.

„Informácia o tom, kto je tvoj otec, je pre ňu čerstvá," prehovoril Cedric potichu. „Ten nápad bol spontánny a nevie, čo od toho očakáva. Nemá v úmysle porušiť žiadne dohody, ktoré s Pietrom uzavrela."

„A čo ak ich predsa len poruší?" Bella skočila pohľadom na Jeroma. „Je vôbec bezpečné, aby tu Jerome bol, keď po ňom ide?"

„Jeromovu prítomnosť by brala ako provokáciu, to je fakt," priznal Cedric. „Ale predsa len máte niečo, čo ju zaskočí natoľko, že zabudne na všetky ostatné podnety."

„Teba," skonštatoval Jerome sarkasticky. „To si nejako fandíš."

Cedric preniesol zrak na Jeroma. V jeho pohľade bolo čosi... studené. „Mýlil si sa," prehovoril k nemu. „Bol si si istý, že ma Sierra odvrhla, pretože som pre ňu bol slabinou. Mýlil si sa. Neodvrhla ma. Pravda je, že nevie, že som nažive. A to, fakt, že jej jediné dieťa žije, bude dosť veľké sústo na strávenie na to, aby popri tom riešila ešte aj niečo ďalšie." Cedric preniesol pozornosť k Belle. „Nič som nepovedal, pretože som si istý, že jej prítomnosť nijako nezasiahne tvoje plány. Nedovolím, aby sa to stalo. Nechcel som ťa zbytočne desiť niečím, čo nepríde."

„Zdá sa, že toho vieš nejako priveľa," podotkol Javier a potiahol z cigary.

Cedric naňho pozrel a vložil si do pier cigaretu. Pripálil si ju a potiahol. „Viem veci, Javier. To je moja superschopnosť," prehovoril s dávkou irónie.

Bellina myseľ nevládala sledovať sarkastické poznámky, ktoré si medzi sebou prehadzovali. Napätie, ktoré v nej striedavo stúpalo a klesalo, teraz preletelo stropom. Doteraz šlo všetko bezmála podľa plánu. Potrebovala, aby šlo všetko podľa plánu. Jon nebol hlúpy. Jedna chyba, jeden nesprávny ťah ju mohol stáť všetko. Prečo sem Pietro priviedol svojho brata? Prečo jej o Sierre nepovedal v momente, keď sa o tom dozvedel? Prečo mali všetci pocit, že majú právo rozhodovať, koľko toho znesie?

Neznášala, keď sa rozhodnutia, pri ktorých by mala byť, robili za jej chrbtom. Bol to jej plán a stavila všetko na to, že bude fungovať.

Bella matne zachytila, že ju ktosi oslovil. „Potrebujem vzduch," sykla a zvrtla sa na päte. Rýchlymi, dlhými krokmi prešla cez kuchyňu a mierila k zadnému východu. V ušiach jej dunel divoký tlkot vlastného srdca a mala pocit, že čoskoro jej vyletí z hrude. Bolo toho... skrátka priveľa.

Natiahla sa za kľučkou, no čosi ju zadržalo. Ktosi. Okolo zápästia sa jej omotali štíhle prsty. Pokúsila sa vytrhnúť, no zovretie bolo príliš pevné.

„Isabella."

Cedric. Jeho hlas prenikol aj skrz clonu emócií, ktorá ju pevne obklopila a nedovolila jej dýchať.

„Pozri sa na mňa, Bella."

Tomu pokojnému, podmanivému hlasu bolo ťažké odolať. A Bella si bola takmer istá, že Cedric to vie. Neochotne k nemu vzhliadla a jeho tajuplný pohľad okamžite uväznil ten jej. Cedric povolil svoje zovretie na zápästí a skĺzol prstami k jej dlani.

