Bella si premerala halu pohľadom, dávajúc pozor na každý detail. Všetko z miestnosti zmizlo –predmety zo stolov, fascikle, tašky so zbraňami a výbušninami a aj Elliotov Aston Martin bol preparkovaný inam. Všetky stopy po tom, čo sa tu posledné dva dni odohrávalo, boli preč.

Stoly boli odsunuté k stene a uprostred haly bola do úchytov v zemi pripevnená kovová stolička. Už chýbal iba Leigh, ktorého by k nej pripútala.

Pohľad jej zaletel k Leighovi, ktorého už v zajatí mala. Theova sánka bola výrazne navretá a súdiac podľa čohosi malého a bieleho, čo ležalo na dlážke cely, Pietro mu vyrazil zub.

Desať minút v sprche, ktoré mu boli dopriate krátko po tom, čo Pietro odišiel, ho zbavili nánosov potu, krvi a špiny, hoci rana na tvári sa mu i tak znovu otvárala každým napnutím sánky. To bolo jediné, čo preňho mohla urobiť. Dať mu čisté oblečenie sa neodvážila – nemohla dať Jonovi ani najmenšie podozrenie.

Theo k nej zdvihol zrak. Vyzeral, akoby aj chcel čosi povedať, no bolesť v sánke ho od toho odrádzala. Lieky proti bolesti očividne tentoraz nezaberali tak ochotne.

„Jon tu bude každú chvíľu," prehovorila do ticha. „Mlč, ak ťa nikto nevyzve, a možno sa dožiješ aj zajtrajška."

Obrátila sa Theovi chrbtom a kútikom oka pozrela do okien miestnosti na poschodí. Bolo tam príliš tmavo na to, aby Cedrica bolo vidieť, no takmer nepatrné bliknutie červeného laseru zachytila. Zapálených bolo len niekoľko svetiel a presvetľovali primárne stred miestnosti, čo ponechávalo dosť priestoru tmavým kútom.

Mobil v prstoch jej krátko zavibroval. Nemusela vidieť správu, aby poznala jej obsah – Jon bol tu. Počula ťažké kroky skôr, než sa dvere otvorili a dnu vkĺzli traja Jonovi muži so zbraňami. Bella mlčky sledovala, ako prečesávajú miestnosť pohľadmi. Dvaja z nich vybehli po schodoch na poschodie a jedny po druhých rozrazili dvere troch kontrolných miestností. V jednej z nich sa ukrýval Cedric.

„Čisté."

„Čisté."

Tretí chlapík uznanlivo pokýval hlavou pri pohľade na Thea a vzápätí pozrel na Bellu. Poznala ho, bol to jeden z Jonových obľúbených. „Dobrá práca," uškrnul sa spokojne, než vypochodoval z miestnosti, skontrolovať, že aj zvyšní prieskumníci došli k rovnakému záveru, a následne nahlásiť to Jonovi.

Netrvalo dlho a v dverách sa objavili dvaja Jonovi muži zvierajúc zajatca, v ktorom Bella spoznala Luciana. Cez hlavu mal pretiahnuté látkové vrece. Zmietal sa v zovretí a pri pokuse vytrhnúť sa mu jeden z mužov nemilosrdne vrazil päsťou do brucha. Lucian zalapal po dychu a rozkašľal sa. Muži ho dovliekli tých posledných pár metrov a sotili ho na stoličku, priväzujúc mu ruky k operadlu.

V závese za Lucianom sa v dverách objavil Jon. Belle pri pohľade na jeho slizký úsmev a oči horiace vzrušením zhorkli sliny na jazyku. Prsty ju svrbeli nutkaním siahnuť po zbrani a rozstrieľať ho na márne kúsky. No jej zbraň ležala na stole dobrých päť metrov od nej.

To je tvoj posledný úsmev, Jon, pomyslela si a oslnivo sa usmiala. Počkala, kým Jon došiel až k nej a zavesila sa do ramena, ktoré jej ponúkol. „Ak by som raz bol nútený oženiť sa, tak jedine s tebou, kráska," zavrnel jej Jon do ucha tak potichu, že to mohla počuť iba ona. „Dokonalá práca."

Bella sa zasmiala a vyčarila koketný úsmev. „Ďakujem. Zvážim tvoju ponuku."

Jon zastal meter pred celou. Bella na moment pozrela Theovi do očí a hneď to ľutovala. Vedel, že to hrala. Z toho všetkého, čo mu povedala, mu to muselo byť jasné. Ale napriek tomu bol ten šok v jeho očiach skutočný. Akoby nemohol uveriť, že to, čo vidí, je skutočné. Šok vzápätí vystriedalo uvedomenie a zdesenie. Toto je to, čo si trinásť rokov trpela? pýtali sa jeho oči. Bolesť, ktorá sa mu zrkadlila v tvári, bola takmer väčšia, než tá, ktorú videla deň predtým.

„Nie je úchvatná?" prehovoril Jon spokojne a prešiel dlaňou po Bellinom zadku. Jej telo či jej príťažlivosť ho nevzrušovali. Vzrušoval ho ten pocit moci – nad Theom a zdanlivo aj nad ňou. To bolo jediné, čo ho dokázalo ukojiť. „To telo, ten úsmev... kto by jej odolal, však? Napokon, vybral si si ju sám." Jon sa zvrátene uškrnul. „Ženu, ktorá ťa dostala na kolená."

Bellin úsmev miestami ani nebol hraný. Kiež by si tušil, Jon...

„Čo sa deje?! Jon!" ozval sa zrazu Lucian, dožadujúc sa pozornosti.

Jonov úsmev zakolísal. „Priznám sa, takmer som ľutoval, že som na to pristál," zavrčal. „Počúvať jeho skučanie cestou sem sa nedalo vydržať. A to bol v kufri."

„Neboj sa, dlho už ho počúvať nebudeš," odvetila Bella s temným prísľubom a zamierila k Lucianovi.

V miestnosti bolo počuť iba klopkanie jej členkových čižiem a Lucian ustrnul, načúvajúc jej krokom. Prechádzajúc okolo neho mu strhla z hlavy vrece a zastala pred ním. Lucian zvraštil tvár. Bola stále pokrytá modrinami, ktoré mu pár dní dozadu spôsobil Theo. Zmätene zažmurkal do svetla a chvíľu mu trvalo, kým konečne zaostril na Bellu. Chvíľu na ňu zízal. Postupne sa mu to však v hlave začalo dávať dohromady. Jon, ktorý k nej pomaly dokráčal a objal ju okolo pása, to iba zakončil.

