Bella zišla na prízemie len chvíľu po Netre. Prekvapilo ju, že v obývačke našla iba Pietra. Sedel nad šachovnicou a zamyslene si šúchal bradu. Keď zachytil jej prítomnosť, zdvihol zrak. Jeho intenzívny pohľad Bellu pálil na koži, keď schádzala tých pár schodov a sadla si k stolu naproti Pietrovi.

„Kde sú všetci?"

Pietro prebehol pohľadom obývačku. „V suteréne je miestnosť využívaná na tréningy, zápasenie... tam pravdepodobne nájdeš Tylera a Astu. Netra ich s najväčšou pravdepodobnosťou sleduje, dúfajúc, že jej tréning bol lepší ako môj a Jeromov."

„A bol?" nadvihla Bella obočie.

„Veľmi dúfam, že nie," odvetil Pietro pobavene a uprel zrak na šachovnicu. „Cedric robí kačicu na peruánsky spôsob a Jerome nevie, či chce viac vyhrať túto hru alebo rozkazovať v kuchyni. Čo je vlastne úplne zbytočné, pretože Cedricova kačka je už teraz dotiahnutá k dokonalosti." Premiestnil čierneho koňa o pár políčok dopredu a pozrel na Jeroma, ktorý práve vošiel do miestnosti, nesúc šálku, z ktorej sa ešte parilo. „Si na ťahu."

Jerome si sadol vedľa Belly a pohol strelcom. Bella pozorovala šachovnicu a snažila sa nájsť v tom pohybe nejaký zmysel, no žiaden nevidela. „Mal ten ťah nejaký zmysel?"

„Tejto hre už nie je pomoci," odvetil Jerome a fúkajúc do šálky zazeral na šachovnicu. „Dokonca ani s týmto."

„Čo je to?" spýtala sa Bella s pohľadom upretým na šálku. Vyzeralo to ako zelený čaj. Čo bolo zvláštne, vzhľadom na to, že Jerome bol kávičkár.

Jerome venoval Belle pobavený pohľad. „Čaj z koky, známy tiež ako peruánska káva. Robia u vás v práci také tie náhodné testy na drogy? Ak áno, tak to nepi."

Bellino obočie vyletelo do výšky. „Čo budí dojem, že inak by som si dala?"

„No, boli to práve kokaín a zbrane, čo vyšvihlo Santiaga Ramíreza z Incu kmeňa Usqullu na meno zvučné aj v Európe. Na svoje korene neradno zabúdať. Nehovoriac o tom, že tvoja matka sa nepochybne obracia v hrobe. Toto bol jej obľúbený štart dňa."

„Myslela som, že bola spopolnená."

Jeromovi zabehlo a rozkašľal sa. „Madre de Dios!" zahrmel, keď konečne lapil dych. „Myslel som, že reprezentantom nevhodného humoru je tu Cedric."

„Zdá sa, že to máme v rodine."

Bella zdvihla zrak a zbadala Cedrica opierajúceho sa o rám dverí. Mal okolo tela opásanú žltú zásteru a vlasy zopnuté gumičkou. Lenivým krokom zamieril k stolu a položil pred Bellu mojito. „Žiadne drogy," pousmial sa.

Bratranec alebo nie, jeho hypnotický pohľad jej bral dych. Bol krásny. Nebezpečne krásny. Muži ako on v nej vyvolávali ostražitosť a inštinkt jej nahováral nespúšťať ich z očí. Roky sa ho stránila. Vedel viac, ako by mal. A tiež preto, lebo mala strach. Strach z toho, čoho je schopný – pretože jeho oči prezrádzali, že s dostatočnou motiváciou je schopný všetkého. Mala strach z toho, čo to pre ňu znamená.

Cedricove oči, sivé ako mračná pred búrkou, na moment spočinuli na šachovnici. Pár sekúnd hľadel na figúrku, ktorou Pietro práve pohol. Vzápätí sa naklonil, siahol po Jeromovom pešiakovi a posunul ho vpred.

„Čo to robíš?" zamračil sa Jerome.

