XXII.
„Šoféruješ," oznámil Cedric vecne a hodil Belle kľúče.
„Prečo?" spýtala sa, no aj tak nasadla na miesto vodiča.
Cedric na zadné sedadlá naložil cestovnú tašku s obsahom, ktorý bol Belle neznámy, no zdalo sa, že je plnšia, než keď sem prichádzali. „Pretože," odvetil kategoricky, keď nasadol, a siahol po bezpečnostnom páse.
Bella prevrátila očami a naštartovala. Tyler sa rozhodol ostať do ďalšieho dňa, čo Belle nedávalo inú možnosť než absolvovať ďalšiu niekoľkohodinovú cestu autom s Cedricom.
Never mu, prebehli jej hlavou Netrine slová, ktoré Belle adresovala, kým čakala na Cedrica. On a jemu podobní sú lojálni iba sebe. Tomu, čo vidia. Drž si ho ďaleko od tela alebo dosť blízko na to, aby si tú zmenu zbadala včas. Nechceš ho mať za nepriateľa. Netušíš, čoho sú šamani schopní. A on bol učený jedným z najmocnejších za posledné storočia. Nie je to iba o tom, čo vidí. Šaman je zbraňou a nie je v jeho možnostiach rozhodnúť, kto to využije. Koná, čo je mu povedané.
Ako to všetko viete? spýtala sa jej Bella.
Brat môjho prastarého otca bol jedným z nich. A všetko, čo svojim blízkym priniesol, bol chaos a smrť.
„Čo má proti tebe Netra?" spýtala sa Bella Cedrica. Zaujímalo ju, čo jej na to povie on.
Chvíľu trvalo, než sa dočkala odpovede, ale na to už si pri Cedricovi začínala zvykať. „V minulosti, keď šamanov bolo o čosi viac, boli Usqullu učení držať si od nich odstup. Zvyčajne žili ďaleko od ostatných a boli rešpektovaní, ale zároveň naháňali strach. Mnoho rodín k nim prechovávalo hlboko zakorenenú – a nie vždy neoprávnenú – nedôveru. K tomu bola vedená aj Netra. Neverí a nedôveruje mi." Cedric sa zasmial. „Ako si mohla vidieť, ani len kačky, ktorú som piekol ja, sa nedotkne." Na moment sa odmlčal. „Podľa Isaaca si väčšina Usqullu skrátka iba drží odstup, pokiaľ sa to dá. V tomto prípade nejde iba o to, čo viem, ale o to, kto som. Netra má strach, že zmením strany. Že vo chvíli, keď mi to bude najviac vyhovovať, sa postavím na stranu svojej matky."
„A je to pre teba jedna z možností?"
Bella upierala pohľad na cestu pred sebou, no aj tak cítila jeho prenikavý pohľad, ktorým sa jej zabodával až do duše. „Nikdy sa ti neotočím chrbtom, Isabella. Nikdy," predniesol mrazivo pokojným hlasom.
„Prečo nie?" spýtala sa ticho a na moment odtrhla zrak od diaľnice.
„Skrátka nie," odvetil a kútik pier sa mu nadvihol v zvláštnom úsmeve. „Ak tomu nerozumiem ja, ako by si mohla ty?"
„Nemal by si ma podceňovať."
Tá poznámka Cedrica rozosmiala, ale čo na nej bolo také vtipné, to už neprezradil. Nejakú chvíľu šli mlčky. Cedric sa znovu ponoril do kreslenia a Bella mala o čom premýšľať aj bez neho. Avšak myšlienky ju akosi zakaždým priviedli späť k jeho osobe.
„Povedal si, že si videl Dasha zomrieť," preťala Bella ticho. Cedricova ceruzka náhle ustala v pohybe, no to bolo jediné znamenie, že ju berie na vedomie. „Videl si... videl si aj niečo iné z jeho života?"
„Nie," odvetil Cedric stroho.
„Nie?" zopakovala Bella podráždene. „To je všetko, čo mi k tomu povieš?"
„Nemám ti čo viac povedať," odsekol Cedric. Jeho nálada sa prudko zmenila. „Väčšina toho, čo som z jeho života videl, súvisela s tebou."
„Väčšina. A čo tá menšina, ktorá nesúvisela?" nevzdávala to Bella. Cedric bol zvláštnym zdrojom informácií, ktoré jej nemohol dať nik iný. Neplánovala to nechať plávať. Potrebovala odpovede. A potrebovala ich teraz. „Prosím."
Cedric zaúpel. „Nepoviem ti nič, čo už by si nevedela. Čokoľvek by som ti povedal, iba by to rozjatrilo staré rany. Moje aj tvoje."
„Nehraj to na city, Cedric," odsekla Bella nahnevane. „Môj brat je mŕtvy. Neexistuje nič, čo by bolesťou prevážilo toto. Čokoľvek vieš, unesiem to."
„Ale ja naozaj neviem viac, než už vieš aj ty," prevrátil Cedric očami. „Pamätám si... pamätám si, že bol paranoidný. Mal strach z toho, čo by mohlo prísť. To sa miestami prelínalo so sladko trpkou radosťou. Netuším, z čoho. Všetko, čo som kedy z Dasha cítil, boli iba záblesky. Čriepky pocitov."