„Ty..." vydýchol Lucian a v očiach sa mu zablýskala zúrivosť. „Ty malá kurva!" Lucian zalomcoval spútanými rukami, no povraz žiadnym zázrakom nepovolil. „Za toto zaplatíš. Vy obaja. Keď sa o tom Dorian dozvie-,"

„Dozvie o čom?" prerušila ho Bella. „O tom, že si ho zradil? Že si sa za jeho chrbtom stretával s Jonom? Že si sa díval, ako plánuje zabiť Dorianovho jediného syna?" Bella sa zasmiala. „Veľmi by som chcela vidieť, čo by povedal, ak by sa dozvedel, čo si spravil. Že si zradil vlastnú krv. Že si iba sebecký bastard, ktorý stiahne chvost v momente, keď kvôli svojim plánom musí čosi riskovať. Ale to sa nikdy nedozvie. Nebude nik, kto by mu to povedal."

„Jon, nerob to," zmenil Lucian taktiku, keď prvá nezabrala. „Zabudol si, koľko sme si toho spolu prešli? Koľkokrát som ti zachránil krk?"

Jonova tvár stvrdla. „Nič ti nedlžím, Leigh. Naopak, ty dlžíš mne, a už mi to nemáš ako splatiť. Si pre mňa zbytočný. A v istých ohľadoch vieš príliš veľa."

„Môžem-,"

„Dosť," vyštekla Bella, čo Luciana konečne na moment umlčalo. „Nie si v pozícii vyjednávať. Jon sa ťa nezastane, pretože výmenou za teba dostane niečo preňho cennejšie – tvojho bratranca. Ten mu ešte môže byť užitočný. Ty... ty si bezcenný bastard... a vrah môjho brata. A za to zaplatíš." Bella cielene siahla na prázdne puzdro na opasku a zarazila sa. Vzápätí pozrela na Jona. „Môžem-," Než dopovedala, Jon pohľadom spočinul na jednom z členov svojej ochranky. Následne Belle svoju zbraň podal. Tá sa v duchu usmiala. To bola polovica jej víťazstva.

Bella spravila krok k Lucianovi a nabila zbraň. Na duši ju hladila tá panika, ktorá sa mu zračila v očiach. Lucian nechcel zomrieť. Čeliť smrti preňho bolo priveľké sústo. So zadosťučinením natiahla ruku a hlavňou zbrane mu nadvihla hlavu, nútiac ho hľadieť jej do očí. „Počítaj do troch," prehovorila tónom, ktorý neprijímal námietky. „Inak začnem tým, že ti odstrelím vtáka. A to bude bolieť."

Bella sa postavila k Lucianovi zboku a priložila mu hlaveň zbrane k spánku. Vrhla krátky pohľad na Jona, ktorý ju hltal divokým, zvrátene vzrušeným pohľadom. Potláčajúc znechutenie znovu uprela pozornosť na muža pred sebou. „Tak?" zavrčala na Luciana. „Čo to bude?"

„Jedna," zachripel Lucian do ticha.

„Pokračuj," vyzvala ho Bella po niekoľkých sekundách.

„Dva."

Sotva to Lucian dopovedal, k Belle doľahli dva tiché cvaknutia. O sekundu neskôr sa telá dvoch Jonových ochrankárov zosypali k zemi, vytvárajúc rýchlo rastúce kaluže krvi okolo hlavy.

Jon sa obzrel a ustrnul pri pohľade na čerstvé mŕtvoly. Keď znovu blysol pohľadom na Bellu, jej zbraň mierila naňho. „Na kolená," vyštekla, hypnotizujúc ho ľadovým pohľadom.

Bol bezbranný. Mala jeho zbraň. Jeho osobná ochranka bola mŕtva a spolu s ňou aj zvyšok jeho mužov, keďže za Jonovým chrbtom mohla vidieť Tylera a dvoch Pietrových mužov, ktorý takmer nečujne vkĺzli do miestnosti.

„Čo to robíš, Isabella?" zavrčal Jon nebezpečným tónom a v očiach sa mu blýskala zúrivosť.

Bella sa mrazivo uškrnula. „Desať rokov, Jon. Desať rokov som študovala každý tvoj krok. Získavala si tvoju dôveru. Omotala si ťa okolo prsta. Prekvapenie, Jon: hru, do ktorej si vlákal Mathéa, si už roky hral sám bez toho, aby si mal čo i len tušenia. A toto je jej koniec. Na kolená."

Jonovi na čele navrela žila a tvár mu o odtieň sčervenela od zúrivosti. „Toto-,"

Tretie varovanie mu dať nemienila. Bez ľútosti sklonila hlaveň o čosi nižšie a vystrelila. Halou zadunel netlmený výstrel Jonovej vlastnej zbrane, no takmer okamžite zanikol v jeho bolestivom výkriku. Jonovi sa od bolesti podlomili kolená a dopadol na dlážku. Lapal po dychu a šokovane zízal na svoj členok, z ktorého sa na kamennú podlahu pomaly liala krv.

Bella matne vnímala, že do miestnosti pribudlo niekoľko ľudí. Štyria Pietrovi muži. A o čosi väčšia, pevne zomknutá skupinka, na ktorú sa neodvážila pozrieť. Nie teraz. Aj bez toho však cítila prenikavý pohľad, ktorý ju spaľoval a ježil jej chĺpky na tele. Sierra Ramírez bola súčasťou tej skupinky.

„Za toto... za toto kruto zaplatíš," zavrčal Jon cez zaťaté zuby. Hrudník sa mu prudko dvíhal a klesal a Bella nevedela odhadnúť, či je to viac hnevom alebo bolesťou.

„Možno. Možno nie. Ale bude to za to stáť. Pretože dnes... dnes si to ty, kto konečne bude platiť." Bella mávla dvoma prstami na dvojicu, ktorá ju sprevádzala do banky. Muži bez slova podišli k Jonovi a schmatli ho za ramená, brániac mu možnosti voľne sa hýbať.

Bella podišla bližšie a neohrozene čelila Jonovým nenávistným pohľadom. Mala ho vo svojej moci. Už jej nemohol ublížiť. Zato ona mohla ublížiť jemu. „Vedel si, kto som, však?" uškrnula sa bez emócií. „Kto skutočne som. Mladšia sestra chlapca, ktorý bol tvojím rozhodnutím popravený. Malé dievča, ktoré si nepovažoval za dostatočnú hrozbu na to, aby si ho odstránil." Bella sa ticho zasmiala. „To dievča ťa teraz dostalo na kolená." Voľnou rukou vytiahla čosi z puzdra na zbraň a tú tam následne založila. Dlaň nechala zavretú, dovoľujúc kovu, aby ju príjemne chladil na dlani. „Roky si sa naháňal za pokladom, o ktorý ťa Elliot Leigh obral. Chcel si sa dostať k Theovi vo viere, že on vie, ako sa do trezora dostať. Pravda je, že Elliot nedal kľúč k trezoru do rúk svojmu bratovi. Dal ho mladšej sestre svojho kamaráta. Naháňal si sa za niečím, čo si vlastne mal tak často na dosah ruky." Bella roztvorila prsty a nechala retiazku podľahnúť zemskej prnarovnať sa. Náhrdelník jej ostal visieť na prste. Opatrne rozopla zapínanie a pripla si diamantový šperk na krk. „Ako to chutí, Jon? Byť tak blízko a nemôcť si vziať to, čo chceš?" Trpko sa uškrnula. „Presne to som cítila deň čo deň, keď som sa na teba usmievala, túžiac ťa zabiť."