„Dýchaj," prehovoril nežne a nespúšťal z nej zrak. „Viem, čo sa v tebe odohráva. Cítim strach, ktorý ťa ochromuje. Dobre ma počúvaj, Isabella. Nedovolím, aby ti dnes niekto skrížil cestu. O Sierru sa postarám. Urobím, čo bude v mojej moci, aby sa nič nestalo. Nie si na to sama. Naše životy sú prepletené príliš tesne na to, aby si ešte niekedy bola naozaj sama. A aj keď s tebou nie som osobne, časť zo mňa stále je. Ochránim ťa, Isabella. Teba, aj všetko, čo ti je drahé."

Záchvat paniky s každým jeho slovom ustupoval, až vymizol úplne. V jeho hlase, v jeho slovách, v jeho očiach... bolo tam čosi, čo ju dokázalo upokojiť, odpútať od búrky, ktorá v nej zúrila. Potrebovala to počuť. Potrebovala niekoho, kto by ju ubezpečil, že všetko bude v poriadku.

Cedric povolil prsty, ktorými ju držal za ruku, a privinul si ju do objatia. Bella v očiach ucítila slzy, keď ju zahalilo jeho telesné teplo. Jeho istota. Mala pocit, že v živote plnom neistoty a nečakaných podrazov, konečne narazila na niečo... skutočné. Stabilné.

„Ďakujem," zašepkala s tvárou zaborenou do jeho košele, dúfajúc, že na nej neostanú stopy po jej make-upe. „Za všetko."

„Ja ďakujem," zamrmlal jej Cedric do vlasov.

„Za čo?"

„Za to, že mi veríš."

Netušila, ako dlho tam stáli, objímajúc jeden druhého. Mohli to byť desiatky sekúnd a mohli to byť aj celé minúty. Bolo to dôrazné zakašľanie, čo ich oboch vytrhlo z toho momentu. Bella cítila, ako Cedric na sekundu stuhol a vzápätí sa odtiahol. Jej sa tak naskytol výhľad na Tylera, ktorý ich so zmesou prekvapenia a pochybností pozoroval. „Všetko v poriadku?" spýtal sa Belly skúmavo.

„V najlepšom," odvetila a prinútila sa rozhýbať nohy správnym smerom, ignorujúc jeho pohľad. Cestou späť do herne vytrhla z poznámkového bloku, ktorý stále držala v ruke, papier, na ktorý Theo napísal potenciálne heslá. Blok položila na rímsu kozubu a papier si odložila do jednej z mnohých nenápadných skrýš, ktoré čipkovaná blúzka, ktorú mala na sebe, ukrývala.

Pohľady trochu mužov v miestnosti sa upreli na Bellu keď znovu vkráčala do miestnosti. „Potrebujem dvoch nenápadných mužov," prehovorila k Pietrovi skôr, než stihol prehovoriť niekto iný. „Takých, ktorí nikdy predtým v Londýne videní neboli."

„Idem tiež," prehovoril Tyler, ktorému hneď došlo, kam sa chystá.

„Nie," odvetila a venovala Tylerovi ospravedlňujúci pohľad.

Pietrovi sa na čele zjavila drobná vráska. Očividne z jej odmietnutia nebol o nič viac nadšený než Tyler. „Tak nech aspoň C-," začal, no nedala mu šancu dokončiť.

„Nie," zopakovala pokojne, no dôrazne. Cedrica potrebovala tu. Theo bol kľúčom celého jej plánu a potrebovala ho udržať v bezpečí. Pred vonkajšími vplyvmi, ale aj pred emóciami skrývajúcimi sa za prísnymi tvárami mužov v miestnosti. „Dvaja z tvojich mužov, ktorí neboli videní v Londýne. Inak idem sama."

„Dobre," sykol Pietro nespokojne. „Enrique, Reza!" Do pár sekúnd sa na prahu miestnosti objavil muž priemernej výšky s tmavými vlasmi a výrazným obočím. Mohol mať čosi po štyridsiatke. Chvíľu po ňom druhú polovicu dverí zahatal chlapík so strniskom a vyholenou hlavou, ktorý Belle pripomínal jedného z SBS-károv budovy, v ktorej pracovala.