„To je všetko?" spýtala sa Bella ticho. Nedokázala zakryť sklamanie v svojom hlase. „Nemôžeš...?"
„Nie," prerušil ju jemne skôr, než stihla dopovedať. Prstami si prehrabol vlasy a oprel sa lakťom o dvere auta. „Nevyberám si, čo vidím, Isabella. Miera, v ktorej to dokážem ovplyvniť, je malá." Cedric sa na pár desiatok sekúnd odmlčal. „Jediná ďalšia vec, ktorú s istotou viem, je, že v momente, keď zazrel zbraň, vedel, že zomrie, a vedel aj, prečo. A nech to bolo čokoľvek, neľutoval to."
•••
„Mám dnes ešte v pláne tréning. A auto si nechávam. Pridáš sa alebo si vezmeš taxík?" spýtala sa Bella Cedrica, keď prekročili pomyselnú hranicu Londýna.
Cedric neochotne vzhliadol od mobilu. „Nemôžem sa iba dívať?"
„Verím, že pár úderov ťa nezabije."
„Kto hovorí o mne?"
„A potom, že kto z nás dvoch je arogantný," zamručala Bella. V skutočnosti Cedrica nikdy zápasiť nevidela. Pripadalo jej však neuveriteľné, že by Cedric mohol byť Tylerovým kamošom a nevedieť zápasiť. Tyler si zvykol krátiť voľné chvíľky účasťou na nelegálnych zápasoch. Zakaždým zarobil na stávkach obrovské prachy. Bella uvažovala, či to mohlo mať čosi spoločné s Cedricovou jasnozrivosťou.
„Máš niečo spoločné s tým, ako sa Tylerovi stále darí v stávkach na zápasy," skonštatovala nahlas.
„Nikdy som mu nepovedal, kto vyhrá, aj keď som to vedel," mykol Cedric ramenami. „Len som ho odradil od pár naozaj zlých stávok. A naozaj zlých zápasov."
„Zapojil si sa niekedy tiež? Do tých zápasov?"
„Raz alebo dvakrát," odvetil Cedric ľahostajne. „Nenachádzam v boji potešenie, na rozdiel od Tylera."
„To sú zvyčajne slová niekoho, kto nevyhráva," odvetila Bella a vyzývavo naňho pozrela. Spočiatku to bol iba nápad, navrhnúť mu, aby sa pridal. Ale vidieť, ako sa tomu vyhýba, Bellu iba primälo vyprovokovať ho k tomu.
Zaparkovala pred dojom a vystúpila. „Ideš? Alebo máš zábrany postaviť sa voči žene?"
„Počuješ, ale nepočúvaš, Isabella," zamručal Cedric, keď vystúpil.
Bella ignorovala jeho nezmyselnú poznámku a odomkla dvere. Zamierila do šatne. Ako prvé potrebovala vymeniť červené šaty po Ramone za niečo vhodnejšie. Pietro trval na tom, aby si ich nechala. Vyzliekla sa a vytiahla z jednej zo skriniek čiernu súpravu, ktorú tu mala odloženú práve pre takéto prípady. Zopla si vlasy gumičkou a než sa pobrala za Cedricom, vylovila z kabelky mobil.
„Dopekla," zamručala, keď zistila, že má štyri neprijaté hovory, z čoho dva boli od Luciana. Všetky jej každodenné problémy jej vyfučali z hlavy. A chcela to tak nechať aspoň do nasledujúceho rána. Hodila mobil späť do kabelky a s povzdychom vyšla zo šatne. „Ako to, že som nepočula, že mi niekto volal? Veď som mala mobil celý čas pri sebe," posťažovala sa Cedricovi.
Cedric sa uchechtol. „A to ti nikto nepovedal, že Jerome a jeho paranoja sa postarali o rušičky signálu v okruhu pol kilometra?"
Bella prekvapene zastala. „To vážne?"
Cedric odpovedal iba uchechtnutím a zamieril k stene s všakovakým náradím. Po chvíli siahol po drevených paliciach o dĺžke takmer meter a pol. Bella sa v duchu pousmiala pri spomienke, ako ju Pietro učil palice používať. Zápas s niečím – čímkoľvek – jej bol bližší ako využívanie iba vlastného tela.
Cedric jej hodil kratšiu z tyčí. Bola ľahšia, ako sa na prvý pohľad zdalo, no Bella vedela, že je dosť pevná na to, aby zanechala bolestivé modriny.
Cedric sa predklonil, zopol si vlasy do chvosta. Vzápätí vzal z vešiaka čiernu bandáž na zápästia. Zložil ju vo dvoje a previazal si ňou oči. „Čo to robíš?" vyhŕkla Bella prekvapene.
Cedric sa pousmial. „Máš Zrak, oči nepotrebuješ. To mi povedal Isaac, keď sme spolu prvýkrát zápasili. To, čo vidíš očami, ťa iba zaslepuje." Spravil niekoľko krokov k Belle a skusmo palicu poťažkal v ruke. „Nech je to aspoň v niečom tréning aj pre mňa."
Bella začala zľahka. Sústredila sa na techniku a nehlučnosť. Cedric však všetky jej údery hladko a elegantne odrazil, akoby v momente, keď sa rozhodla zaútočiť, presne vedel, čo čakať. A to aj so zaviazanými očami.