„Čo si myslíš, že robíš? Čo si to dovoľuješ k niekomu ako ja?! Vieš ty vôbec, kto som?!" zrúkol Jon, popolavý od zlosti.

„A vieš ty, kto som ja?" nadvihla Bella obočie.

Jon si odpľul. „Vypočítavá, slizká kurva. Nie si nič a moja rodina ťa za toto rozdrví na prach, či ma zabiješ alebo nie."

„Jej meno je Isabella Waylla Ramírez Valentini," ozval sa spoza Jona mrazivý hlas, nebezpečne podobný tomu Jonovmu. Bella zdvihla zrak od Jonovej tváre a pohľad sa jej stretol s Pietrovým. Jeho hlas bol studený, no pohľad upieral na ňu a prekypoval vrelosťou a hrdosťou. „Moja dcéra a moja jediná právoplatná dedička. Dedička Sicílie."

Jon sa obzrel cez rameno a z tváre mu vyprchala všetka krv, keď zbadal Pietra. „Nie," zamrmlal neveriacky. „Nie, to nie je... to nie je možné. Som-,"

„Nie si nič," prerušila ho Bella s úsmevom. „Bol si... bol si mnoho vecí. Ale už nie si." Pristúpila Bližšie a z puzdra na opasku vytiahla tenký, ostrý nôž. Schmatla Jona za vlasy a vyvrátila mu hlavu dozadu. V očiach sa mu zablysla nenávisť a potupa. Bella sa pousmiala. Jeho nenávisť ju nezaujímala. A všetko ostatné – to si zaslúžil. „Nie si nič viac než môj zajatec. A toto..." Bella priložila čepeľ noža na jeho líce. Ignorujúc Jonove priečenie sa mu na líci vytvorila dva šikmé rezy. Dosť hlboké na to, aby na tej dokonalej pokožke, o ktorú tak dbal, ostala výrazná jazva, no zároveň nie príliš hlboké. V. V ako Valentini. V ako vendeta. „Toto je moja pomsta." Bella utrela nôž do Jonovej bielej košele. Beztak už nebola úplne biela. Veľmi rýchlo sa farbila dočervena z potôčika krvi, ktorý Jonovi stekal z rany na tvári. „Nezabijem ťa. To by bolo príliš jednoduché. Príliš málo za to všetko, čo si vykonal. Nie, namiesto toho ťa skrátka pošlem tam, odkiaľ si prišiel. Domov." Belline pery sa zvlnili do zlomyseľného úškrnku. „Verím, že tvoj otec sa postará, aby si trpel tak, ako si zaslúžiš."

„Nie," vyhŕkol Jon a mykol sa smerom k Belle, no bol okamžite ostro uzemnený mužmi, ktorí ho držali. „Nerob to, prosím," naliehal zúfalo tlmeným hlasom. „Len ma nedávaj jemu."

Prvý raz v jeho očiach videla strach. Skutočný strach. Vedel veľmi dobre, čoho je Pietro schopný. Ako dáva do laty nepriateľov. Ale Jon nebol nepriateľ. Jon bol zradca a zlodej z vlastných radov. Pietrov synovec, ktorý vyrastal pod jeho strechou ako jeho vlastný syn. Tá príbuznosť mu však teraz nebola výhodou, práve naopak. O to krutejšia odozva na jeho zradu ho čakala. A Jon to vedel.

Bella sa zasmiala a potriasla hlavou. „Nezľutujem sa nad tebou. Ani teraz, ani nikdy," odvetila mrazivým tónom. „Dostaneš presne to, čo si zaslúžiš, a ešte viac." Pohľadom dala pokyn jednému z mužov, ktorí Jona držali.

Muži Jona odvliekli z miestnosti, ignorujúc jeho protesty, kliatby a zlostné výkriky. Keď konečne zmizol za rohom, Bella na sekundu zavrela oči. Dostala ho. Dostala Jona Pereniho na lopatky. A teraz bol preč. Navždy.

„Bella, za tebou!"

Bol to Theov hlas, čo ju vrátil späť do reality. Výstraha v jeho hlase ju primäla schmatnúť zbraň, no než ju stihla uchopiť, za hrdlo ju schmatla pevná ruka. Ďalšia ruka sa načahovala po zbrani. Bella zbraň pohotovo pustila z prstov a odkopla zo svojho dosahu – a tým pádom aj z dosahu Luciana, ktorý sa na ňu vrhol.

Ako sa dostal z pút?

Bella matne vnímala hluk, ktorý dianie vyvolalo. Jej zmysly sa sústredili na veľmi jednoduchý fakt – nemohla dýchať. Lucianove prsty sa jej pevne ovíjali okolo hrdla, zatiaľ čo druhou rukou jej znehybňoval ramená.

„Ak mám dnes zomrieť, tak ty pôjdeš so mnou," zaznel jej pri uchu jeho hlas, znetvorený nenávisťou a zúrivosťou.

Inštinkty jej hovorili pokúsiť sa uvoľniť si hrdlo za každú cenu. Rozum hovoril, že každý zbytočný pohyb, každá stratená sekunda, ju oberajú o drahocenný kyslík.

Nôž, ktorý pred krátkou chvíľou použila na Jona, vyletel z puzdra, kam ho zasunula, spolu so zbraňou. Mala v dosahu ešte jeden. Stálo ju však takmer nadľudské úsilie prinútiť ruky spolupracovať. Končekmi prstov nahmatala koniec rukoväte loveckého noža, ktorý si sotva hodinu dozadu pripevnila na predlaktie. Voľné rukávy blúzky ho perfektne maskovali. A teraz maskovali aj jej prsty, snažiace sa naň dosiahnuť. Povolila nôž z puzdra a pevne okolo neho obtočila prsty. Vzápätí pozbierala všetky zvyšky síl a naslepo zabodla nôž za seba, tak ďaleko, ako jej Lucianove zovretie dovoľovalo.

Netrafila, nie tak, ako chcela. Avšak stačilo to na to, aby ruka, ktorou si Bellu pridržiaval, trochu povolila. Zasiahla ešte raz a tentoraz ucítila na prstoch čosi vlhké a teplé. Ruka na jej krku povolila dosť na to, aby sa zhlboka nadýchla. Vytrhla sa z Lucianovho zovretia, stále zvierajúc nôž. S rukou na hrdle a lapajúc po dychu sa k nemu po trochu metroch zvrtla. Pľúca ju pálili a na hrdle stále cítila jeho zovretie. V ušiach jej hučalo a nedokázala vnímať nič okrem vlastného divokého tlkotu srdca. Bola pripravená sa brániť, ale už po pár sekundách jej bolo jasné, že sa brániť už potrebovať nebude. Lucian v šoku hľadel na krv, ktorá sa mu liala po rukách z rany na bruchu. O pár sekúnd neskôr sa mu podlomili nohy a zrútil sa na zem.