Pietro im dal pokyny v dvoch stručných vetách – udržať Bellu v bezpečí a poslúchnuť čokoľvek im povie, čo nebude v rozpore s bodom číslo jedna.

Bella sa zhlboka nadýchla, keď o pár minút neskôr čierny Range Rover opustil jednu z Pietrových budov a zaradil sa do premávky. Teraz už bolo všetko len v Theových rukách.

•••

Prešli možno aj dve hodiny, než sa dvere znovu otvorili. Tentoraz však dnu nevošla Bella. Dnu vošiel Javier Valentini. Chvíľu po ňom vkĺzol dovnútra Cedric.

„Nuž, pozrimeže," uchechtol sa Javier pri pohľade na Thea. „Aspoň jeden Leigh je konečne tam, kde patrí – v klietke, čakajúci na porážku." Javier sa usadil pri stole a skúmavo na Thea hľadel. „Je tu niečo na pitie?"

„Voda," odvetil Cedric nekompromisne. „Čokoľvek viac až po tom, čo bude Jon v jednej z tých ciel."

„Nalej mi niečo a poviem ti čosi o tvojej matke."

Cedric zastal a uprel na Javiera nečitateľný pohľad. „A prečo by ma to malo zaujímať? Viem dosť."

„Viem si predstaviť, ako ti Sierru vylíčili. Pravda je, že neviem, aká je teraz. Cez tridsať rokov som ju nevidel. Ale môžem ti povedať, aká bola, keď som ju spoznal ja. Dva roky som s ňou žil pod jednou strechou, zatiaľ čo Pietro bol v Peru."

Javier hovoril potichu, no väčšinu rozhovoru Theo zvládal zachytávať. Nemal tušenia, o kom rozprávajú. Meno Sierra mu nič nehovorilo. No Cedricovo váhanie a to, že vzápätí na ponuku pristal, ho primälo počúvať ďalej.

Cedric na moment zmizol z dohľadu a vrátil sa so skleneným pohárom do polovice naplneným jantárovou tekutinou. Položil ho pred Javiera a sadol si naproti. „Tak? Aká bola?"

Javier sa so spokojným úškrnkom napil. „Bola... spočiatku bola veľmi tichá. Hádam, že nevedela, čo má od nás očakávať. A my sme nevedeli, čo očakávať od nej. Prvých pár dní som ju počul povedať iba niekoľko španielskych viet. Málokto bol ochotný prejsť s rozhovorom do španielčiny, aby rozumela. Vedeli sme, že vie čosi taliansky, ale dovtedy taliansky nepovedala ani slovo, takže očakávania neboli vysoké.

Možno týždeň po tom, čo prišla, sa konala nejaká rodinná oslava, na ktorej sa zúčastnila. To už niektorí nadobudli dojem, že taliansky skutočne nevie. Po pár pohárikoch začali komentovať pomery, z ktorých prišla. Vtedy som to nevnímal, ale pamätám si, že môj otec spozornel. Sierra však nejavila najmenší záujem o konverzáciu. Aspoň do bodu, keď jeden z nich povedal čosi o krásnej, no hlúpej žene v čele národa.

Nepamätám si, čo presne mu povedala. No bol to sladký tón, slušné slová ostré ako britvy, chladný tón a bezchybná taliančina a umlčalo to celú miestnosť na niekoľko minút.

To bol moment, kedy prvý raz odhalila svoju osobnosť. Ten moment mi utkvel v pamäti, pretože to bola skutočná manifestácia toho, kým bola. Bola mocná. Bola krásna, bola reprezentatívna, opatrná, odvážna a mala v sebe iskru, ktorú som za celý život videl iba v ženách z rodu Ramírez.