„Bude sa ti hodiť," odvetil Cedric nonšalantne, pousmial sa a zmizol v dverách, ktorými prišiel.

Bella naprázdno prehltla a po chrbte jej prebehol mráz, keď si uvedomila, že Cedric už vie, ako tá hra dopadne. „Prestane to niekedy byť tak..."

„Desivé? Nepríjemné? Neprirodzené? Nie," odvetil Jerome s úškrnkom. „Ale stále sa to nedá porovnať s tým, ako desivý dokázal občas byť Isakiah, jeho mentor. Slepý starý muž, ktorý videl viac, než ktokoľvek iný."

•••

„Čo Sierra skutočne urobila, že všetkým leží v žalúdku?" obrátila sa Bella na Pietra. „Z toho všetkého, čo som počula, Ramona v tom tiež nebola úplne nevinne. Sám si povedal, že ste si boli hrozby z jej strany vedomí. Musela potom urobiť čosi viac, než len to, že po vás šla. Čo mi uniká?"

„Politika," odvetil Pietro a vrhol na Jeroma pohľad, ktorý Bella nevedela rozlúštiť. „Uniká ti politika."

„V osemdesiatych rokoch došlo v Peru k niekoľkým rozbrojom medzi viacerými skupinami ľudí, čo vyústilo do občianskej vojny," prehovoril Jerome. „Šlo primárne o konflikt medzi vládou a dvoma marxistickými revolučnými skupinami. Jedna z nich si zakladala na tradičných peruánskych hodnotách, odvolávala sa na náš inkský pôvod. Tvoj starý otec, Santiago, stál pri jej zrode. Podarilo sa mu myšlienkami, ktoré držali Usqullu pohromade storočia, nadchnúť dostatok ľudí. V hlave mal víziu celistvej, mocnej krajiny, ktorá by prosperovala a bola otvorená novým možnostiam. Práve tá otvorenosť, ten kúsok neokolonializmu, ktorý presadzoval, využili hlavy ďalších kmeňov, ktoré dal Santiago dohromady. Obrátili jeho vízie voči nemu, a hoci mal plnú podporu Usqullu, ostatné kmene jeho myšlienkam otvorené neboli.

Druhé z revolučných zoskupení, Sendero Luminoso, boli peruánski komunisti. Okrem sympatií medzi obyčajnými ľuďmi vyvolávali rozbroje a násilie. Nimi vyvolané ozbrojené konflikty viedli k mobilizácii armády. Tá nadobudla v niekoľkých častiach Peru vysoké právomoci, dôsledkom čoho bolo zabudnutie na vlastné miesto v hierarchii. Došlo k nejednému masakru aj zo strany armády. V histórii Peru ide o najkrvavejší konflikt od čias kolonizácie.

Utrpenie ľudí, ktorí sa ničím neprevinili, bolo niečo, na čo sa Santiago nedokázal iba tak pozerať. Pre väčšinu zainteresovaných to boli ich ľudia, za koho bojovali. Ich rodiny, ich kmene, ich dediny, ich strany. Santiago ako svojich ľudí nevidel iba Usqullu. Preňho bolo celé Peru jeho ľudia, jeho krajina, jeho domov. Mohli sme sa stiahnuť do hôr a v pokoji prečkať najhoršie, a následne sa popasovať s tým, čo ostalo. To však pre Santiaga nebola jedna z možností.

Namiesto hľadania podpory medzi ľuďmi zvolil inú taktiku. Hľadal spojencov, s ktorými zdieľal ciele. To bol aj dôvod, prečo ponúkol Valentinimu možnosť prímeria. Bolo v záujme oboch strán zachovať si neutralitu, ale Santiago potreboval viac. Potreboval istotu, že kým bude jeho pozornosť upretá na dianie v jeho krajine, nepokúsi sa mu niekto vraziť dýku do chrbta.