Aorta, prebehlo Belle hlavou, sledujúc Luciana, ktorý plytko dýchal a po chvíli stratil vedomie. Telo znehybnelo, no mláka krvi sa naďalej zväčšovala. Trafila som aortu.

Bella pohľadom skĺzla k vlastnej ruke, ktorá zvierala nôž pokrytý tou istou krvou. Krvou Luciana Leigha. Vraha, ktorého zabila. Traja, pomyslela si. Muži, ktorých zabila, už boli traja.

Preniesla pohľad na Thea, ktorý bratrancove mŕtve telo sledoval so zvláštnym, smutným výrazom. Bol to on, kto ju varoval. Zachránil jej život za cenu života svojho bratranca. Ak by mlčal, bola by možno mŕtva. V miestnosti bolo v tom momente pol tucta mužov pripravených strieľať, no ani jeden, ktorý by sa odvážil riskovať postrelenie Belly. Možno až na Cedrica.

Obrátila hlavu na druhú stranu a pozrela dohora. Cedric už nebol v jednej z kontrolných miestností, kľačal pri zábradlí s puškou opretou o zábradlie, namierenou na miesto, kde ešte pred chvíľou stál Lucian. Krátkym kývnutím odpovedal na Bellinu nevyslovenú otázku. Vedel.

Boli tu ešte dve veci, s ktorými sa dnes musela vysporiadať – Theo a Sierra Ramírez. A Theo bol na zozname posledný. Bella sa obrnila odmeranosťou a po prvý raz pozrela na svoju pokrvnú príbuznú, ktorá doteraz mlčky sledovala dianie. Ani všetka odmeranosť sveta by ju však nepripravila na podobu, ktorú Sierra zdieľala s Ramonou.

Na moment mala pocit, že znovu vidí svoju matku. Na prvý pohľad boli takmer totožné. No neboli. Tak isto krojené pery, no nie rovnaký úsmev. Rovnaké oči, no nie pohľad. Sierra bola na pohľad pokojná a uvoľnená, no oči neopúšťala ostražitosť. V pomerne tesnom kruhu ju obklopovalo sedem mužov a žien. Vyžarovala z nej ženskosť, noblesa a sila. Hádajúc podľa veku, ktorý by teraz mala Ramona, Sierra musela mať čosi po päťdesiatke, no neznámy pozorovateľ by jej nehádal ani štyridsať. Na rozdiel od čiernej, ktorá prevažovala naprieč všetkými ľuďmi v miestnosti, Sierra mala na sebe červený nohavicový kostým. Tmavé vlasy mala vypnuté do elegantného drdola a... a v ušiach mala náušnice s červenými drahokamami, ktoré sa až príliš nápadne podobali na tie patriace k náhrdelníku, ktorý Belle spočíval na krku.

Sierra Belle pohľad opätovala a ľahostajne si ju premeriavala. V skutočnosti jej však nič, čo videla, nebolo ľahostajné. Bella postrehla ten záblesk nespokojnosti, keď Sierrin pohľad spočinul na náhrdelníku.

„Takže posledný diamant sa predsa len našiel," prehovorila Sierra zamyslene a Bella sa pri tom zvuku zachvela. Bolo to, akoby znovu počula hlas svojej matky.

„Vidím, že ty máš tie zvyšné dva," podotkol Pietro studeným tónom.

Sierra uprela zrak na Pietra a podmanivo sa usmiala. Bella zrazu chápala, prečo mu prišlo vyjednávať s ňou tak náročné. Sierra si bola priveľmi vedomá podoby so svojou nebohou sestrou. „Dostala som ponuku na kúpu. Nie veľmi lákavú, ale čo človek neurobí pre národné diamanty, však?"

Pietro sa sarkasticky uškrnul, no jeho oči ostávali ľadové. „Toľká obeta. Kto ti ich predal?"

„Tvoj syn," odvetila Sierra a spojila si ruky za chrbtom. „Bolo to... pomerne nečakané." Sierra pohľad znovu preniesla na Bellu. Jej ďalšie slová už neboli v španielčine, ale v jazyku, ktorému Bella nerozumela. Bol jej však povedomý z Jeromových úst.

Pietro jej čosi odpovedal a Sierra reagovala späť. Tempo rozhovoru sa nepatrne zrýchlilo a začínalo pripomínať skôr krotenú výmenu názorov. Bella niektoré slová poznala, ale jazyk bol príliš odlišný od španielčiny na to, aby rozumela rozhovoru. Bolo jej však jasné, že sa rozprávajú prinajmenšom čiastočne o nej.

„Hádajú sa o nedodržaní pravidiel, na ktorých sa dohodli."

Bella sa strhla, keď sa jej za chrbtom ozval Tylerov tlmený hlas. „Ty rozumieš?" spýtala sa prekvapene.

„Trochu," priznal Tyler. „Ale nie dosť na to, aby som ti zvládal plnohodnotne tlmočiť."

Ich nenápadná hádka zanikla rovnako rýchlo ako vznikla. Ani jeden z nich však nevyzeral nadšene. Sierrinu tvár takmer okamžite nahradila nečitateľná maska. Znovu preniesla pohľad na Bellu a chvíľu jej mlčky hľadela do očí. Boli to oči takmer identické s tými, ktoré videla pri pohľade do zrkadla. A z toho jej na koži naskakovali zimomriavky.

„Aspoň jedno z tvojich detí pôsobí, že má chrbtovú kosť," zamrmlala Sierra španielsky, no Bella tie slová sotva zachytila. „A silu ducha."

Sierra odvrátila zrak a povedala čosi žene, ktorá k nej stála najbližšie. Než však dostala odozvu, jej pozornosť upútalo čosi iné. Ťažké kroky na kovovom schodišti.

Bella sa obzrela a zbadala Cedrica schádzajúceho po schodoch. Cez rameno mal prevesenú pušku a do čela stiahnutú kapucňu. Keď došiel na posledný schod, zavesil pušku na zarážku na zábradlí a zhodil si kapucňu z hlavy.

Šok bolo badať aj skrz Sierrinu nečitateľnú masku. Meravo hľadela na Cedrica, ktorý pomalým krokom mieril k Belle. Medzi Sierrinými spoločníkmi sa zdvihol tichý šum a nepokoj.