Cedric jej onedlho začal údery oplácať. Nebolo ľahké sa ubrániť niekomu, kto bol vždy pár krokov napred. Schytala niekoľko úderov a už vtedy vedela, že bude mať na stehnách zopár modrín. A to boli Cedricove údery silovo pomerne mierne. Tréning dva dni pred svadbou pravdepodobne nebol najlepší nápad, ak sa v tejto horúčave nechcem pariť v šatách, ktoré by všetky potenciálne modriny ukryli, prebehlo Belle hlavou. Vzápätí bez rozmyslu zaútočila troma rýchlymi švihmi mierenými na hornú časť tela.
Cedric zaťal sánku, keď ho prvý, nie práve jemný úder zasiahol do ramena a druhý vzápätí do predlaktia druhej ruky. Tretí už sa mu podarilo vykryť.
Čo to bolo?
„Čím viac sa sústredíš, držíš si hlavu čistú, tým jednoduchšie je pre mňa predvídať, čo spravíš," odvetil Cedric na nevyslovenú otázku.
„Čítaš mi myšlienky?" zavrčala Bella podráždene a zaútočila. Tentoraz, akokoľvek nepredvídateľne vrhala úder za úderom, Cedric ich všetky vykryl.
„Nie," odvetil pobavene. „Ale viem si domyslieť, čo ti pri tých slovách skrslo v hlave."
Sila aj tempo ich súboja sa stupňovali, no Bella na Cedricovi stále mohla vidieť, že sa brzdí. Odrážať jej údery a občas provokatívne naštrbiť jej obranu mu nerobilo najmenší problém. Pery mal zvlnené v úsmeve a niekoľko prameňov vlasov mu vyliezlo z gumičky. Bola to preňho iba hra. Behom niekoľkých minút mal Belline techniky zmapované a už naňho nič nezaberalo. Ak toto je hra, tréning, ktorý očividne neberie veľmi vážne, ako by vyzeralo, ak by skutočne s niekým bojoval na život a na smrť?
Bella nepostrehla, kedy sa niečo zmenilo. Švihla palicou mieriac na Cedricove rameno, útok, ktorý by mal hravo vykryť. Ale nevykryl. Palica s tupým zadunením dopadla na jeho rameno a ten úder pomyselne zabolel aj Bellu. Pootvorila ústa v snahe ospravedlniť sa mu, no kým stihla čokoľvek viac, Cedric voľnou rukou schmatol jej palicu a prudkým pohybom jej ju vytrhol z rúk. Bella stratila rovnováhu a bolestivo dopadla na kolená len kúsok od Cedrica. Pár sekúnd na to z jeho prstov vykĺzla aj druhá palica a dopadla na zem vedľa Belly.
Telo jej premkla ostražitosť a pud sebazáchovy. Vzhliadla k Cedricovi a chcela cúvnuť z jeho dosahu, no pohľad naňho ju zarazil. Stál mierne nahrbený dopredu a neisto prešľapoval na mieste. Dýchal zrýchlene a podchvíľou otváral pery, no nevyšiel z nich ani hlások.
„Cedric?" oslovila ho Bella a zalial ju náhly strach, ktorý nedokázala vysvetliť.
Odpoveď neprišla. Namiesto nej sa Cedricovi zrazu podlomili kolená a s žuchnutím dopadol na kolená vedľa nej. Rukami sa oprel o zem a zaťal prsty do dlaní tak silno, až mu obeleli. Na zem medzi jeho dlane dopadla kvapka tmavej tekutiny. A vzápätí znovu. Bella zdvihla zrak k jeho tvári, len aby zistila to, čo už si v hlave odvodila – Cedricovi sa z nosa rinula krv.
Bella ignorovala varovné signály vlastnej triezvej mysli a siahla po šatke, ktorú mal Cedric zaviazanú cez oči. Stiahla mu ju a váhavo mu vzala tvár do dlaní. Oči mal otvorené, ale nevnímal ju. Zrenice boli neprirodzene rozšírené a neustále skákal pohľadom zo strany na stranu. „Cedric," prehovorila pevným hlasom. „Cedric, preber sa."
Z tranzu ho to nevytrhlo. Bella netušila, či ju vôbec počuje, no jedna jeho ruka zrazu vystrelila do vzduchu a schmatol ju za predlaktie. Jeho stisk bol oceľový, no nie natoľko bolestivý, aby sa z neho snažila vymaniť. „Cedric, preber sa," zopakovala a zľahka ním zatriasla. Neznámy strach, ktorý jej zvieral útroby, sa miešal so strachom, ktorý videla v Cedricových neprítomných očiach. Nebála sa jeho. Nevedela, z čoho ten strach pramení. Ale čosi jej navrávalo, že Cedric tú odpoveď pozná. „Cedric," vykríkla tlmene a zanadávala. Netušila, čo s ním má robiť. Mala zmapovaných mnoho krízových situácií, ale netušila, čo robiť so šamanom v tranze. Jeho krvácanie nebolo natoľko intenzívne, aby mohlo ohroziť jeho život. Čosi jej navrávalo, že jediné, čo môže Cedrica skutočne ohroziť, je on sám. A pravdepodobne to bolo to, čo práve robil. Keď sa snažím vidieť niečo, čo by som nemal, čím viac na to tlačím, tým viac to zo mňa berie, vybavili sa jej jeho nedávne slová. „Cedric, preber sa! Ayar!"