Využil svoj vplyv a peniaze na získavanie informácií a udržanie pokoja. Bol mužom, ktorý za oponou vyjednával podmienky a zároveň bol ochotný chopiť sa zbrane a vlastnými rukami prispieť k tomu, aby to krviprelievanie skončilo. Boli desiatky ozbrojených konfliktov, do ktorých sa Usqullu zapojili. Desiatky, ktoré sme sabotovali. Bohužiaľ, Santiago sa konca nedožil. Sierra šla niekoľko ďalších rokov v jeho šľapajach. Vojna jej vzala muža, zvyšky emócií i trpezlivosť. Chcela, aby to skončilo, a nezaujímalo ju, za akú cenu. Nechcela vidieť zomierať ďalších svojich ľudí. Avšak to, kto sú jej ľudia, vnímala trochu inak ako Santiago. Uzavrela dohodu s nejakými ľuďmi, pakt o neútočení. Bezpečie pre Usqullu za cenu, že nebudú zasahovať do diania v zvyšku krajiny. Z toho, čo sa k nám dostalo, po pár rokoch sa z toho vykľulo čosi viac. Uzavrela akýsi druh spolupráce s tými bastardmi. Nevieme, o čo presne šlo. Vieme iba, že hŕstka Usqullu na jej príkaz zavraždila niekoľkých politicky dôležitých ľudí. Ktovie, čo ešte. Nech to bolo čokoľvek, prepracovala sa k inému druhu moci, než mal jej otec. Využila možnosť, ktorá sa jej naskytla.

Jeden z našich posledných zdrojov informácií nám poslal iba náznak, viac chcel povedať osobne. K tomu ale nedošlo. Je nejako zapletená s pašovaním a priekupníctvom s ľuďmi. Poskytuje im nejaké služby a na oplátku má k dispozícii nejakých ich ľudí. Tí, ktorí nám šli na jej rozkaz po krku, neboli Usqullu. Boli to poväčšine bývalí vojaci, nájomní vrahovia a podobné indivíduá. Sierra vie, že vieme, čo spravila. A to je dôvod, prečo sa rozhodla prejsť z pasívnej agresie k lovu. Nedovolí, aby niekto z nás ohrozil pozíciu, na ktorú sa dostala." Jerome sa na moment odmlčal a doprial si výdatný dúšok čaju. Potom potichu dodal: „Od svojho otca a jeho ideí sa väčšmi už snáď ani vzdialiť nemohla."

„A čo na to Usqullu? Ako reagovali na jej rozhodnutia?" spýtala sa Bella ticho. „Ak si skutočne tak veľmi vážili Santiaga a zdieľali jeho vízie, prečo to tolerujú?"

„Nevedia o tom," odvetil Jerome trpko. „Je veľmi dôkladná v zakrývaní toho, čo nechce, aby vyšlo na povrch. Je majsterka manipulácie. Slová z jej úst nikdy neznejú ako lož, lebo všetko, čo povie, je založené na pravde. Skrz strach a nedôverčivosť voči okoliu si podmanila Usqullu oveľa väčšmi, ako jej predchodcovia. Nie všetci ju majú radi a nie všetci jej bezvýhradne veria, ale vedia, koľko pre Usqullu obetovala. Sierra je mocná Inca. Nesmierne inteligentná. A to ju robí ešte viac nebezpečnou pre všetkých, ktorí sa jej obrátia chrbtom."

„A tiež arogantnou," ozvala Netra od dverí. Podišla k stolu a položila naň slamený košík s príbormi. Krátko na to sa za ňou zjavili Cedric a Tyler nesúci taniere, z ktorých sa šírila lahodná vôňa.

Na stoličku vedľa Belly sťažka dosadol Tyler. Vlasy mal čerstvo umyté a v tvári výraz utýraného psa. „Si v poriadku?"

„V najlepšom," zamručal a sykol, keď sa lakťom dotkol vlastných rebier.

„Kto vyhral?"

„Ja, samozrejme," odvetil Tyler a kútik pier sa mu nadvihol v úškrnku. „Ale za vysokú cenu."

Bella pohľadom preletela miestnosť a zastavila na Aste. Tá okamžite uhla pohľadom, no Bella ho zachytila. Asta sa doteraz so založenými rukami opierala o operadlo sedačky, no zrazu sa vystrela a vykĺzla z miestnosti. „Tvoja sestra ma nemá v láske," skonštatovala Bella smerom k Tylerovi a pohľadom skúmala lahodne vyzerajúcu porciu jedla, ktorá pred ňou pristala.