Bola nesmierne inteligentná. Zvykla tráviť voľný čas zahrabaná v otcovej obrovskej knižnici. Preferovala vedomosti pred zábavou. Bola dokonale reprezentatívna a bravúrne zvládala interakciu s ľuďmi – a aj ich manipuláciu – ak to bolo v jej záujme. Málokedy zbytočne plytvala slovami a preferovala svojich pár obľúbených ľudí pred hromadnými akciami a poznávaním nových ľudí.

Bola očarujúca a dôvtipná a mala talent odrovnať ľudí takým spôsobom, že jej za to ešte poďakovali. Vzbudzovala dojem nedosiahnuteľnosti a často sa javila odmerane, čím si radu ľudí držala od tela. Ale jedinou vetou a úsmevom bola schopná získať si niekoho priazeň späť, keď ju potrebovala.

Zvykli sme spolu hrávať šach. Takmer každý večer. V pätnástich som nebol schopný odolať jej nádhernému úsmevu a po pohári vína by som jej pokojne predal dušu. Celkom určite som jej poskytol dostatok informácií, aby si vystavala dôkladný obraz o fungovaní mafie v Taliansku nad rámec informácií, ktoré jej poskytol môj otec. Hádam, že je šťastie, že som toho vtedy nevedel toľko, koľko o pár rokov neskôr.

Ale nebolo to iba o mne a mojej rodine. Boli to chvíle, kedy sa zvykla rozhovoriť aj ona. Milovala svoj domov a milovala o ňom rozprávať. Odpovedala mi aj na otázky, za ktoré by kohokoľvek iného pohľadom zatĺkla do zeme. Vedela perfektne odhadnúť, kedy sa ju niekto snaží využiť alebo z nej niečo vytiahnuť. Vážila si ten skutočný záujem.

Pevne si stála za svojimi rozhodnutiami a, hoci neochotne, dokázala si priznať chybu. A v neposlednom rade nebola sebecká. Všetko, čo robila, robila pre svoju rodinu, pre ľudí, na ktorých jej záležalo, pre Usqullu. Pre svojich ľudí. Mala aj radu negatívnych vlastností, ale verím, že tie už ti ktosi dávno vymenoval."

„Prečo mi to hovoríš?" spýtal sa Cedric po chvíli. „Prečo máš pocit, že by som to mal vedieť?"

Javier opatrne volil slová. „Stratila všetko, čo mala. Usqullu sú to jediné, čo jej ostalo a spraví všetko pre ich blahobyt. Dokonca aj popraví pár vlastných, ak sa previnili. Ak s ňou budeš hovoriť, dávaj si pozor na jazyk. Nech sú tvoj vzťah alebo emócie spojené s ňou akékoľvek, nedaj jej ich pocítiť. V momente, keď v nej vzrastie podozrenie, že ty a Bella ste pre ňu skutočná hrozba, bude to koniec toho labilného prímeria, ktoré Pietro posledné desaťročie udržiaval. A nemôžeme si dovoliť mať Sierru Ramirez za nepriateľa."

Cedricova tvár neprezrádzala žiadnu emóciu, keď pootvoril ústa, no čokoľvek chcel povedať bolo pochované Tylerom a jemu náramne podobným, len starším mužom, ktorí vkráčali do haly. „Čo rozoberáte?" spýtal sa muž s nadvihnutým obočím.

„Analýza rizík," odvetil Javier a obrátil do seba obsah pohára. Tým následne mávol smerom k Theovi. „Naozaj si myslíte, že jej povedal správne heslo?" spýtal sa, čím plynulo zahladil stopy po rozhovore s Cedricom. Keď mu ani jeden z adresátov neodpovedal, siahol do vnútorného vrecka saka a hodil na stôl niekoľko stoeurových bankoviek. „Stavím toto, že sa do trezoru nedostane."

Tyler a muž vo veku Theovho otca si vymenili pohľady. „Myslím, že tie šperky mali osud spečatený v momente, keď ten Leigh zomrel," odvetil postarší černoch.