Bella netušila prečo, ale jeho skutočné meno bolo to, čo k nemu napokon preniklo. Alebo to možno bola iba náhoda. Cedric sa zhlboka nadýchol a niekoľkokrát zmätene zažmurkal. Jeho tvár bola výrazne bledšia, než keď sem prišli. Pôsobil vyčerpane, akoby ho aj udržať s ňou očný kontakt stálo veľa úsilia. Stisk na Bellinom zápästí povolil a Cedricova dlaň skĺzla späť na dlážku. Rozkašľal sa a na zem dopadlo niekoľko ďalších kvapiek krvi.
„Mám zavolať-,"
„Nie," odvetil, či skôr zachripel, na jej nedokončenú otázku. Vzápätí sa vyškriabal na nohy a tackajúc sa zamieril do šatne a následne na toalety. Po chvíli ticho prerušilo dávenie prichádzajúce zo šatne.
Čo sa to práve stalo?
Bella vstala a tlmene sykla pri nápore bolesti, ktorá sa zrazu ozvala v jej kolene. „To som zvedavá, ako budem s týmto v sobotu tancovať na svadbe," zamručala si pre seba a zamierila do šatne. Strach, ktorý ju donedávna zvieral, už odznel, no napätie odchádzalo o čosi pomalšie.
Cedrica našla skloneného nad umývadlom, zmývajúc si krv z tváre. Venoval jej prázdny, vyčerpaný pohľad a vypol vodu. Prešiel okolo nej, akoby tam ani nebola. Po poslednej skúsenosti s podráždeným a vyčerpaným Cedricom radšej mlčala, hoci jej v hlave behalo prinajmenšom tisíc otázok. Bola toto jedna z tých silnejších vízií? Snažil sa ju eskalovať? Čo videl? Z čoho pramenil ten – jej a aj jeho – strach?
Cedric sa zohol ku kvetináču s palmou, ktorá tu sotva prežívala už druhým rokom, a vylovil z podložky na vodu kľúč. Vzápätí podišiel k poslednej skrinke pri stene a odomkol ju. Skrz jeho mohutný chrbát nevidela jej obsah ani čo z nej vybral, no keď ju zamkol a obrátil sa k Belle, v prstoch mal malú, možno decovú fľaštičku s priehľadnou tekutinou. Intuícia Belle navrávala, že to bude jeden z tých jeho liečiacich zázrakov, ktorých návykovosť bola pochybná. Odpil si z toho a pozrel na Bellu. „Ideme."
Cesta bola mĺkva. Bella si prekvapene uvedomila, že čas na utriedenie myšlienok jej prospel. Zastavila v bagetérii neďaleko jej bytu a kúpila im čosi na jedenie. Podvedomie jej navrávalo, že to bolo nevyhnutné, ak nechcela, aby jej Cedric do rána kompletne vybrakoval chladničku.
„Ďakujem," zašepkal Cedric, keď mu do lona položila tašku s objednávkou.
„Nie je za čo. Robím si láskavosť," zasmiala sa ticho a naštartovala.
Cedric sa zmohol na odfrknutie. „Nehovorím o tomto. Ďakujem, že na mňa netlačíš."
Keď konečne vošli do bytu, Jade sa ani neobťažovala prísť ich privítať. Bella našla mačku stočenú do klbka na jej vankúši. „Perfektné," zamručala si pre seba a položila na posteľ kabelku. Zhodila zo seba oblečenie a dala si rýchlu sprchu. Necítila sa komfortne s Cedricom bez dohľadu, hoci ju ubezpečil, že sa to tak skoro nezopakuje.
Za tých pár minút, ktoré strávila v kúpeľni, stihol Cedric premeniť jej obývačku na svoje new age šamanské dúpä. Kúdole sladkého dymu šíriace sa z čohosi, čo horelo na tanieri na Bellinom konferenčnom stolíku, vytvárali dymovú clonu, cez ktorú sotva dovidela na kuchynskú linku. Bella kýchla, keď jej výrazná levanduľovo drevnatá aróma podráždila čuchové bunky.
„Čo to tu robíš, preboha?" vyhŕkla a zamierila k Cedricovi. Ten sedel na zemi pri stole v tureckom sede a na kolenách mu spočíval vyše metrový meč s postupne zužujúcou sa čepeľou, do ktorej bolo vygravírovaných niekoľko symbolov.
„Čistím si čakry," odvrkol Cedric s odpovedajúcou dávkou sarkazmu a otvoril oči, aby jej mohol venovať prenikavý pohľad. „Niežeby som teda mohol pokračovať, keď už si tu." Stále pôsobil vyčerpane, no podstatne menej, než tomu bolo pred polhodinou.
„Vidno, že to jedlo ti pomohlo vrátiť sa k svojmu starému ja," zamručala Bella pri pohľade na prázdny obal z dvoch bagiet, z čoho jedna bola tuniaková – bola to tá jedna, ktorú si Bella kúpila pre seba.