„Je nedôverčivá, tak ako Netra. Nepozná ťa," odvetil Tyler a vidličkou odtrhol od kosti kúsok mäsa. „A v neposlednom rade ju oberáš o pozornosť, ktorá sa jej ako jedinej mladej žene v miestnosti v tomto kruhu zakaždým dostávala. Nelám si tým hlavu, prejde ju to."

Bella ho poslúchla a po pár minútach Astu pustila z hlavy. Jej pozornosť viac upútal obed na stole. Kačka bola lahodná a doslova sa rozplývala na jazyku. Bola o čosi ostrejšia a exotickejšia, než kačka, ktorú občas zvykla robiť jej adoptívna mama. Tá chuť jej matne pripomenula detstvo. Bola si istá, že čosi z toho, čo bolo v tej kačici, občas používala aj Ramona. Pery sa jej zvlnili v nostalgickom úsmeve.

Bella na sebe cítila Pietrov skúmavý pohľad. Na moment si predstavila, aké by to bolo, ak by vyrastala ako Isabella Valentini, dcéra jedného z najmocnejších mužov v Taliansku. Čo by bolo inak? Nakoľko by ona sama bola iná? Vyrastala by tak, ako Tyler – vedomá si svojho pôvodu? Bola by slobodnejšia... alebo spútaná ešte väčšmi?

•••

Pietro sedel v slamenom kresle schovanom v tieni čerešne a v prstoch krútil cigaru. Bella ho z domu sledovala už nejakú chvíľu. Napokon predsa len prekročila prah dverí vedúcich na pláž a pomaly zamierila jeho smerom. Jeho prítomnosť pre ňu vždy bola akousi vzácnosťou. Po tom, čo odišiel, si ten čas, ktorý s ňou predtým trávil, vážila ešte väčšmi. A teraz sa nedokázala zbaviť pocitu, že znovu odíde, znovu sa vytratí, ak urobí čo i len jediný mylný krok.

Vánok k nej už z diaľky privial ťažký dym z cigary, z ktorej Pietro lenivo poťahoval. „Môžem sa pridať?"

Pietro prikývol a trochu sa v kresle napriamil. Bella si prisadla do kresla vedľa neho a zadívala sa na vlny rozbíjajúce sa o skaly. „Je to tu naozaj krásne."

„To áno," súhlasil a preniesol svoj nečitateľný, no predsa akosi nežný pohľad na Bellu. „Som naozaj rád, že si prišla. Veľa to pre mňa znamená."

Bella mu odpovedala iba úsmevom a krútiac v prstoch prsteň po matke sa zadívala na more. „Čo chcete robiť so Sierrou? Nemôžete sa iba prizerať ako vás jedného po druhom loví."

Pietro jej venoval sarkastický úsmev. „Myslíš, že to robím s radosťou? Nemám na výber. Nemôžem sa pustiť do boja so Sierrou. Nebudem riskovať bezpečie svojho klanu kvôli konfliktu, s ktorým nemajú nič spoločné. Nedovolím, aby došlo k ďalším masakrom. Ale kráčať so Sierrou diplomatickou cestou je vyčerpávajúce – finančne aj psychicky. Nemáme ani poňatia, čo sa v skutočnosti v Peru deje. Už vo vnútri nikoho nemáme. Usqullu si dávajú priveľký pozor na cudzincov. A hoc aj by šlo o Usqullu, ak by to bol niekto, kto s nami čo i len pravdepodobne môže byť v kontakte, pravdepodobne by sa do cieľa nikdy nedostal." Pietro potiahol z cigary. „Tento spor so Sierrou je beh na dlhú trať. A nemôžeme si dovoliť byť unáhlení. Nemôžem ju pri nejakom stretnutí len tak zabiť, ako by si Netra želala. Nevieme, koho Sierra určila svojím nástupcom, a či vôbec niekoho určila. Ak nie, spôsobilo by to chaos a boj o moc. Ak áno, nedovolím si poslať osud Usqullu do rúk niekoho, identitu ani len nepoznám. Mám zopár es v rukáve, ale ešte nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie."