Bella od nej odvrátila zrak, keď Cedric zastal pár krokov od nej. Pohľady sa im na moment stretli a Cedric následne skĺzol očami o čosi nižšie. Nebezpečne sa v nich blýskalo, kým pohľadom skúmal jej krk. „Si v poriadku?" spýtal sa ticho.

Bella nepatrne prikývla. Cedric ju ešte sekundu skúmal, než znovu uprel zrak na Sierru. Medzičasom aspoň čiastočne svoj šok vstrebala. Teraz mala v očiach ostražitosť a... a ešte čosi, čo Bella nevedela identifikovať. Zvedavosť? Úžas?

Cedric pohľadom kĺzal po Sierrinom isqunwalla, až napokon spočinul pohľadom na mužovi s krátkymi šedivými vlasmi a strniskom. Prsty mal zľahka ovinuté okolo rukoväte dýky na opasku a nespúšťal z Cedrica ostražitý pohľad.

Pohyboval sa ako dravec, keď pomaly vykročil k Sierre a jej isqunwalla. Tvár mal rovnako nečitateľnú ako jeho matka, no v očiach čosi desivé. Kráčal k nim s prázdnymi rukami, no aj tak boli pripravení zneškodniť ho v priebehu sekúnd. Bella narátala minimálne tri zbrane čakajúce na náznak hrozby.

Cedric zastal dva metre od skupinky. Sierra z neho neodtŕhala zrak, no on mal oči iba pre jedného z mužov. „Bojíš sa ma," prehovoril k nemu Cedric do ticha. Hlas mal hlboký a tichý, no v hrobovom tichu sa niesol dostatočne dobre. „Ničoho si sa nebál viac ako tohto momentu, hm? Pretože veľmi dobre vieš, že mi dlžíš svoj život za to, že ja som tvojou rukou takmer prišiel o ten svoj."

Belle prišlo nevoľno, keď si zrazu uvedomila, kto ten muž je. V hlave sa jej vynorila spomienka na hlbokú jazvu, ktorú mal Cedric na chrbte. Toto bol muž, ktorý ju spôsobil. Muž, ktorý sa pokúsil zabiť ho, keď bol iba dieťa.

„Bál si sa momentu, že raz budeš musieť čeliť môjmu pohľadu, očiam totožným s očami môjho otca, a vine, ktorá príde s ním." Cedric spravil krok bližšie a Bella prekvapene sledovala, ako mu dvaja muži rozostúpili cestu k objektu jeho záujmu. „Nie som tu, aby som ťa zabil. Tvoja smrť pre mňa nemá o nič väčšiu hodnotu ako tvoj život. Čo chcem, je tá dýka." Cedric bradou mykol k dýke pripnutej na mužovom opasku.

„Prečo?" spýtal sa muž chladne. Nezdalo sa, že by sa Cedricom cítil byť ohrozený. No Bella sama dobre vedela, ako veľmi môže výzor klamať.

„Pretože patrí do rúk šamana." Cedricov pohľad potemnel. „A verím, že viac ich už v živote nestretneš."

Muž pozrel na Sierru a znovu na Cedrica. Niekoľko sekúnd sa prepaľovali pohľadmi, než muž napokon zložil puzdro s dýkou z opaska, mrmlúc si popod nos čosi, čo Bella nemala šancu započuť. Cedric vzal podávanú dýku a pomaly ju vytiahol z puzdra. Končekmi prstov prešiel po plochej strane čepele. „Kedysi ti ňou šaman zachránil život a raz ti ňou šaman život vezme," prehovoril s pohľadom upretým na naostrený kov.

„To je vyhrážka?" zavrčal muž a v očiach sa mu blýskal tichý hnev.

Cedric zdvihol zrak a zadíval sa na muža. „To je budúcnosť."

Zasunul dýku do puzdra a svoju pozornosť presmeroval inam – na ženu, ktorá od neho nedokázala odtrhnúť zrak. Sekundy plynuli a oni na seba nehybne hľadeli. Bol to Cedric, kto napokon to ticho prelomil. Povedal pár slov, no príliš potichu na to, aby Bella vyrozumela, čo hovorí. Vzápätí sa otočil a nečakajúc na reakciu zamieril späť k Belle. Tvár mal pokojnú, možno až príliš. Bella sa márne snažila nadviazať s ním očný kontakt. Cedric, ktorý si azda nikdy nenechal ujsť príležitosť jej pozrieť do očí, kráčal s pohľadom upretým do prázdna.

Sierra omámene hľadela za Cedricom, akoby stále nedokázala uveriť, že je to on – jej syn. Žena po jej boku jej čosi nenápadne, no naliehavo rozprávala, no nezdalo sa, že by vnímala. Teda aspoň do momentu, než zdráhavo vykročila k dverám. Pohľadom na moment preskočila z Cedrica na Bellu a následne späť. „Ešte sa uvidíme," prehovorila dokonale nečitateľným tónom. „A bude to čoskoro."

Sierra Ramírez zmizla rovnako náhle, ako sa objavila. Jej návšteva zanechala v Belle zvláštnu sladko trpkú pachuť. Sierra bola žijúcou pripomienkou Ramony. Ale to nebolo všetko. Bola Cedricovou matkou. Belle krvácalo srdce pri pohľade na Cedrica, ktorý od svojej matky bez zaváhania odkráčal, zatiaľ čo ona by dala čokoľvek hoc i len za možnosť vidieť tú svoju. Videla však na ňom, že mu to nebolo také ľahostajné, ako to prezentoval.

„Si v poriadku?" spýtala sa potichu a dotkla sa Cedricovho ramena.

Až ten dotyk ho vytrhol z letargie. Cedric na ňu uprel hrejivý pohľad. „Nemaj obavy o mňa." Pohľad mu padol na Bellin krk a pevne zovrel pery. Zdvihol ruku, no v polovici cesty k jej krku sa zarazil. Zachytil Bellino zmeravenie takmer ešte skôr, než sa dostavilo. „Prepáč," zašepkal a nechal ruku padnúť k telu. „Prepáč, že som-,"

„Prečo si niečo nespravil?" okríkol ho Tyler zlostne. „Ako jediný si ho mal priamo na rane. Prečo si ho nezastrelil v sekunde, keď sa dalo? Videl som to, to tvoje zaváhanie!"

Cedricov pohľad potemnel. „Naozaj si myslíš, že by som riskoval jej život, ak by som si nebol stopercentne istý, ako to dopadne?" zasyčal Cedric nebezpečným tónom.

„Tak prepáč, že nie som ochotný staviť Bellin život na hlasy v tvojej hlave," odsekol Tyler sarkasticky.