Podišla k oknu a otvorila ho v snahe vyvetrať aspoň kúsok toho dymu, ktorý už medzičasom napadol celý jej byt, nielen obývačku. Keď sa obrátila späť k Cedricovi, práve sa so zbožnou úctou končekmi prstov dotýkal čepele. „Čo je to za meč?"
„Je to jedna z vecí, ktoré mi Isaac zanechal v Jeromovej opatere," odvetil Cedric potichu. „Mit'awi. Tak znie meno meča v kečuánčine. V preklade to znamená čas. Podľa legiend bol ukutý na ochranu Inkov pred dobyvateľmi. Presnejšie, na ich ochranu pred vyhynutím. V tej dobe sa inkské zbrane tým európskym nedali rovnať. Pri zrode meča stálo šesť mocných šamanov a cudzinec schopný ukuť ho podľa inštrukcií z ich vidín budúcnosti. Podľa iných podaní legendy bol tým cudzincom boh. Legenda hovorí, že šamani počas tvorby zviazali meč s niťou života, elementom, ktorý je v každej bytosti, ale iba vyvolení majú možnosť vnímať a porozumieť mu. Až bola zbraň dokončená, cudzinec šamanov jedného po druhom zabil. Ich duše sa stali súčasťou meča, dali mu vlastnú podstatu. Tá obeta dovolila meču stať sa nástrojom času, osudu." Cedric sa dotkol znaku vygravírovaného kúsok nad rukoväťou meča. „Toto je symbol pre minulosť. A toto," otočil čepeľ na druhú stranu a dotkol sa podobného symbolu na druhej strane, „značí budúcnosť. Hovorí sa, že meč spája duše všetkých, ktorých krv bola preliata touto čepeľou, tých, ktorí boli, sú aj budú, a vždy si nájde cestu k tomu, kto ho potrebuje."
„Nuž, je to rovnako uveriteľné ako to, že práve držíš Excalibur, meč kráľa Artuša," odvetila Bella pobavene a sadla si do kresla. Cedricovi myklo kútikmi pier. Vzápätí opatrne chytil meč za čepeľ a naznačil Belle, aby si ho vzala. Snažiac sa potlačiť nadšenie chytila rukoväť do dlane a opatrne meč vzala z Cedricových dlaní. Bol ťažší, ako očakávala. Zároveň to však bol aj najväčší meč, aký kedy mala v rukách. „Pre mňa je to iba meč, aj keď skutočne krásny exemplár." S Tylerom občas zvykli v rámci tréningu aj šermovať, ale používali jednoručné a trochu odľahčené meče. Toto bol jeden a pol ručný meč, s o čosi dlhšou rukoväťou umožňujúcou pohodlne meč zvierať aj oboma rukami. Bella poťažkala zbraň v ruke a opatrne prstami prešla po čepeli. Meč bol dokonale vyvážený a jej bol priveľký, no Cedricovi dokonale padol do ruky. „Nevyzerá na vyše päťsto rokov," podotkla a skúmala symboly na čepeli.
„Bol skvele udržiavaný."
„Čo znamenajú tie ďalšie dva symboly?" spýtala sa a prešla prstom po dvoch značkách nad tou, ktorá podľa Cedrica označovala budúcnosť. Na druhej strane čepele boli tieto dva symboly identické.
„Život a smrť."
Bella opatrne prešla prstom po dokonale nabrúsenom ostrí. Pootvorila pery, aby sa čosi Cedrica spýtala, no nikdy k tomu nedošlo. Prekvapene sa strhla, keď k nim z ulice doľahol ostrý zvuk klaksónu. Sykla od náhlej bolesti v prste a zamračila sa, keď zbadala tenkú červenú čiaru na svojom ukazováku. „Skvelé," zamručala si pre seba a olízala malú ranu na prste.
„Daj to sem, než sa pripravíš o prsty," utrúsil Cedric pobavene a vzal od nej meč. Opatrne čepeľ utrel pokrčenou servítkou, ktorá trónila na prázdnych obaloch od bagiet, a vložil meč do koženej pošvy, ktorá mu doteraz ležala pri nohách.
Bella siahla po poslednej bagete. Bola si istá, že by netrvalo dlho, než by zjedol aj tú. Začala ju rozbaľovať, no v polovici to s povzdychom vzdala. Tie nezodpovedané otázky ju dráždili viac ako hlad. „Čo ti tá vidina ukázala?"
„Na to sa tiež snažím prísť."
Bella sa zamračila. Nemienila sa nechať odbiť. „To nie je odpoveď, ale výhovorka. Má to niečo s tým nepríjemným pocitom v poslednej dobe, ktorý si spomínal?"