Bella sa zamračila. „Čo by mohlo byť horšie ako to, že po vás ide? Že vás jedného po druhom loví ako myši?"

Pietro venoval Belle nečitateľný prenikavý pohľad. Po chvíli potiahol z cigary a zahľadel sa na vlny. „Nateraz nejde po tebe. To by bolo horšie."

Bella chvíľu mlčala. Potom si na čosi spomenula. „Môžem sa ťa opýtať na čosi spojené s Leighovcami?"

„Pýtaj sa," prikývol Pietro a v očiach sa mu nepatrne zablysla zvedavosť.

„Poznal si Elliota Leigha?"

„Syna Doriana Leigha?" Pietrovo obočie sa mierne zvraštilo, keď sa zamyslel. „Rozprával som s ním možno... dvakrát? Trikrát? Na svoj vek bol nesmierne vyspelý. A hoci bol pre Doriana perfektným synom, v skutočnosti v sebe nemal ani štipku jeho vypočítavosti a túžby po moci. Chcel vidieť svet ako lepšie miesto, než akým skutočne bol. Ale mal vízie, ktoré by ho skôr či neskôr pripravili o život."

„Aké vízie?" vyhŕkla Bella.

Pietro neodpovedal. Namiesto toho pohľadom skúmal Bellinu tvár. „Prečo ťa Elliot Leigh tak zaujíma?"

Bella chvíľu váhala s odpoveďou. „Mathéo Leigh ma – Nemesis – požiadal, aby som mu zistila čosi o smrti jeho brata," povedala napokon. „Úradné dokumenty, lekárske správy a tak. Vedela som len, že Elliot zomrel pri autonehode, ale Theo znel presvedčene, keď tvrdil, že je v tom niekto zapletený. Priam až paranoidne. Chce zistiť, kto za tým je."

Talianove obočie vyletelo do výšky. „A šiel s tým za krásnym dievčaťom, ktoré vôbec nepozná?" uchechtol sa a potiahol z cigary. „Potom nie je o nič múdrejší ako jeho brat."

„Nechcel, aby sa o tom dozvedel niekto ďalší. Povedal, že nevie, komu môže veriť, a to ani z radov leighovcov. Vraj zomrel preto, lebo čosi vedel."

Pietrova tvár sa zachmúrila. „Povedal, čo to bolo?"

„Nemyslím si, že to vôbec vedel," odvetila Bella a teraz skrslo podozrenie v nej. „Vieš ty, čo to bolo? Máš s tým niečo spoločné?"

Pietro ju spražil ostrým pohľadom. „Nie, s jeho smrťou nemám nič spoločné. Nevedel som ani, že to nebola nehoda. Všetko, čo som v tom kedy videl, bol Boží trest pre jeho mladšieho brata za to, že vzal Dashovi život. Stalo sa to o čosi skôr v tú istú noc, keď Dash..."

Belle trvalo nejakú chvíľu, kým dokázala spracovať, čo Pietro práve povedal. „Mohlo... mohlo to byť nejako prepojené? Dashova a Elliotova smrť?"

Videla, ako Pietro ustrnul a zahĺbil sa do kalkulácií. Zhlboka potiahol z cigary. „Ako?" zamrmlal si skôr pre seba než Belle. „Žili v úplne odlišných častiach Londýna, pohybovali sa v iných kruhoch. Elliot sa ako správny syn Capo Crimini vyhýbal klubom a barom. Je to informácia, ktorú by moji ľudia zaznamenali."

„Ibaže by sa spoznali v čase, keď už ich Dash striasal," podotkla Bella ticho. „Povedal si, že existoval dôvod, pre ktorý by Elliota mohol chcieť niekto zabiť. Čo to bolo?"