„Koľko tam bolo?" spýtal sa Tyler zvedavo.

Javier mykol ramenami. „Neviem. Dosť na to, aby to stačilo na niekoľko životov, ak by sa to spečatilo. Jonovi sa podarilo vylúpiť presne ten jeden trezor, ktorého obsah patril Ramone. Takže technicky Bella nikomu nič nekradne. Iba si berie to, čo jej po matke právom patrí. Ak sa do trezoru dostane."

„Stavím svoj život na to, že to heslo bude správne," zavrčal Theo.

Javier nadvihol obočie a vzápätí sa zasmial. „Nemôžeš staviť niečo, čo už nemáš, Leigh."

„Popravde, ak by ho stavil, tak by ho práve vyhral späť," prehovoril Cedric s pohľadom upretým na displej mobilu. „Dostali sa dovnútra. Sú na ceste späť."

„Neznieš dvakrát nadšene," poznamenal černoch.

„Niečo je... nesprávne," prehovoril Cedric zamyslene a prstami si prehrabol vlasy. „Bella je v poriadku," dodal vzápätí, keď zvyšní muži okolo stola stuhli. „Len... neviem. Niečo nie je tak, ako má byť."

„To nie je ani trochu nápomocné," zamručal Tyler.

Cedric naňho zazrel. „Ber to pozitívne: ak by šlo o život, videl by som viac." Zdvihol sa a s cigaretou v prstoch vyšiel z miestnosti.

„Čo, dopekla, je ten chlapec zač?" vyhŕkol Javier otázku, ktorá svrbela na jazyku aj Thea. „Jerome!" nástojil, keď nedostal odpoveď.

Černoch – Jerome – zamručal čosi o Talianoch a oprel sa o operadlo stoličky. „Šaman," odvetil jednoducho. „Veľmi zriedkavý a veľmi nebezpečný druh Peruánca."

•••

Dokázala to. Dostala sa do trezoru. Nik ich nesledoval, nik ich nepoznal, nik ich nenapadol cestou do banky ani späť. Mala poklad hodný miliónov. Ale nemala všetko, pre čo prišla.

„Čo sa stalo?" spýtal sa Cedric, podopierajúc stenu vedľa dverí, spoza ktorých sa ozýval Jeromov hlboký hlas.

Bella neodpovedala, iba mlčky otvorila obal na šperky veľkosti knihy. Sledovala, ako Cedric zadržal dych pri pohľade na náhrdelník vo vnútri. A po chvíli pochopil. Namiesto troch diamantov tam bol len jeden.

Keď vošla do haly, Jerome stíchol a všetka pozornosť sa uprela na ňu. „Tak?" vyzvedal Tyler.

Bella otvorila škatuľku a natočila ju tak, aby mohli vidieť náhrdelník v nej. Keď šperk videla prvý raz, vyrazil jej dych. A nebol o nič menej úchvatný ani na druhý či tretí pohľad. Jemná retiazka z bieleho zlata bola po celom obvode vykladaná drobnými diamantami. V istom mieste sa retiazka začala rozširovať a vytvorila slučku vykladanú o čosi väčšími kameňmi. Uprostred slučky ležal dychberúci červený diamant v tvare slzy. Jeden z troch, ktoré mal trezor ukrývať.

„Kde sú náušnice?" spýtal sa Tyler.

„Dobrá otázka," odvetila Bella potichu. „V trezore neboli."

„Rozhodne boli v trezore, ktorý Jon vykradol." Bella sa zvrtla a zbadala Pietra stojaceho v dverách. „Neočakával som, že by skutočne zvažoval tie šperky predať. Jednak by zháňanie záujemcov vzbudilo moju pozornosť, a po druhé, Jon dobre vedel, že tie šperky sú to jediné, čo stojí medzi ním a mnou. Boli jeho poistkou."

„Mohol Elliot-,"

„Potreboval ich, aby mu Pietro pomohol," prerušila Jeroma Bella.