Nezdalo sa, že by v sebe Cedric našiel zrnko ochoty odpovedať jej, no napokon sa predsa len prekonal. S povzdychom položil pošvu s mečom na zem a ľahol si na gauč. „Áno," odvetil s pohľadom upretým do stropu. „Je to stále to isté. Nepríjemný pocit, nejasné obrazy, zmätok emócií. Celý čas vidím očami niekoho iného. Čierne SUV prechádzajúce okolo, cesta obklopená stromami. Žiadne značky, dopravné tabule, absolútne nič orientačné." Cedric sa na moment odmlčal. „Potom sa zrazu mení uhol pohľadu. Ležím na chrbte, nado mnou sú koruny stromov, cez ktoré vidieť jasnú nočnú oblohu. Rozloženie hviezd zodpovedá Londýnu. Všetko, čo dokážem vnímať, je ochromujúca bolesť. Všade. A nutkanie k niečomu, čo nedokážem identifikovať. Je to akoby... akoby všetko, čo sa deje, nebolo podstatné, pretože je tu jedna vec, ktorú musím bezpodmienečne urobiť, nech to stojí čokoľvek. Z intenzity vízií, zo skúseností z minulosti... myslím, že ten človek, nech to je ktokoľvek, zomrie. A mojou úlohou nie je zachrániť ho. Iba zistiť, čo je to, čo vie. A to ma desí."
„Prečo?" spýtala sa Bella ticho.
„Nie som si istý. Nedokážem to popísať. Tá osoba nie si ty, tým som si istý. Ale má to s tebou niečo spoločné. A nech sa snažím akokoľvek, nedostanem z tej vízie ani o omrvinku viac, než je mi ukázané."
„Videla som tú hrôzu v tvojich očiach," zašepkala Bella do ticha. „Prisahala by som, že som ju na moment cítila. Nedokázala som to vysvetliť."
Cedric k nej obrátil tvár a chvíľu Bellu uprene pozoroval. „Zaujímavé," zamrmlal si pre seba takmer nečujne. „Ten strach nebol môj. Teda... nie primárne. Prežíval som emócie tej osoby. Je extrémne ťažké odlíšiť skutočnosť od vízie, keď je to také intenzívne. Bol to strach zo smrti. A strach o niekoho. Viac neviem."
„Ako často mávaš takto silné vízie?"
Cedric sa sucho zasmial. „Tak silné, že mám strach sadnúť si za volant, pretože nedokážem vycítiť, kedy to na mňa príde?" Založil si ruky pod hlavu a znovu uprel sivé oči na strop. „Naposledy asi pred piatimi rokmi. Bola si s Malcolmom v Aurore, bolo to pár dní predtým, než sa mal vrátiť do Ameriky. Chceli ste ísť k tebe taxíkom, no na poslednú chvíľu som sa tam zjavil a navrhol som vám, že vás vezmem autom."
Bella chvíľu lovila v pamäti. „Myslím, že si to pamätám. Chcela som sa z toho vykrútiť, lebo... no, bol si to ty. Ale bol si neoblomný."
Cedric prikývol. „Vízie tej noci ma sužovali vyše dvoch mesiacov. V centre Londýna došlo k masívnej autonehode. Štyria mŕtvi a asi desiatka zranených." Na moment stíchol. „Tú nehodu zapríčinil taxík, ktorý v tom čase, keď ste odchádzali, čakal pred klubom. Ak by som vás nevzal, bol by to taxík, do ktorého by ste nastúpili."
Belle pri tej predstave prišlo nevoľno. „Preboha," zašepkala sotva počuteľne a pozrela na Cedrica. Oči mal zavreté a na prvý pohľad pôsobil, akoby spal. Od koľkých takýchto nehôd ma uchránil?
„A oveľa dávnejšie to boli vízie týkajúce sa smrti tvojho brata. Tie sa však v posledných fázach nedali s tou dnešnou ani porovnávať. Vtedy... vtedy som bol v permanentnom delíriu. Nedokázal som rozlíšiť vôbec nič. Miešala sa mi minulosť, prítomnosť aj budúcnosť." Cedric povzdychol. „Ale ten pocit... ten je podobný. Cítim tú potrebu zmeniť to, ale nedokážem vidieť viac, nech sa snažím akokoľvek. Nie je mi určené vidieť. Ale až k tomu dôjde... budem ľutovať, že som sa nesnažil viac... alebo nestratil život snažením."
„Prestaň tak hovoriť," zahriakla ho Bella a pritiahla si kolená k telu. „Sám si to povedal – nie je ti určené vidieť."
„A predsa niečo vidím," zašepkal Cedric a obrátil tvár jej smerom. „Tá bezmocnosť, keď som prišiel na to, čo sa stalo, čo som možno mohol odvrátiť, ak by som sa naučil ovládať to skôr... tá bezmocnosť bola horšia ako smrť."
„Čokoľvek to je, nebudeš na to sám," odvetila Bella ticho a stretla sa pohľadom s jeho sivými očami. „Nie tentoraz."
•••
Theo meravo hľadel na strieborný USB kľúč, ktorý si pred sotva hodinou našiel v obálke na prednom sedadle auta. Skutočne sa jej to podarilo. Získala preňho tie informácie. Posledné dni bol v konštantnom strese z toho, že to nevyjde. Že ju niekto prichytí. Že sa o tom dozvie vrah jej brata. Že sa o tom dozvie ktokoľvek. V neposlednom rade sa bál toho, že sa jej to skutočne podarí. Lebo to by znamenalo, že jej tú láskavosť bude musieť oplatiť. A cena, ktorú si stanovila, bola vysoká.