„Možno tak pol roka predtým, než zomrel, ma kontaktoval. Chcel sa stretnúť. Bol si vedomý toho, že raz po otcovi všetko preberie. Biznis, zodpovednosť za rodinu... Nechcel to celé viesť tak, ako jeho otec. Záležalo mu na ľuďoch. Na životoch. Pozoroval trend stúpajúceho násilia a rozbrojov medzi rôznymi skupinami v Londýne, čo jeho otec ľahostajne ignoroval. Čoraz viac ľudí vedelo, alebo aspoň tušilo, s čím sa meno Leigh skutočne spája. Leigh sa vyžíval v tom strachu a neistote, ktoré to vyvolávalo v jeho konkurentoch.

Elliot to chcel zmeniť. Chcel nastoliť tvrdšie pravidlá podobné tým, ktoré sa zachovali na Sicílii. Chcel si byť istý, že sa môže na sto percent spoľahnúť na ľudí, ktorých bude mať pod sebou. Chcel sa vyhnúť náhodným úmrtiam, nedbalosti, vraždám z nudy... vraždám ako skúške dospelosti. Bol si vedomý toho, že Leighovi spoločníci vzrástli v ambíciách a že boli spokojní s novým vývojom udalostí. A pravdepodobne by Elliotovi jeho snahu o nastolenie poriadku oplatili dýkou do chrbta. Prišiel ma požiadať o pomoc. Vedel, že v Taliansku nie sme z toho vývoja udalostí nadšení. Preto žiadal, aby som mu s tým prevratom, až príde čas, pomohol. Za cenu jeho lojality ako budúceho vodcu klanu.

To, čo navrhol, bolo uvedomelé a pravdepodobne aj nevyhnutné, ale tiež riskantné a hlúpe. V tom čase mal iba sedemnásť a plánoval čosi, k čomu by pravdepodobne nedošlo skôr ako o dvadsať a viac rokov, ak teda nechcel svojmu otcovi do hrobu pomôcť. Dorian by nikdy nedovolil, aby bol niekto zvonku zahrnutý do ich rodinných afér. To, čo Elliot navrhoval, bola zrada vlastného otca.

Nevedel som, či mám byť jeho nápadom znechutený alebo žasnúť. V každom prípade, poslal som ho preč s tým, nech sa vráti, až skutočne bude stáť na čele klanu. A nech si tieto nápady nechá pre seba, lebo by ho mohli stáť draho."

„Poslúchol?"

Pietro sa zasmial. „Nie. Tvrdohlavo sa dožadoval ďalšieho stretnutia. Chcel, aby som mu dal šancu dokázať, že napriek svojmu veku nie je dieťa a vie byť užitočný. Preto som mu..." Pietro stíchol uprostred vety a zmeravel s pohľadom upretým do prázdna. Z pier mu takmer nečujne unikla talianska nadávka.

„Čo?" vyhŕkla Bella, ktorá ten výraz spoznala. „Na čo si prišiel?"

Pietrovi trvalo niekoľko desiatok sekúnd kým sa zmohol na odpoveď. „Jon sa v tom období bratríčkoval s leighovcami. Povedal som Elliotovi, že ma Jon o čosi obral – o Peruánske slzy, okrem iného – a ak zistí, kde to má alebo by mohol mať, pomôžem mu. A tiež, že ak Jon na niečo príde, bude ho to stáť draho, Leigh alebo nie." Pietro si prstami prešiel po dokonale upravenom strnisku. „Ak na to Jon prišiel, bol by to postačujúci dôvod na to, aby sa ho zbavil. Vo všeobecnosti by to nestálo za to riziko. Ale viem, ako Jon premýšľa. Bol by toho schopný."

Náhle poznanie Bellu na moment paralyzovalo. V hlave jej tancovali slová, ktoré Jon nie tak dávno vyslovil. Pred nejakým časom som o čosi prišiel. Osoba, ktorá ma o to obrala, je mŕtva. Ale stále to nemám naspäť.

„Je to celé prepojené," vyhŕkla Bella užasnuto a pozrela na Pietra, ktorý jej venoval spýtavý pohľad. Myšlienky jej v hlave vytvorili uragán možných súbehov udalostí. A ona z neho musela vyloviť ten správny. „Elliot nielen prišiel na to, kde Jon Slzy ukryl. On mu ich aj vzal."