„Možno sa jeho plány so šperkami zmenili, keď zistil, kto Dash skutočne je."

Bella pri zvuku Theovho hlasu stŕpla. Vzápätí po ňom strelila varovným pohľadom. Neuvedomoval si azda, že bol v miestnosti plnej ľudí, ktorí by ho s radosťou roztrhali na márne kúsky? Ale nebolo to to, že prehovoril, čo zarezonovalo všetkými v miestnosti. Bolo to meno, ktoré vyslovil.

„Možno," odvetil Pietro ľadovým tónom. „Možno sa Elliot Leigh rozhodol, že s toľkými miliónmi v dlani sa dá naložiť aj lepšie, než spasiť svet, ktorý si jeho otec v Londýne vybudoval."

Pietro sa zvrtol a povedal čosi Tylerovým kumpánom, ktorí podopierali stenu a prispievali k objemu dymu v miestnosti. Bella nepočula, čo povedal, ale muži okamžite zahodili cigarety a zamierili k cele. Odomkli ju a vzápätí Thea vytiahli von. Napoly dokráčal a napoly ho dovliekli do stredu miestnosti.

Bella so zatajeným dychom sledovala, ako Pietro pomaly vykročil dopredu a cestou si vyzliekol sako. Rozopol si manžetové gombíky na pravej ruke a vyhrnul si rukáv čiernej košele až k lakťu. Nikto ho ani len slovom nezastavil. Ani Bella. Nechcela stáť zoči voči Pietrovmu divokému, chladnému pohľadu, ktorý sa mu zablysol v očiach zakaždým, keď na Theovi spočinul pohľadom. A kútik jej duše jej navrával, že čokoľvek Theo od Pietra obdrží, zaslúži si to.

Jeho pohyby, napriek jeho veku, boli ladnými pohybmi dravca. Ani len nezastavil a uprostred kroku sa napriahol a vrazil mu do sánky. Jediná rana, po ktorej Theovu tvár zaliala jasnočervená krv. Rinula sa z nosa a tržnej rane, ktorá mu vznikla na mieste, kde sa jeho líce zrazilo s Pietrovým pečatným prsteňom.

Theo namáhavo dýchal a vypľúval krv, visiac v zovretí Joeyho a Mikea. V kombinácii s ranou do hlavy, ktorú obdržal deň predtým, to preňho zrejme nebola žiadna sláva. Pietro ho schmatol za golier košele a vytiahol do stoja, takže ich tváre sa ocitli na jednej úrovni. „Už nikdy nechcem z tvojich úst počuť jeho meno," sykol tónom, z ktorého Belle po chrbte prebehli zimomriavky. Vzápätí ho pustil, o krok ustúpil a čistou rukou z vrecka nohavíc vytiahol vreckovku. Utierajúc si krv z prsteňa a prstov uprel pohľad na Bellu. „Daj mi vedieť, keď bude Jon na ceste," povedal s mrazivým pokojom. Vzápätí pohľadom preletel zvyšok miestnosti. Ich neveľká skupinka, Tylerovi kamoši, Pietrova niekoľkopočetná ochranka, všetci mlčky pozorovali chodiacu autoritu v miestnosti. „A vy ostatní," zahrmel. „Sú tu tri budovy a pár miliónov, ktoré treba zabezpečiť, a do akcie ostávajú hodiny. Tak sa, kurva, dajte do práce!"

Dúfam, že sa kapitola páčila ♥ 

Nechce sa mi veriť, že do konca ostávajú už len dve :D Mala som pocit, že to sotva stihnem dokončiť do konca leta, a nakoniec som to takmer stihla do konca júla. Predpokladám, že ten záver už zaberie nanajvýš týždeň, ale vysoko pravdepodobne ďalšia kapitola bude ešte cez týždeň a tá posledná bude nasledovať krátko po nej. Rozhodne sa ešte máte na čo tešiť ♥