Dokumenty, ktoré mu Nemesis získala, obsahovali verziu, ktorá bola prednesená aj Theovi – Elliot v privysokej rýchlosti stratil kontrolu nad vozidlom. Čo v správe nebolo zmienené, bolo to v dôsledku toho, že sa mu niekto hral s motorom. V aute boli – ako inak – zadržané aj omamné látky, a to bol pravdepodobne bod, kedy sa polícia skutočne prestala zaoberať tým prípadom. Syn obchodného magnáta holdujúci rýchlym autám a omamným látkam. To nebolo nič nové. Prečo by sa niekto obťažoval v tom hľadať čosi viac?
Trvalo mu hodiny, než prešiel všetky tie papiere slovo po slove, hľadajúc čokoľvek, čo by mu mohlo pomôcť. A napokon aj našiel. Podľa výpisu vlastníctva bol Elliot v čase svojej smrti vlastníkom dvoch luxusných áut. Avšak Elliot v skutočnosti vlastnil tri. Tým si bol Theo istý. Auto, ktoré chýbalo, bol jeho poklad, milovaný Aston Martin. Bolo to prvé auto, ktoré si kúpil za vlastné peniaze a nedal naň dopustiť. Tak kam zmizlo?
Elliot mal už vo svojej osemnástke nemalý majetok. Tri autá, významné podiely v niekoľkých firmách, zbierku luxusných hodiniek... a trezor v banke, ako sa Theo dočítal v závete. Trezor v pobočke švajčiarskej banky, ktorý ostal aj po jeho smrti zapečatený. Na jeho odomknutie bol potrebný token a heslo, ktoré nik nepoznal. V závete doslovne stálo, že si Elliot neprial, aby bol sejf otvorený inak než osobou, ktorá tieto prístupové údaje bude mať. Ako naznačovali Theove následné výskumy, banka mala vlastnú politiku a ani by inak ako s prístupovými údajmi nič nevydala.
Kto okrem Elliota tie prístupové údaje dal? Čo sa stalo s jeho autom? Čo sa nachádzalo v tom trezore? A v neposlednom rade... prečo zomrel?
Theo zvyčajne nefajčil, no teraz si pripálil cigaretu a zhlboka potiahol. Znovu strčil kľúč do počítača a premiestnil súbory z neho na pracovnú plochu. Následne naň váhavo presunul súbory, ktoré včera večer vytiahol z počítača jedného z vrchných bezpečnostných technikov Leigh Corporation. Čo Nemesis chcela, boli podrobné plány budovy. Bolo tam všetko. Dokonca aj časti budovy, o ktorých Theo netušil, že existujú.
Nebolo to také ohrozujúce, ako keby ho požiadala o prístupové kódy alebo bezpečnostné opatrenia budovy. Aspoň sa tak utešoval. Bez poznania bezpečnostných opatrení, bolo dostať sa do budovy takmer nemožné. Tam, kde bola ochrana potrebná, bola takmer nepreniknuteľná. Pravda však bola, že vôbec nezáležalo na tom, čo všetko by s tými plánmi mohla urobiť. Komu by ich mohla predať. Ak by sa spolu s informáciou o tom, odkiaľ prišli, dostali k Theovmu otcovi, bol si istý, že by tomu uveril. Tie plány boli dôkazom, že Mathéo Leigh zradil svoje meno, svoju rodinu, na úkor pravdy o svojom mŕtvom bratovi.
Všetko, čo mu ostávalo, bolo dúfať, že to všetko nebolo nadarmo.
•••
Bellu prekvapilo, keď sa Lucian Leigh ponúkol, že jej bude robiť spoločnosť pri skúšaní šiat. Pozvala ho na kávu ako ospravedlnenie za nedvíhanie telefónu, a tiež, aby sa uistila, že nemá nejaké pochybnosti. Nuž, toto bolo znamenie, že stále záujem mal.
„A kam to vlastne tie šaty potrebuješ?" spýtal sa Lucian, keď vyšla z kabínky v modrej róbe bez ramienok. Šaty boli v Bellinej hlave vopred zamietnuté a neistý výraz v tvári asistentky, ktorá jej pomáhala vytipovať niekoľko modelov, jej to iba potvrdil.
S povzdychom sa zvrtla a znovu za sebou kabínku zavrela. „Istý zúfalý kamarát na poslednú chvíľu zháňal spoločnosť na svadbu," odvetila Bella a pobavene sa uškrnula na svoj odraz v zrkadle. Kiež by si vedel, kto je ten kamarát...
„Nemôže byť tak zúfalý, keď presvedčil teba," odvetil Lucian pobavene, ale Bella v jeho hlase badala stopu čohosi, čo tam predtým nebolo. Nespokojnosť. Žiarlivosť? Nepochybne.
Bella sa skepticky zadívala na posledné šaty, ktoré v kabínke viseli. Boli prekrásne a červené, a už len tá farba z nich robila Belliných favoritov. Ale bola by v nich príliš vyzývavá. Otvorila kabínku a zavesila šaty na stojan. „Tieto nie. To tej neveste nemôžem urobiť."
Asistentka sa pobavene zasmiala a na moment zmizla. „A čo tieto?"
Bella sa skúmavo zadívala na šaty s hladkou, smotanovou sukňou a červeným korzetom a širokými ramienkami zo skladaného červeného zamatu. Boli dostatočne decentné na to, aby dovolili vyniknúť neveste a zároveň boli krásne. „To by snáď aj šlo."