Pietro ju chvíľu užasnuto pozoroval. „Vysvetli," vyhŕkol vzápätí úsečne.

„Jon chcel, aby som Thea zviedla a priviedla mu ho ako teľa na porážku. Chcel ho živého. Povedal mi, že pred časom o čosi prišiel a osoba, ktorá ho o to pripravila, je mŕtva, no on to stále nemá späť. Všetko to do seba zapadá. Elliot ho okradol a zomrel skôr, než Jon zistil, kam Slzy ukryl. Jon si myslí, že Theo o tom čosi vie. Možno aj vie, kde Elliot svoj lup ukryl. Ale kým bol v Taliansku, neodvážil sa naňho siahnuť. Teraz je tu. Jon niekoľkokrát zdôrazňoval, aké je to preňho dôležité. O čo iné by mohlo medzi ním a Elliotovým mladším bratom ísť?"

„To dáva zmysel," podotkol Pietro ticho. „Iba do toho nijak nezapadá tvoj brat. Čo s tým všetkým mal Dash? Mal s tým vôbec niečo? A ak od Jona Elliot čosi ukradol, prečo by ho Jon zabil? Tým by úplne stratil väzbu so Slzami. Elliot ich mohol ukryť kamkoľvek... Ibaže by..."

„Ibaže by ho zabil skôr, než si uvedomil, že ho Elliot okradol," dopovedala Bella.

Na pár minút sa medzi nimi rozhostilo ticho. Bella sa ponorila do úvah a kalkulácií. Čo mohol mať jej brat spoločné s Elliotom Leighom? Elliot bol syn zámožného podnikateľa a mafiána. Orientoval sa na svoju rodinu a svoju budúcnosť. Pripravoval sa na rolu, ktorú mal po svojom otcovi jedného dňa prebrať. Čo mal on spoločné s jej bratom? Dash školu často flákal a zbožňoval šport. S Erikom zvykli tráviť víkendy nad autami a motorkami. Alebo vymetaním klubov. Jej brat bol otvorený a priamy a neznášal pretvárku, intrigy a egoizmus. Bella netušila, aký Elliot bol, ale určite to nebol typ, s ktorým by sa jej brat dal do reči.

„Musí tu niečo byť, niečo, čo nám uniká," zašepkala. „Nemôže byť náhoda, že zomreli v tú istú noc a človek, ktorý odsúdil Dasha na smrť mal dôvod chcieť sa zbaviť aj Elliota."

„Skús sa na Elliota opýtať mladých Whiteovcov. Z toho čo viem, boli si blízki. Ak by sa Dash s niekým stýkal, je možné, že by o tom vedeli."

Bella prikývla. „To je vysoko pravdepodobné."

„Mám ľudí na mnohých miestach. Zoženiem ti závery vyšetrovania a ďalšie dokumenty okolo toho. Ty skús nájsť spojitosť medzi Dashom a Elliotom. Alebo Jonom. Ale rob to opatrne. Nepýtaj sa ľudí, ktorými si nie si istá na sto percent. V tomto bola Mathéova paranoja na mieste. Daj mi vedieť, ak by si niečo zistila alebo potrebovala."

Bella prikývla. „Zistím, čo sa v tú noc stalo," vydýchla s ľadovým odhodlaním. „Nech to stojí, čo to stojí. Všetko, čo som doteraz robila, som robila kvôli nemu. Potrebujem vedieť, prečo zomrel. Potrebujem."

Videla bolesť, ktorá sa Pietrovi zračila v očiach, keď naposledy potiahol z cigary a zahasil ju o dno popolníka. „Len daj pozor, aby ťa tá pravda nestála život."

-------

Capo Crimini = hlava kriminálnej rodiny

História Peru popísaná v kapitole je z väčšej časti skutočná, len miestami  upravená pre potreby príbehu. Špeciálne časti zahŕňajúce Usqullu sú fikcia. Vnútorný konflikt v Peru trvá od roku 1980 doteraz :)