„Dosť," vyštekol Pietro ostro. Zrazu sa objavil po Bellinom boku ako duch. „Toto stále nie je koniec, a nebude, kým všetci nezmizneme z Londýna. Tyler, prestaň vo všetkom, čo povie, hľadať zámienku na provokáciu. A ty," Pietro zazrel na Cedrica, „ty komunikuj, čo vieš. Toto je priveľmi komplexná hra na to, aby sme sa mohli zahrávať s tým, kto čo vie a nevie." Pietro na moment zmĺkol, aby sa zhlboka nadýchol. „Pokračujeme podľa plánu. Vy dvaja," Pietro zahrnul gestom Cedrica a Bellu, „ sa postarajte o Leigha. A následne postupujte podľa plánu. Vasquez, so mnou. Vy traja – zbavte sa tela. Zvyšok vyprevadí Jona do jeho osobného pekla." Pietro si založil ruky za chrbtom a sledoval, ako sa muži v miestnosti začali dávať do pohybu. Po chvíli znovu obrátil svoj pohľad k Belle. Modré oči mu o čosi zjemneli. „Vyšlo to. Toto celé... to je tvoja zásluha," prehovoril. „Som na teba hrdý, Isabella. Stala si sa ženou omnoho silnejšou a vytrvalejšou, ako som kedy očakával." Pietro váhavo zdvihol ruku a prešiel jej prstami po líci. „Tvoja matka by bola pyšná na to, akou osobnosťou si sa stala."

Odkedy sa Pietro znovu objavil v jej živote, snažila sa držať si odstup. Bola tu šanca, že znovu zmizne a už sa neukáže. Špeciálne po tom všetkom, čo jej povedal. Nechcela byť znovu zranená. Ale čosi jej navrávalo, že tentoraz iba tak nezmizne. Ak by to plánoval, pravdepodobne by ju verejne nemenoval svojou následníčkou.

Objala ho. Pietro ustrnul, nečakajúc jej náhly výpad. No po sekunde sa jeho telo uvoľnilo. Objatie jej opätoval možno o čosi pevnejšie, než by si želala, no nič nepovedala. Potreboval to, tak, ako to potrebovala ona. Ani jeden z nich nemal Ramonu, no aspoň mali jeden druhého. Mala aspoň otca.

„Uvidíme sa v Taliansku," prehovoril Pietro napokon a pustil ju.

Bella sa pousmiala a prikývla. „Ale pamätaj, že som nikdy nekývla na to, že raz budem stáť na tvojom mieste. A ani o to nemám záujem."

Pietrove pery sa roztiahli do pobaveného úsmevu. „To je ten najdôležitejší predpoklad."

Pietro opustil halu a Bella pohľadom vyhľadala Cedrica, ktorý sa medzičasom vzdialil, aby jej s Pietrom dal priestor. Stál pri cele s Theom v putách. „Môžeme?" spýtal sa ticho, keď Bella podišla bližšie.

Prikývla a sledovala, ako Cedric zamieril k dverám, držiac Thea za rameno. Vo voľnej ruke mal nabitú zbraň. Prešli do vedľajšej haly, ktorá bola o čosi menšia ako tá predošlá a parkovalo tu niekoľko áut. Cedric mieril k striebornému Aston Martinu.

Kým Bella vkĺzla na sedadlo spolujazdca, Cedric Thea znehybnil na zadných sedadlách. Vzápätí nastúpil, tlačidlom zatiahol sklenú priečku medzi prednými a zadnými sedadlami a naštartoval.

V kútiku duše tušila, ako to s Theom dopadne v momente, keď jej v tú noc priznal pravdu o tom, čo spáchal. Mala dostatok času zvážiť úplne všetko. Ale na záver ostávali vždy iba dve možnosti – zabiť alebo nechať žiť.

Theo preferoval zomrieť a vôbec sa tým netajil. Vedela však, že mu nevyhovie. Nie preto, lebo by mu robila láskavosť. Nedokázala si predstaviť, že by ju jeho oči mali mátať do konca života. Zaslúžil si zomrieť – a predsa vedela, že ho nebude môcť zabiť. Ani sa dívať, ako to spraví niekto iný.

A vedel to aj Cedric. Bella si bola takmer istá, že to bol dôvod, prečo Luciana nezastrelil, hoci mohol. Potreboval, aby ho zabila ona. Jona zabiť nemohla kvôli dohode s Pietrom a Thea zabiť nedokázala. Ale musela preliať niečiu krv. Sierra sa neprišla dívať na to, ako všetkým odpustí. Bella ani odpúšťať nemala v pláne.

Ak by Cedric zastrelil Luciana, nedal by jej inú možnosť, než zabiť Thea. Inak by si Sierra mohla jej nečinnosť vyložiť ako slabosť. A Bella už nikdy nechcela byť videná ako tá slabá a bezmocná.

Lucian Leigh bol mŕtvy a jeho krv ešte stále zasychala Belle na prstoch, keď Aston Martin zastavil na okraji zvyčajne frekventovanej cesty, ktorá bola na najbližšej križovatke uzavretá. Pár stovák metrov pred nimi blikali dva policajné autá a biela dodávka. A za križovatkou sa nachádzal malý parčík, uprostred ktorého sa týčila budova Leigh Corporation.

„Čo sa tam deje?" prehovoril Theo nejakú chvíľu po tom, čo Cedric stiahol ochranné sklo. Zmätene sledoval dianie v diaľke.

„Údajne došlo k úniku plynu," odvetila Bella zamyslene. „Pre istotu evakuovali všetky bloky v okolí."

Theo nič nepovedal, no Bella takmer hmatateľne cítila jeho zmätok. Nerozumel, o čo tu ide. „Dnes nezomrieš, Theo," prehovorila a obrátila sa tak, aby mu mohla hľadieť do očí. „A ani zajtra, ani deň po tom. Budeš žiť. A dostaneš ešte jednu šancu začať odznova. Šancu pokračovať v tom, čo načal tvoj brat. Vybudovať niečo lepšie z trosiek sveta, ktorý si tu tvoj otec vybudoval. Doslova." Bella z priehradky v dverách vytiahla malý ovládač s jediným tlačidlom. Zhlboka sa nadýchla a stlačila ho.

Dunivé rany sa ozývali jedna po druhej a rozostupy medzi nimi sa veľmi rýchlo skracovali. Znelo to, akoby sa obloha nad nimi mala roztrhnúť a zem sa citeľne chvela. Nebolo to však nebo, čo padalo. Iba jeden symbol moci, jedna budova.

Za ohromného rachotu sa od základov budovy zdvihol mohutný oblak prachu, ktorý čoskoro pohltil celú stavbu i park a šíril sa ďalej. Valil sa na Aston Martin ako cunami a na skle zanechal hrubú vrstvu prachu. Skutočne to pripomínalo koniec sveta.

Cedric si na hlavu nasadil motorkársku prilbu a bez slova z auta vystúpil. Bella pozorovala, ako sa stratil v hustom prašnom oblaku. Vzápätí znovu pozrela na Thea. So zmesou hrôzy a úžasu hľadel smerom, kde naposledy videl budovu svojho otca.

„Na toto si potrebovala plány budovy," vydýchol šokovane.

Bella zdvihla z podlahy auta druhú prilbu. „Niekde v tých sutinách teraz leží aj telo Luciana," prehovorila po chvíli. „Pochované pod troskami sveta, ktorý chcel ovládnuť."

„Ten svet nepadol, padla iba budova," podotkol Theo.

„Nie," súhlasila Bella ticho a pozrela Theovi do očí. „Je to iba začiatok. Lucian Leigh mŕtvy. Theo Leigh unesený, zbitý, ktovie, čo ešte. Jon Pereni stratený z povrchu zemského. Prinesie to práve toľko nestability, aby Dorian Leigh stratil svoje sústredenie, svoje istoty. Zvyšok je na tebe." Bella kývla bradou na fascikle, ktoré ležali na sedadle vedľa Thea. „S týmito informáciami a podporou Sicílie máš stále šancu pretvoriť tento chaos na Elliotov sen. Všetko závisí na tom, koľko tomu obetuješ. Je to v tvojich rukách."

„Prečo?" spýtal sa ticho a prepálil ju zelenými očami. „Prečo sa spoliehaš na to, že urobím správnu vec? Prečo riskuješ, že sa ti obrátim chrbtom a využijem, čo viem, proti Valentinimu?"

Čo sa v skutočnosti pýtal, bolo: prečo ma nezabiješ?

„Prečo si ma varoval pred Lucianom?" odpovedala mu otázkou a nadvihla obočie.

Theo chvíľu premýšľal nad odpoveďou s pohľadom upretým na čelné sklo. Prach v ovzduší o čosi zredol a pár metrov pred autom teraz prašný vzduch pretínali nejasné lúče zadných svetiel motorky. Pootvoril ústa, no vzápätí ich znovu zavrel a uchechtol sa. „Skrátka... nemohol som ťa nechať zomrieť. Celý ten čas... snažil som sa ťa uchrániť od niečoho, čoho si už dávno bola súčasťou. A rozhodne nie si tak bezbranná, ako som si myslel. Toto bol ale moment, keď som naozaj niečo spraviť mohol. Bolo to na mne, či mu tú výhodu nad tebou dám alebo nie. A napriek všetkému, čo si urobila, napriek tomu, že som si bol istý, že sám zomriem... nedokázal by som nechať ťa zomrieť. Ani len to riskovať. Nie po tom všetkom, čo som sa dozvedel."

Bella sa neveselo usmiala. „Tak si si práve odpovedal na otázku, prečo ťa nezabijem," odvetila ticho. „Nie po tom všetkom, čo o tebe viem. Nikdy ti neodpustím, ale nedokážem ťa zabiť. Nie dnes, nie teraz." Zhlboka sa nadýchla a pozrela na svetlá motorky, ktoré v tom chaose pripomínali maják. „Zbohom, Mathéo Leigh. Snáď sa už nikdy nestretneme."

Do lona mu hodila kľúče od pút a nasadila si prilbu skôr, než stihol zbadať osamelú slzu, ktorá jej stiekla po líci. Vzápätí vystúpila. Troma rýchlymi krokmi bola pri Cedricovi a nasadla zaňho na motorku. „Mýlil si sa," vyhŕkla skôr, než Cedric pridal plyn.

„V čom?" spýtal sa udivene.

„Tvoja budúcnosť má zelené oči," pripomenula mu. „Tá budúcnosť tam nikdy nebola. A ak aj áno, práve som ju pochovala."

Cedric sa zasmial a pomaly pridal plyn. „Tvoja budúcnosť má zelené oči. Len to nie sú oči Mathéa Leigha."

•••

Cedric ju priviezol do malého hotela na okraji Londýna, kde mali stráviť noc, a šiel ešte čosi zariadiť. Nikdy predtým tu nebola, no apartmán vyzeral prívetivo a bol dostatočne obklopený prírodou na to, aby Pietrovi muži hliadkujúci v okolí neboli takí očividní. Jej byt už viac nebol bezpečný, a beztak bol už prázdny. Väčšina vecí, na ktorých jej záležalo, už bola dávno na ceste do Neapolu.

Sľúbila Pietrovi, že nejaký čas pobudne v Taliansku, kým sa dianie v Londýne trochu utrasie. Keď jej vymenoval siahodlhý zoznam potenciálnych miest, kde by mohla pobývať, dlho nerozmýšľala. Neapol bol roky domovom ako Ramony, tak aj Pietra. A taktiež sa tam Ramona zoznámila s mužom, ktorého si nakoniec vzala. Neapol bol celý v Pietrovom područí a bolo to dostatočne blízko Sicílie, aby sa tam mohla v prípade potreby rýchlo dopraviť, no zároveň dostatočne ďaleko na to, aby si spočiatku dokázala držať odstup od Pietrovej rodiny, priateľov a známych.

Bella si dopriala horúcu sprchu. Voda z nej nemohla zmyť výrazné tmavé modriny, ktoré jej ostali na krku po Lucianových prstoch, no celkom účinne zmyla všetku tú krv, pot, strach a stres, ktoré sa v nej posledné dva dni hromadili. Ešte nebolo úplne po všetkom, no tú najdôležitejšiu časť mala za sebou.

V kvetovanom župane, s vlhkými vlasmi a s pohárom whiskey sedela na posteli a hypnotizovala pohľadom diamantový náhrdelník. V duchu preklínala Jona za to, že sa mu podarilo predať náušnice skôr, než sa k nim dostali Elliot a Dash. Ale dávalo to zmysel. Nemohol diamanty vydražiť ani aktívne hľadať kupca. Ani len Jon nevedel, kto každý stál za Pietrom, a ak by sa slová o predaji k nemu dostali... Osloviť jeho nepriateľku, ktorá zhodou náhod pochádzala z krajiny pôvodu diamantov bol chytrý a nepriestrelný ťah.

Hneď vedľa škatuľky so šperkom ležala obálka, ktorú jej Pietro pred nejakým časom dal. List od Ramony. Stále nenabrala odvahu prečítať si slová, ktoré jej jej matka adresovala. Ani len dva poháre whiskey na to nestačili. Dúfala, že Neapol jej dodá odvahu čeliť tým slovám bez toho, aby sa zosypala po prvom riadku.

Bella automaticky siahla po zbrani, keď zachytila otváranie dverí, a nečujne vstala.

„To som len ja," doľahol k nej z obývačky Cedricov hlas. „Nik iný by sa asi ani nedostal cez tie tri gorily na chodbe."

Bella uvoľnila zadržiavaný vzduch z pľúc a vstala. Dopila zvyšok whiskey v pohári a položila zbraň na poličku. Cedrica našla sedieť na operadle kresla s pradúcou Jade v náručí. Nezdalo sa, že by mačku náhle sťahovanie a zmena bydliska nejako zasiahla.

Cedric sa snažil pôsobiť nad vecou, ale Bella na ňom videla, že je akýsi nesvoj. „Stalo sa niečo? Kde si bol?"

Cedric potriasol hlavou. „Nerob si starosti, všetko je v poriadku. Bol som si len pre nejaké posledné veci, na ktoré som zabudol." Cedric mávol bradou k cestovnej taške, ktorá pribudla na kôpke batožiny v kúte miestnosti.

„Je potom Sierra to, čo ti behá hlavou?"

Cedricovo stuhnutie jej naznačilo, že trafila. Pomaly podišla bližšie a sadla si na operadlo vedľa neho. „Aké boli tvoje očakávania?"

Cedric mykol ramenami. „Nemal som žiadne skutočné očakávania. Predpokladal som, že bude reagovať tak, ako reagovala – bola v šoku a bili sa v nej emócie, no jej pozícia a potenciálna zraniteľnosť jej nedovolili povoliť im uzdu. Fakt, že žijem, ju rozptýlil natoľko, aby ti nevenovala ďalšiu pozornosť, prinajmenšom dnes. Kúpilo ti to trochu času, no skôr či neskôr ťa určite bude chcieť stretnúť, len v o čosi komornejšej atmosfére. Aspoň už vieš, čo môžeš očakávať." Na moment sa odmlčal. „V spomienkach mi utkvel viac jej hlas než tvár, no takmer vôbec sa nezmenila. Prišlo mi to ale hrozne... vzdialené. Akoby tie spomienky na ňu ani neboli moje." Vložil si medzi pery cigaretu a pripálil si. Bella si už takmer zvykla na sladký dym, ktorý ju vzápätí zahalil. Tak akosi neoddeliteľne patril k Cedricovi. „Spýtaj sa ma niečo iné, prosím. Rád by som na ňu dnes večer nemyslel."

„Čo znamená to tetovanie?" vyhŕkla Bella prvú vec, ktorá jej pri pohľade na jeho tvár napadla. Pohľadom spočívala na zvláštnom symbole, ktorý zdobil jeho olivovú pokožku.

„Je to symbol znázorňujúci kolibríka," odvetil Cedric a prstami si prešiel po tetovaní. „Označenie šamana. Kolibrík má v mytológii mnoho významov, ale pre Inkov to bol odjakživa posol z druhej stany. Symbol vedomia, poznania, radcu, znovuzrodenia. Čo ti je smiešne?" nadvihol obočie, keď postrehol jej potláčaný úsmev.

„Nič," uškrnula sa Bella, prechádzajúc prstom po obvode prázdneho pohára, ktorý mala v prstoch. „Len som si uvedomila, že žiadna iná žena okrem Sierry pravdepodobne nemôže povedať, že si kvôli nej tak detailne dbal o svoj výzor."

Cedricove vlasy si zvyčajne žili vlastným životom, do ktorého on zasahovať nemienil. Väčšinu času boli mierne rozstrapatené, akoby šiel spať s mokrými vlasmi a ráno mu nestálo za to venovať im pozornosť – a tak to aj naozaj bolo. Strnisku venoval iba o čosi viac pozornosti a hoci nikdy nebolo tak dlhé, aby nebolo vkusné, nepamätala si, kedy naposledy ho videla oholeného dohladka. Dnes však mal vlasy učesané a zapletené a bradu čerstvo zastrihnutú.

„Doteraz som nemusel pred nikým vyzdvihovať spoločenský status, ktorý by mi prináležal medzi Usqullu," odvetil Cedric pobavene. „Okrem toho, na zapletené vlasy už balí ženy Tyler."

„Pristane ti to," priznala Bella nakazená jeho úsmevom. „Hoci s tými linkami pôsobíš dosť dramaticky na to, aby si isté percento žien odstrašil." ...bez ohľadu na to, ako sexi to vyzerá.

„Dosť značné percento žien odstraším dobrovoľne," odvetil s úškrnkom a prepálil Bellu intenzívnym pohľadom. Ak by stála, nepochybne by sa jej z neho rozochveli kolená. „Odstrašil by som teba?" spýtal sa potichu a naposledy zhlboka potiahol z cigarety. Vzápätí hodil ohorok do Bellinho prázdneho pohára.

Bella zatajila dych, keď sa jeho prsty obtreli o tie jej. V jeho pohľade zrazu bolo čosi iné. Čosi... skúmavé. Takmer až provokačné. Niečo sexi. „Nie je také jednoduché odstrašiť ma," odvetila a vyzývavo nadvihla obočie. Vzduch medzi nimi bol čoraz hustejší. „Alebo zaujať."

Cedric zadržiaval dych a keď napokon dym vydýchol, z pier mu unikla nadávka. Naklonil sa bližšie a prstami prekvapivo chladnými na to, ako teplo bolo, jej pohladil tvár. „Zato je nesmierne jednoduché ti podľahnúť," zamrmlal, hltajúc ju pohľadom.

Ich pery sa zľahka obtreli o seba. Raz, dvakrát. A vzápätí sa na seba lačne vrhli. Ich jazyky spolu tancovali, miešajúc whiskey s dymom. Cedric hravo prebral kontrolu nad jej perami a krehko ich dobýjal, týčiac sa nad ňou ako temný anjel vysekaný zo žuly. A v ten moment nechcela nič viac, než naveky ostať ukrytá v jeho objatí.

Cedricove pery zrazu zmizli z tých jej. Odtiahol sa, no jej tvár stále držal v dlaniach, brániac jej pritiahnuť si ho späť. Neprestávaj, prosila ho v duchu. Zreničky mal rozšírené a zrýchlene dýchal, hypnotizujúc Bellu roztúženým pohľadom. V očiach bolo vidieť boj, ktorý vo vnútri zvádzal sám so sebou.

Trvalo pár sekúnd, než sa hurikán v jeho očiach upokojil. Znovu sa k nej sklonil, no nepobozkal ju. Namiesto toho sa iba perami obtrel o jej líce. „Dobrú noc, Isabella," zašepkal. V jeho tóne bolo čosi... nostalgické. Šancu skúmať to však nedostala. Sotva to dopovedal, blízkosť a dotyky sa vytratili. Cúvol od nej a než zmizol v jednej izieb, venoval jej posledný sladko-trpký úsmev. Nerozumela mu. No inštinkt jej navrával, že čoskoro pochopí. 

Well, že bude tak trvať, kým túto kapitolu napíšem, som naozaj nečakala :D Čiastočne to bolo jej dĺžkou (6800 slov), čiastočne niekoľkými ťažšími scénami, ktoré síce vyzerali v mojej hlave náramne skvelo a jednoducho, ale napísať ich už bolo čosi iné :D Myslím ale, že sa celkom vydarila. Som zvedavá na vaše postrehy a názory ♥♥

P.S.: Už len jedna kapitola! Neviem, či ma to viac teší alebo desí :D