Zvonenie telefónu ju vyrušilo z vyzliekania. „Potrebuješ niečo?" zdvihla Tylerovi s povzdychom.
„Čo má znamenať tá krv na podlahe doja?" vyhŕkol Tyler bez pozdravu.
„Spýtaj sa Cedrica, on je jej pôvodcom."
„Snažil som sa. Nedvíha mi."
„A udivuje ťa to? Bol okej, keď som ho naposledy videla. Zavolám ti o pol hodiny a poviem ti, čo sa tam stalo. Teraz na to veľmi nemám čas, skúšam šaty."
„A nerobí ti čírou náhodou spoločnosť Leigh? Ten druhý, nie Theo."
Bella sa zarazila. „Odkiaľ si to vzal?"
Tyler sa uchechtol. „Mám pre teba zaujímavé info, cariño. Daj mi vedieť, až skončíš."
Bella pozrela na smartfón, ktorý zrazu onemel, a potriasla nad Tylerom hlavou. Vzápätí znovu uprela svoju pozornosť na šaty.
„Wau," vydýchla, keď mala šaty konečne na sebe a poriadne sa na seba zadívala v zrkadle. Rozpustila si vlasy a nechala čierne kaskády voľne ležať na červenom zamate na svojich ramenách. Šaty zdôrazňovali jej krivky a nechali vyniknúť jemnosť a ženskosť. Zároveň nemali rázporok, takže nehrozilo, že niekto zbadá jej dobité kolená z predošlého večera. Prstami prešla po látke a usmiala sa. Snáď konečne našla to, čo hľadala.
Dovolila asistentke, aby jej pomohla so zipsom šiat, a následne vyšla z kabínky. Lucian zdvihol zrak od mobilu a uprene sa na ňu zadíval.
„Čo hovoríš?" spýtala sa Bella s bezstarostným úsmevom a zatočila sa pred ním.
Lucian jej úsmev opätoval a nedokázal od nej odtrhnúť zrak. „Si... wau. Nádherná. Vyzeráš... nadpozemsky. Naozaj," dodal, keď sa Bella rozosmiala.
„Padnú vám skutočne dokonale," pridala sa k nemu asistentka a so zasneným pohľadom sa zadívala na šaty. „Naozajstná nádhera."
Bella jej úsmev vrelo oplatila. „Tak potom hádam, že som tu na dnes skončila."
•••
„Skutočne to urobil," vyhŕkol Tyler užasnuto, keď na zadnom sedadle jeho auta s Bellou skúmali obsah USB kľúča, ktorý Theo Nemesis pred malou chvíľou predal. „Má vôbec tušenie, čo ti to dal?"
„Má," odvetila Bella ticho. Trochu ju prekvapilo, že vzhľadom na to, aké boli jeho vzťahy s otcom a bratrancom, videla Theovi v tvári, že to preňho nebolo jednoduché rozhodnutie. Bolo jej až trochu ľúto, že ho do takej situácie postavila. „Toto samo o sebe príliš nestačí na lúpež ani na preniknutie dovnútra. Vie to. No aj tak bol zdráhavý. Trochu sa uvoľnil, keď som mu povedala, že to neplánujem predať. Sľúbila som mu, že sa to nikdy nedostane do rúk jeho otca. Aj keď, úprimne, zaujímalo by ma, ako by sa Dorian vysporiadal s informáciou, že ho jeho jediný syn zapredal."
Bella sa zadívala na nákresy na obrazovke a spokojne sa usmiala. Plány boli pravé, zapadali do toho, čo už vedela. Sami o sebe nestačili, ale s tým, čo už mala, to bol posledný detail skladačky. Toto... toto bude čerešnička na torte.
„Prečo si sa pýtal na Luciana?" spýtala sa Bella, keď si spomenula na Tylerov skorší telefonát.
Tylerove pery sa roztiahli do úškrnku. „Pamätáš si tú sledovaciu mincu, ktorú som vtedy prešmykol Theovi do saka? Keď si s ním bola v tom moteli, zaznamenal som, že už ju pri sebe nemá, ale dostala sa k niekomu inému. Vysledoval som si osobu, ktorá ju má, a s najväčšou pravdepodobnosťou je to Lucian."
Bella naňho zmätene hľadela. „Čo je na tom dobré? Lucianova lokácia ma nezaujíma. Pokým ju mal Theo, bolo to užitočné."
„Nepredbiehaj," zahriakol ju Tyler a uškrnul sa. „Tipni si, s kým sa dnes doobeda Lucian stretol."
„Nemám tušenia. Vyklop to už."
Tyler ešte niekoľko sekúnd budoval napätie, než jej konečne poskytol odpoveď. „S Jonom Perenim."
Bella naňho prekvapene pozrela. „S Jonom? Si si istý? Pokiaľ viem, tak ho Dorian Leigh nemá v láske a Jon Leighovcov nemôže vystáť. Už sú to roky, čo sa s nimi prestal bratríčkovať."
„No práve," odvetil Tyler a potiahol z cigarety. „Prečo sa Lucian Leigh stretáva s nepriateľom?"
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro