„Ktoré topánky si mám vziať?" obrátila sa Bella k Tylerovi.

Tyler skrz toast v ústach zahuhlal čosi, čo znelo ako Dios Mío. „Veľmi pochybujem, že niekoho bude zaujímať, čo máš na nohách," dodal, keď prehltol, a provokoval Jade kusom šunky.

Bella ho prepálila vražedným pohľadom a zdvihla do vzduchu jeden pár tenisiek v každej ruke. „Ktoré? A nekŕm mačku!"

„Tie vľavo. A veď to ani nie je tvoja mačka," odsekol Tyler a šunku Jade napokon hodil.

„Kam sa podela tvoja alergia na mačky?"

„Kam sa podela tvoja alergia na Cedrica?"

„Och, ver mi, tá je presne tam, kde byť má," zamručala Bella a vrátila jedny tenisky do skrine.

„Ozval sa ti?"

„Nie," zaklamala. Nepotrebovala, aby Tyler vedel, že si dala tú námahu zisťovať, kam Cedric zmizol. „Čo spravíme s Jade?"

„Čo by sme s ňou robili?" mykol Tyler ramenami a otvoril Jade mačaciu konzervu. Za tých tridsať minút ju dokázal prekŕmiť tak, že o tú konzervu už ani len nejavila záujem. A to ešte nebolo ani osem hodín. „Určite sa to nenatiahne do zajtra. Ani sa nemôže, pretože večer mám dohodnuté rande. A keď Jade prežila život s Cedricom, verím, že jeden osamelo strávený deň ju nezabije."

„Máme všetko?" spýtala sa Bella a nasadila si na oči slnečné okuliare.

„Aj ak by sme nemali vôbec nič, máme všetko, čo potrebujeme," zamručal Tyler. „Cestovať niekam so ženou. Už len to mi chýbalo."

Bella ho prepálila zlostným pohľadom a schmatla z gauča kabelku. Jeho prítomnosť bola občas skutočne skúškou duševných síl. „Ideš alebo nie?"

„Prečo sa vlastne tvoj otec... teda, strýko... no, skrátka Jerome. Prečo sa odsťahoval z Londýna? Pietro tvrdil, že Sierra stiahla svojich ľudí z celého Anglicka," nadhodila Bella vo výťahu.

„To síce sľúbila, ale nik by nedal ruku do ohňa za to, že tu naozaj absolútne nikoho nemá. A Jerome je každým rokom protivnejší a paranoidnejší. Okrem toho, odjakživa nadával na veľkomesto. Hádam, že keď vyrastáš v horách, kde najbližšia usadlosť je míle vzdialená, Londýn nie je to pravé orechové na celý život."

Keď výťah zastal v podzemnej garáži, Bella sa obzrela, pátrajúc po niektorom z Tylerových áut. Mal ich minimálne šesť a často ich striedal, čo ho robilo ťažšie sledovateľným. Bella v koži Nemesis to robila rovnako. Namiesto známeho auta však narazila iba na známu – a neželanú – tvár.

„Myslím, že som zmenila názor na ten výlet," zamručala Bella a chcela sa zvrtnúť, no Tyler ju pohotovo objal okolo ramien a nekompromisne ju tisol smerom, ktorým kráčali doteraz.

„Nerob drahoty," zamručal a viedol ju k autu, o ktoré sa opieral Cedric. „Mohlo to byť aj horšie."

„Ako horšie?" odfrkla Bella a založila si ruky na hrudi. Teraz bola vďačná, že si vzala slnečné okuliare. Teda, niežeby tvorili medzi ňou a mysľou sa hrabúcim bastardom nejakú vážnu prekážku. Cedric mal tiež slnečné okuliare, takže nedokázala odhadnúť jeho náladu. No pevne zovreté pery neveštili nič dobré.

„Chcem vedieť, prečo nejdeš na motorke?" nadhodil Tyler a odomkol auto.

„Nie," odvetil Cedric úsečne a obišiel auto, aby mohol cestovnú tašku, ktorú mal prehodenú cez plece, vložiť do kufra.

Tyler pozrel na Bellu, mykol ramenami a nastúpil do auta. Ona rýchlo vkĺzla na sedadlo spolujazdca, aby ju oň Cedric nepripravil. Hoci popravde, dnes pôsobil, že ho nezaujíma absolútne nič. Len čo nasadol do auta, vyložil si nohy na sedadlo, založil si slúchadlá a začal čosi kresliť.

Bellina nálada vplyvom Cedricovej prítomnosti klesla pod bod mrazu. Nechcela byť v jeho prítomnosti, nechcela ho vidieť a nechcela počuť ďalšie výhovorky, prečo to a tamto nemôže vedieť. Bola si istá, že ak by sa opýtala, presne to by bola odpoveď. Vyčerpávalo ju to.

Tyler postrehol jej zmenu nálady. Na rozdiel od nej, na jeho náladu Cedricova prítomnosť nemala najmenší vplyv. A nemienil si nechať pokaziť roadtrip náladovosťou svojich spolujazdcov. Zapol rádio bezmála na maximum, stiahol okná a nahlas spieval každú pesničku, ktorú poznal. A že ich bolo dosť. Po chvíli svojou náladou nakazil aj Bellu.

Niekde medzi Nickebackom a Green Day to Cedric vzdal so slúchadlami. Hlasitosť rádia by zobudila aj mŕtveho. Predstieral, akoby sa ho muzikál z predných sedadiel netýkal, no Bella v spätnom zrkadle postrehla, ako klopkal prstami v rytme hudby.

Po asi hodine a pol jazdy Tyler nakoniec hudbu stíšil a po pár kilometroch zišiel z hlavnej cesty na lesnú. Šiel pár metrov, než nakoniec zastal dosť ďaleko od cesty na to, aby auto nebolo viditeľné.

„To je ono?" nadvihla Bella obočie.

„Nie. Len si chcem byť istý, že nám nik nie je v pätách," odvetil Tyler a odopol si pás. „Vyštím sa, Cedric si zapáli a môžeme ísť."

Tyler vyšiel z auta a zmizol v húštine. Bella sa zamračila, keď si Cedric, namiesto toho, aby vystúpil, zapálil cigaretu v aute a iba otvoril dvere. Niežeby to malo nejaký účinok, keď vydychoval dym opačným smerom.

Po treťom kúdole dymu, ktorý ju ovalil, toho mala dosť. Nie dymu, ale Cedrica. Prudko sa zvrtla k nemu a prepálila ho zlostným pohľadom. „Mohol by si s tým prestať?"

Cedric odklepol popol do trávy a jeho sivé oči sa vpíjali do Belliných. Ani nepostrehla, kedy si zložil okuliare. Dnes vyzeral omnoho lepšie, ako včera. Vlastne už na ňom nebolo badať takmer žiadne znaky toho... stavu. Ale stále to nebol ten starý Cedric.

„Mrzí ma to," prehovoril do ticha. „Mrzí ma včerajšok."

Bella sa nad tými slovami iba neveselo zasmiala. „Čo presne? To, v akom stave som ťa videla? Ako si sa správal? Alebo to, že som videla niečo, čo som nemala?"

„Všetko z toho," odvetil Cedric a vystúpil z auta. Bella čakala, že dvere za sebou zatresne, no iba ich privrel.

„Prekliaty bastard," zamrmlala Bella polohlasne. Pohľad jej padol na horu pokrčených papierov, ktorá medzičasom vyrástla za Tylerovým sedadlom. Chvíľu váhala, no napokon po jednom z pokrčených papierov siahla a vystrela ho. Bol to iba obrys postavy a veľa z toho nevyčítala. S povzdychom papier pokrčila a hodila ho naspäť.

Keď počula, že zadné dvere sa pohli, odvrátila sa a siahla po mobile. Kým ho ale stihla nájsť, v medzere medzi sedadlami sa objavila Cedricova ruka. Bella k nemu prekvapene vzhliadla, keď si uvedomila, že to, čo jej podáva, je jeho skicár. Váhavo si ho od neho vstala. Bol v ňom jediný obrázok a bola na ňom ona. Nešlo o vidinu. Bol to iba jej portrét zachytený z profilu, ako sedela na prednom sedadle. Musel to zachytiť počas toho ich karaoke. Oči mala privreté a pery roztiahnuté do úsmevu. Prstami sa dotýkala matkinho prsteňa na krku.

Kým sa zmohla na slovo, Cedric jej skicár jemne vytiahol z prstov. Pár sekúnd na to sa dvere na strane vodiča objavili a zjavil sa Tyler. „Môžeme ísť?"

Bella tomu nerozumela. Nerozumela Cedricovi. A občas mala pocit, akoby nerozumel ani on sám sebe. Čo to malo znamenať? Bola to jeho snaha o zmierenie? Náznak, že sa díva aj na prítomnosť, nie len do budúcnosti? Alebo iba hra? Tajomstvá, ktoré pred ňou všetci roky tajili, jej bohato stačili na celý život. Bola už unavená zápasením so všetkými okolo seba o pravdu.

Netrvalo viac než pätnásť minút, než Tyler znovu zišiel na lesnú cestu. Na nej pokračovali asi ďalšiu polhodinu. Po nejakej chvíli sa lesná cesta zmenila skôr na piesčitú a následne takmer úplne zanikla v riedkom lesíku, v ktorom Tyler musel spomaliť na dvadsiatku.

„Konečne," zamrmlal Tyler a zastavil. Vzápätí vystúpil.

„Ostaň v aute," prehovoril zrazu Cedric a vystúpil.

Bella sledovala, ako si s Tylerom vymenili pár viet, no nepočula, o čom. Tyler nevyzeral nadšene, no podal mu kľúče. Cedric tentoraz nasadol na miesto vodiča a naštartoval. „Kam ideme?" spýtala sa a v spätnom zrkadle sledovala, ako Tyler vykročil pomedzi stromy opačným smerom.

„Musíme sa porozprávať," odvetil Cedric bez toho, aby na ňu pozrel. „A dom mi nepríde ako to správne miesto."

„Pretože ty si si zmyslel, že sa musíme porozprávať?" nadvihla Bella obočie. „Možno toho už mám po krk. Možno chcem, aby si sa skrátka prestal miešať do môjho života a odišiel."

Cedric sa zasmial. „To je presne to, čo sa nikdy nestane, Isabella. To je jeden z dôvodov, prečo sa skrátka musíme porozprávať. Tým druhým nie je, že to chcem ja. Ale to, že ty si sa chcela rozprávať. A ja som vedel, že k tomu dôjde. Iba som nebol pripravený na to, že to bude ten víkend. Namiesto toho, aby som našiel spôsob, ako to vyriešiť pre nás oboch prijateľným spôsobom, rozhodol som sa vyhýbať sa ti. Očividne, nezabralo to."

Jazda netrvala dlho. Sotva o päť minút stromy ustúpili a Cedric zastal. Nachádzali sa na začiatku dlhej piesočnatej pláže. Bella sa zadívala na vlny, ktoré sa rozbíjali o pobrežie. Cedric vystúpil a ona urobila to isté. „Čo to stále máš s prechádzkami pri vode?"

Pousmial sa. „Kláštor, kde som vyrastal, bol na pobreží. Keď ma odtiaľ starec, Isaac, odviedol, strávili sme dva roky na lodi. Potom som až do sedemnástich žil tu. Plávanie každé ráno bolo jednou z najobyčajnejších vecí v mojom živote."

Cedric si vyzul topánky a nenáhlivo vykročil po piesku smerom k útesom v diaľke. Bella ho chvíľu iba pozorovala, no napokon sa s povzdychom vyzula a nasledovala ho.

„Ten stav, v ktorom si ma včera videla... to bolo moje normálne ja," prehovoril Cedric, keď ho Bella dobehla. „Hraničná porucha osobnosti, ak by som to mal kategorizovať. To som vtedy, keď som rozprával o svojom detstve, vynechal. To je druh správania, ktorý bol pre mňa typický celé detstvo. Výbušnosť, nestabilita, mánie, nemožnosť rozoznať skutočnosť od vidín.

Isaac bol inkský šaman, ale to som sa dozvedel až omnoho neskôr. Čo som vedel, bolo, že vidí, čo sa stane, tak ako ja. Naučil ma ovládať moje vnímanie skrz meditáciu a sústredenie sa na jednu vec, jeden cieľ. Zvládať vlastné emócie. Nenechať sa pohltiť emóciami, ktoré nie sú moje. Trvalo to dlho a nebolo to jednoduché, ale pomohlo to. V priebehu rokov som vyladil mnoho chýb, ale stále je to ďaleko od dokonalosti.

Alkohol a podobné látky rozvoľňujúce sústredenie ma oberajú o sebakontrolu. Vnímam príliš veľa naraz a neviem sa sústrediť dosť na to, aby som to vyfiltroval. Niekedy je ale širší záber práve to, čo potrebujem, aby som pochopil, čo vidím. Preto som občas zvykol na pár dní zmiznúť mimo mesto. Niekde, kde neboli ľudia, kde by som dokázal otvoriť svoje vnímanie bez toho, aby ma tie vnemy odrovnali.

Už niekoľko týždňov vídam tie útržky, ktoré som včera kreslil. Posledných pár dní o čosi viac. Bol som frustrovaný z toho, že nikdy nevidím nič konkrétne. A preto, keď prišla jedna z tých výraznejších, pokúsil som sa tomu pootvoriť a zistiť viac, vidieť viac. Ale nečakal som odpor, ktorý prišiel. Vykoľajilo ma to a spolu so stresom z tej nevedomosti to bolo dosť na to, aby ma to premohlo. Je to akoby... útržky, ktoré vidím bez vlastného pričinenia, ma nijako neovplyvňujú. Keď sa snažím cielene vidieť niekoho budúcnosť, odoberá mi to energiu, ale zvyčajne je to zanedbateľné množstvo. Keď sa ale snažím vidieť niečo, čo by som nemal, čím viac na to tlačím, tým viac to zo mňa berie. Niekedy tá bariéra napokon trochu ustúpi a ja zistím čosi viac. Inokedy... inokedy nie. To bol včerajší prípad."

Cedric sa na moment odmlčal a vylovil z vrecka balíček cigariet. Vložil si jednu medzi pery a zapálil ju. Sadol si do piesku a naznačil Belle, aby urobila to isté. Zhlboka potiahol a po chvíli dym vydýchol. „To dievča, o ktorom som ti vtedy v aute hovoril... si to ty, Bella," prehovoril tak ticho, že ho v šume vĺn takmer prepočula. „Tak ďaleko, ako mi siaha pamäť, vždy si tam bola. Vídal som ťa v snoch, ale aj mimo nich. Videl som nepatrné veci, hlúpe detaily, obyčajné chvíle, ktoré si pamätám doteraz. Pamätám si melódiu, ktorú ti tvoja matka hmkala, keď ťa ukladala spať. Pamätám si Jeromovho psa, ktorému si často potajme odnášala niečo z raňajok. Neprešiel deň, kedy by som nevidel aspoň kúsok teba. Ale nevidel som iba to dobré. Nikdy som nemal víziu, ktorá by mi naznačila, že prídeš o rodičov. Vnímal som iba tvoju nekončiacu bolesť a žiaľ. Cítil som, čo si cítila ty. Ťažko sa to opisuje. Jednak vidím, čo ešte len bude. Ale stále je tu spojenie, akoby niť medzi nami, skrz ktorú ťa vnímam. Presne som vedel, kedy sa tá vízia stala skutočnosťou.

Vedel som... videl som... že Dash zomrie. Prvá vidina, ktorá bola predzvesťou toho, čo sa stane, prišla asi dva roky predtým, než sa to skutočne stalo. Začínalo to ako príšerný pocit, ktorý sa mi zarýval do vnútorností, oberal ma o dych. Spočiatku iba v spánku, neskôr aj pri vedomí. Stupňovalo sa to pomaly. Ničilo ma to, nevedieť, o čo presne ide. Nemôcť to zmeniť. Často som nedokázal rozlíšiť, či je to skutočné alebo nie. Postupne tie vidiny naberali viac detailov... a zároveň s tým aj naberali na intenzite. Začali sa prelínať s tým, čo nasledovalo. S bolesťou, prázdnotou, nenávisťou, ktorú si cítila po tom, čo zomrel. Vystupňovalo sa to až do štádia, kedy som nedokázal zavrieť oči bez toho, aby som to videl. Zomrieť pre mňa bola prijateľnejšia možnosť, než sa na to dívať. Vtedy mi nasadili lieky. Vidiny oslabli, niektoré noci vymizli úplne, no ten príšerný pocit ostal. Vidiny nahradila tupá prázdnota. Cítiť, že sa niečo blíži, no nevidieť to, sa pre mňa stalo ešte horším, než dívať sa. Nevidel som už zmysel vôbec v ničom. Chcel som sa radšej zabiť, než tak pokračovať ďalej.

Vtedy ma našiel Isaac. Trvalo asi týždeň, než sa mi po vysadení liekov vrátili vidiny, hoci spočiatku v obmedzenom rozsahu. Isaacovi trvalo iba pár hodín, než z mojej hlavy dostal informácie, ktoré som ja v tom čase nedokázal dať dohromady. Vedel, kto tvoja matka je, a spoznal ju. Spojil sa s Pietrom, no bolo neskoro. Bolo to len pár dní po tom, čo Dash skutočne zomrel."

Bella zdvihla slzami zmáčanú tvár k Cedricovi, keď zrazu stíchol. Zrak upieral na vlny a oči sa mu leskli. Bolesť, ktorá sa mu zrkadlila v tvári, bola prinajmenšom totožná s jej vlastnou. Cedric vycítil jej pohľad a obrátil tvár k Belle. „Mrzí ma, že som nemohol urobiť viac. Že som to nedokázal zmeniť. Presne viem, čím si si prešla, pretože som to cítil tiež. Nikdy si v tom nebola sama. Hoci si nevedela, že existujem."

„Nie je to tvoja vina, Cedric," zašepkala Bella.

Cedric sa smutne pousmial. „Vidím to trochu inak."

Prikryla jeho dlaň svojou. „Vôbec to nie je tvoja vina. Nespravil si snáď všetko, čo si mohol?" Bella sa na moment odmlčala. „Mathéo Leigh má na rukách jeho krv. On ho zabil. Ale napriek tomu, najväčšiu vinu má na tom Jon. Ak by Theo nestlačil spúšť, urobil by to niekto iný. Jon je ten, kto rozhodol, že Dash zomrie. A bude za to trpieť."

Cedric ju mlčky pozoroval. „Isaac ťa raz nazval mojím majákom," prehovoril po chvíli. „Odjakživa si ním bola. Svetlom, ktoré mi ukazovalo cestu, ktoré ma viedlo späť k tomu, kým som. Si celkom určite dôvodom, prečo som sa nezbláznil. Ty, moje pocity k tebe, prísľub budúcnosti... držalo ma to nad vodou, keď som na tom bol najhoršie. Nedokážeš si ani len predstaviť, ako veľa pre mňa znamenáš. Miloval som ťa celý svoj život. Stále ťa milujem. Len iným spôsobom, ako tomu bolo kedysi." Cedricov pohľad padol na jej dlaň, ktorá stále spočívala na tej jeho. „Bolo to to rozhodnutie ťa v ten večer ochrániť pred tým bastardom, čo ťa zdrogoval. Dovtedy som sa od teba držal ďalej. To bolo rozhodnutie, ktoré zmenilo budúcnosť, ktorú som videl. Strávil som veľa času snahou zistiť, čo to bolo, čo tvoju budúcnosť zmenilo. Ak by som tam nebol, ak by som to neurobil, skončila by si uňho na byte, znásilnil by ťa, ale nič by si si z toho nepamätala. A namiesto Tari by som na tej Bastienovej halloweenskej párty stretol teba."

„Ľutoval si to niekedy?"

Cedric potriasol hlavou. „Ľutoval som, že som sa nechal zaslepiť niečím tak variabilným, ako je budúcnosť. Ľutoval som, že to nemohlo byť inak. Ale nikdy, ani na sekundu, som neľutoval, že som ťa zachránil. Ani keď si ma nenávidela za to, že som ťa videl zraniteľnú. Ani keď si sa ma bála. Ak by som vedel, čo moje rozhodnutie spôsobí, urobil by som to rovnako.

S odstupom času vidím, že bez ohľadu na to, čo som videl, nemali by sme šancu na skutočnú budúcnosť. Možno to, čo som videl, bola možnosť. Možno som to videl iba preto, aby som mal dôvod kráčať ďalej."

„Spomínal si, že tých dôvodov, ktoré ťa utvrdili v tom, že si s ňou... so mnou... skončiť nemal, bolo viac," prehovorila Bella ticho.

Cedric sa sucho zasmial a vstal. Podal Belle ruku a keď sa jej chytila, vytiahol ju na nohy. Pomaly vykročil ďalej. „Tým najvýznamnejším... no, viac ako dôvod by to bola morálna dilema. Keď som sa trochu spamätal z tej straty, Isaac a Pietro mi prezradili čosi viac o mojej rodine. No, v skratke, som tvoj bratranec, Bella."

Bella k nemu zmätene vzhliadla. Tie slová jej akosi nedávali zmysel. „Čože?"

„Prvá vec, ktorú mi Isaac prikázal, keď som mu povedal, kto som, bolo nikdy viac to meno nehovoriť nahlas. Začal ma volať Cedric. Ostalo mi to. Narodil som sa ako Ayar Santiago Ramírez Gamarra. Sierrin syn, ktorý údajne zomrel."

Sierrin syn. „Ty... si môj bratranec?" zopakovala Bella neveriacky. V hlave mala zo všetkých tých informácií taký chaos, že spracovať tú informáciu vôbec nebolo jednoduché. „Potrebujem cigu."

Cedric sa pousmial a vylovil z vrecka balík cigariet. Bella si jednu vytiahla a nechala Cedrica, aby jej ju pripálil. Potiahla z nej a zadívala sa mu do tváre. Snažila sa nájsť čosi... hocičo, čo by jej pripomínalo Ramoninu tvár. Napokon, Sierra jej údajne bola veľmi podobná. Okrem vlasov čiernych ako uhoľ a výrazných lícnych kostí však nič nevidela.

Sledoval ju tým svojím typickým tajomným pohľadom, ktorým akoby videl až do jej vnútra. Teraz už tomu pohľadu rozumela. On skutočne videl do jej vnútra. Naháňalo jej to strach. A zároveň to bola úľava, vedieť, že nie je sama.

Cítila sa... zvláštne. Akoby jej ktosi zobral kúsok spomienok, no Cedricovi ostali. Hľadel na ňu dôverným pohľadom, ktorý prezrádzal, že ju pozná celú večnosť, zatiaľ čo ona ho začala spoznávať iba pár dní dozadu. „Boli tie vidiny nás... ako reálne to bolo? Ako živý sen? Ako tento rozhovor?"

„Nebol to sen," odvetil Cedric okamžite, azda až trochu dotknuto. „Bolo to... bolo to presne tak skutočné, ako realita. Ako akýkoľvek moment tvojho života. Bolo to, akoby som si odskočil do alternatívnej dimenzie zakaždým, keď som si na teba spomenul." Cedric podišiel bližšie, vzal jej cigaretu a zhlboka si potiahol. Vzápätí ju hodil do piesku a vydýchol dym.

Zrazu sa naklonil bližšie, vzal jej tvár do dlaní a pobozkal ju. Rozochvela sa, keď jej jazykom prešiel po jej spodnej pere a prehĺbil bozk. Dym, levanduľa a santalové drevo. Jeho vôňa, jeho chuť jej na moment úplne opantali zmysly. Cedric ju hypnotizoval intenzívnym pohľadom, spaľoval jej ním dušu. Z bozku sa jej roztočila hlava. Všetky tie divoko víriace myšlienky sa z jej hlavy v priebehu sekúnd vytratili. Ostala ako vygumovaná. Tlmene mu zavzdychala do pier a zaťala mu prsty do ramena. Mala pocit, že ju zradí vlastné telo, ak sa ho pustí.

Cedric ukončil bozk, no neodtiahol sa. Bella netušila, či takto na seba hľadeli a lapali po dychu sekundy alebo minúty. „Bolo to presne takto skutočné," vydýchol Cedric zachrípnuto.

Bella naprázdno prehltla a pootvorila ústa, no chvíľu trvalo, než bola schopná sformulovať zmysluplnú myšlienku. „Čo si to... práve si mi povedal, že si môj bratranec," vyhŕkla. „Prečo si ma pobozkal?"

Cedric sa pousmial a v očiach sa mu zaiskrilo. „Pretože si ešte stále ten fakt nespracovala. A tiež preto, že som celé roky túžil urobiť to v realite. Aspoň jediný raz."

„Je to incest," podotkla Bella sucho a zamračila sa. Viac ako Cedricove konanie ju hneval fakt, že bola dostatočne šokovaná na to, aby mu to dovolila.

„Je to plne legálne," reagoval Cedric s úsmevom. „Nehovoriac o tom, že sme vlastne všetci výsledkom incestu, keďže Inkovia si pred rozpadom ríše brávali za ženy svoje sestry. Keď sa nad tým tak zamyslím-,"

„Nezamýšľaj sa, prosím," prerušila ho Bella a prstami si pošúchala spánky. „Radšej mi povedz, prečo ti nepovedali, že sme rodina."

„Isaac bol šaman a keď rozhodol, že nie je správny čas, aby som to vedel, Pietro sa nehádal. Nevedel som ani, že Pietro vie, kto skutočne som. Ale pravdepodobne som to mohol očakávať. Pietro vždy bol dva kroky pred ostatnými."

„Prečo... prečo sme sa nikdy nestretli skôr? Ak si žil tu a vedel si, ako ma nájsť...?"

Cedrica jej otázka pobavila. „Myslíš, že som sa nepokúsil? Nedovolili mi to. Nie je také jednoduché prejsť cez hlavu storočnému šamanovi. A pravdepodobne je dobre, že to tak bolo. Keď som si plne uvedomil, že všetko, čo z teba mám, sú vidiny, túžil som stretnúť ťa naozaj. Ale stále som bol nepredvídateľný a potenciálne nebezpečný, keďže som vedel priveľa. Pietro nechcel, aby si sa dozvedela isté veci skôr, než budeš pripravená. Mal strach, že to dopadne ako s Dashom, ak sa uponáhľa. Nuž, a povedzme, že som mu spočiatku dal dostatok príležitostí neveriť mi.

Po nejakom čase mi Pietro dovolil sledovať vaše tréningy. V tom sklade bola miestnosť s výhľadom na celú halu. Odtiaľ som vás pozoroval. Mohol som mať vtedy šestnásť alebo sedemnásť.

Keď si Isaac konečne bol istý, že svoje schopnosti dokážem dostatočne ovládať, presťahovali sme sa do Londýna. Bolo to začiatkom toho leta, keď ste šli na Ibizu. Už viac nik nestriehol, čo robím, či sa ťa pokúsim osloviť alebo nie.

Nevedel som, ako to urobiť. Myslím... poznal som ťa. Vedel som o tebe všetko. Nevedel som si predstaviť, o čom by sme spolu rozprávali. Bolo to iné, ako v mojich vidinách. Nebol som zvyknutý rozprávať sa s neznámymi ľuďmi. Príliš dlho som sa stretával iba s malým okruhom ľudí. Tak som ťa iba pozoroval. Dvakrát som ťa takmer oslovil. Raz som sa na poslednú chvíľu stiahol. Druhýkrát sme spolu tancovali v klube, bol to nejaký vysokoškolský večierok. Ty si pozvala Tylera a ten ma prehovoril, aby som sa pridal. Bola si trochu pripitá a než sme sa stihli dať do reči, kamarátky ťa odtiahli preč." Cedricov pohľad potemnel. „No, a pár dní na to som zabil toho grázla v uličke."

To bolo čosi, čo Belle nedalo pokoj. „Prečo si ho vtedy iba nezmlátil?" spýtala sa ticho. „Bol si celý čas tak... pokojný." Pamätala si strach, ktorý ju zalial, keď počula praskanie kostí.

Cedric na ňu prekvapene pozrel. „Nebol som ani trochu pokojný. Zúril som. Ale nechcel som ho zabiť. Zložil som ho a priškrtil v snahe dostať ho do bezvedomia. Vtedy sa mi na zlomok sekundy ukázala vidina toho, čo s tebou chcel robiť a... neudržal som sa. Kiežby som urobil o čosi lepší prvý dojem."

„Urobil si dosť," odvetila Bella a pousmiala sa. „Viac, než by urobila väčšina."

„Asi by sme pomaly mali zamieriť späť," prehovoril Cedric do ticha. „Pietro začína byť nervózny."

Bella naňho prekvapene pozrela. „A to cítiš až sem?"

Cedric neurčito mykol ramenami. „Teba som cítil až do Peru. To sa ešte stále niečomu divíš?"

„Tyler o tom všetkom vie?"

„O všetkom, okrem toho, že som bol do teba zamilovaný. Vie, že vidím tvoju budúcnosť silnejšie ako budúcnosť iných ľudí, ale nevie, o koľko silnejšie."

Zvyšok cesty k autu a aj následnú päťminútovú jazdu prešli obaja ponorení do vlastných myšlienok. Cedric zaparkoval o čosi hlbšie medzi stromami, než predtým Tyler. Bella ho nasledovala riedkym lesíkom. Po chvíli sa pred nimi vynorila brána. Cedric podišiel k najbližšiemu stromu a sklonil sa. Dlaňou začal odhrabávať piesok, až sa dostal ku kovovému panelu. Priložil naň dlaň a po pár sekundách sa ozvalo tiché cvaknutie. Brána sa o pár centimetrov vychýlila. Cedric snímač znovu ukryl a vrátil sa k Belle.

„Dnes to bude pestré," zamrmlal si Cedric popod nos, keď otváral bránu.

„Čo myslíš?" spýtala sa Bella a nasledovala ho.

„Uvidíš," odvetil neučito.

Po pár desiatkach metrov stromy ustúpili a odhalili krásnu pobrežnú stavbu z kameňa. Bella však nemala veľa času kochať sa výhľadom, pretože Cedric zrýchlil krok a zamieril k dverám.

Nahnevané hlasy k nim doľahli v momente, keď Cedric otvoril dvere. Bella ho nasledovala do veľkej, nadčasovo zariadenej obývačky. Tyler sedel na čiernom gauči a o niečom sa tlmene zhováral s ženou, ktorá musela byť Asta, jeho sestra. Jej pokožka bola ešte o pár odtieňov tmavšia ako tá Tylerova a v nose mala piercing. Na opačnej strane miestnosti sedel za masívnym stolom Jerome obklopený prinajmenšom päticou samopalov, z ktorých jeden práve čistil. O kúsok ďalej stál Pietro s dlaňami zovretými do pästí a perami stiahnutými do prísnej línie. Bellu zaskočilo vidieť ho v tmavých džínsoch a bielej polokošeli. Ešte aj na tréningy vždy chodil v športovom obleku.

„Nikdy sme sa s ňou nemali dohadovať!" zavrčala žena približne v Pietrovom veku, s ktorou sa o čomsi hádal. „Sem si nás dostal. Traja z desiatich. Traja! Mali sme jej podrezať krk, kým sme mohli."

„Áno? A čo potom?" odsekol Pietro posmešne. „Zmasakrovali by nás, a potom? Myslíš, že by sa tam dostal niekto lepší?"

„Prestaňte s tým konečne," zrúkol Jerome, keď zaregistroval Bellinu prítomnosť.

Žena bola dvoma krokmi pri stole a v ruke sa jej zaleskla čepeľ. Dobrých päť centimetrov noža sa zaborilo do dreva, keď ním zaťala do stola. „Chcem hovoriť s šamanom. Teraz."

„Isaac je mŕtvy," prehovoril Cedric mrazivým tónom, čím upútal pozornosť všetkých prítomných. „Budem musieť stačiť ja."

„Ty mi budeš stačiť mŕtvy, tak ako tvoja matka," zasyčala žena a vytrhla z dreva nôž. V rovnakom momente sa Jerome vymrštil zo stoličky, no jeho napätie sa uvoľnilo, keď sa žena zvrtla na päte a vyšla z miestnosti.

„Nuž, to bola Netra," prehovoril Cedric polohlasne smerom k Belle. „Ako si mohla zaznamenať, nemá ma v láske."

„Niet sa jej čo diviť," ozvalo sa za nimi. Vzápätí okolo Cedrica prekĺzla Asta a zmizla vo dverách, ktorými odišla Netra.

„A to som dúfal, že aspoň raz by sme sa mohli stretnúť v pokoji," zamručal Pietro a zazrel na Jeroma. Otvoril nejakú skrinku a vytiahol odtiaľ fľašu koňaku.

„Akoby som za to mohol," odsekol Jerome a vstal.

„Ty si ju sem priviedol."

Jerome ho však už ignoroval a obrátil pozornosť k Belle. „Rád ťa znovu vidím, dievča," pousmial sa a trochu neohrabane ju objal. „Ale si sa zmenila, odkedy sme sa videli naposledy."

Ak si Bella správne pamätala, bolo to, keď s Tylerom končili strednú. „Zato vy ste sa nezmenili ani kúsok."

Jerome sa hrdelne zasmial. „Hádam, že v mojom veku je to výhra," žmurkol. „A nevykaj mi. Tu si na to nikto nepotrpí." Obrátil sa k Cedricovi a potľapkal ho po ramene. „Vitaj, šaman."

Cedric sa nad oslovením zamračil. „Vôbec ťa nezaskočilo, že Isaac zomrel. Vedel si to," skonštatoval sucho.

Jerome pobavene nadvihol obočie. „Už keď som bol decko, volali sme ho starec. Bol by som prekvapený, ak by ešte žil."

„Nezahmlievaj. Starec vedel, že zomrie. A povedal ti to."

Dvojmetrový černoch niekoľko desiatok sekúnd vzdoroval Cedricovmu pohľadu. „Bol tu niekoľko týždňov dozadu," priznal Jerome napokon, „a povedal o čosi viac, než zvyčajne."

Cedric vyzeral, akoby chcel informáciu rozpitvávať, no napokon nič nepovedal. Po chvíli obrátil svoju pozornosť k Pietrovi, ktorý usrkával z koňaku s pohľadom upretým do prázdna a zvrašteným obočím. „Čo sa stalo? Čo tu robí Netra?"

Pietro preniesol pohľad na Cedrica a ešte viac sa zachmúril. „Cam je mŕtvy. Netra ho našla na jednom z našich miest." Pietro prstom zaťukal na fotku na stole a napil sa.

Cedric zamieril k stolu a Bella ho nasledovala. Matne si pamätala, že Pietro to meno v nedeľu spomínal. Cam bol jeden z isqunwalla. Pri pohľade na fotku jej stiahlo žalúdok. Bolo na nej nahé telo muža priviazané k stoličke. Hlava bola oddelená od tela a spočívala v lone mŕtvoly. Bledá pokožka bola zaliata zaschnutou krvou, a tam, kde nebola, bolo vidieť množstvo rezných rán.

„Bolo to fotené pred menej ako týždňom," prehovoril Jerome ticho. „Telo tam mohlo byť pár dní, keď ho Netra našla. Cam jej zanechal odkaz, že sa chce čo najskôr stretnúť. Nechal jej adresu. Časové okno medzi tým, ako Cam odkaz napísal a Netra ho našla, nepoznáme."

„Kde to bolo?"

„Rumunsko."

„Asta kontaktovala Jeroma," prehovoril Pietro. „Usúdil, že najlepšie by bolo dostať ich sem."

Cedric zazrel na Jeroma. „Nie si ty ten paranoidný? Čo je na tom najlepšie, zhromaždiť nás všetkých na jednom mieste?"

Jerome sa zamračil nad jeho tónom. „Ak dokázali vysledovať Cama, bola by to otázka času, kedy by sa dostali k Netre. Možno už o nej vedeli. Zo všetkých ostatných o nás vie ona najviac. Nechcem zisťovať, či by dokázala mlčať, ak by ju dostali. Ak by ich s Astou obe dostali."

„A čo teraz?" spýtal sa Cedric sucho.

„Ja jasnovidec nie som," odvrkol mu Jerome. „Takže, povedz nám. Čo teraz, Cedric?"

„Teraz musíme udržať Netru od toho, aby urobila nejakú hlúposť," zamiešal sa do toho Pietro a ostro zazrel na Jeroma. Po chvíli preniesol zrak k Belle. „Netra nebola nadšená tým, že som sa rozhodol so Sierrou vyjednávať o tvojej budúcnosti," vysvetlil. „Myslí si, že ak by som ju vtedy zabil, nič z tohto by sa nestalo."

„A stalo?" spýtala sa Bella ticho. Do toho momentu debatu iba mlčky sledovala.

„Nie, nestalo," odpovedal jej Jerome. „Boli by sme všetci dávno mŕtvi." Siahol po Pietrovom pohári a dopil jeho koňak, za čo si vyslúžil ďalší nepríjemný pohľad. „Takže-,"

„Ani to nedokončuj," prerušil ho Cedric zostra. „Nie som studnica odpovedí na všetky otázky. A nie som ani Isaac."

„No nie je to lepšie ako kino?" ozvalo sa Belle pri uchu polohlasne. Prekvapením sa mykla a zazrela na Tylera, ktorý stál tesne za ňou a uškŕňal sa.

„Ty si ale idiot," zamrmlala Bella a udrela ho do ramena.

„Choď zistiť, kam zmizla Asta s Netrou," zamračil sa naňho Jerome. Tyler čosi neochotne zamrmlal, po chvíli ale zamieril k dverám.

„Poď so mnou," prehovoril Pietro k Belle a vstal. Bella ho mlčky nasledovala k schodisku. Vyšli na poschodie a Pietro ju viedol k jedným z dverí na konci chodby. Otvoril ich a nechal ju vojsť prvú.

Izba bola... nádherná. Priestranná a slnečná. Oproti dverám bol balkón s výhľadom na more. Obrovské zrkadlo tiahnuce sa cez časť jednej zo stien priestor opticky ešte zväčšovalo. Boli tu dvoje ďalšie dvere a medzi nimi krb. Bella pri pohľade na obraz, ktorý visel nad ním, zatajila dych. Maľba bola éterická a trochu impresionistická. A dychberúca. V reálnych rozmeroch zachytávala profil tmavovlasej krásky s vrelým úsmevom a privretými očami. Končekmi prstov sa dotýkala krku a na prstenníku ruky mala prsteň, ktorý teraz visel na Bellinom krku. Kontúry tela sa strácali v oranžovej žiare a tvár vyzerala ako tvár bohyne ohňa. Bola to Ramonina tvár. V pozadí horela vatra, no obraz budil dojem, akoby to bola ona, z koho ten oheň vychádzal. Kráska v plameňoch. Bella en el fuego.

•••

V tej izbe bolo viac Ramony, než Bella kedy videla v ich dome. Tej Ramony, o ktorej jej rozprával Pietro. Šatník plný krásnych, drahých, nadčasových kúskov, ale aj kožených nohavíc, odolných čižiem a puzdier na zbrane. Šperkovnica plná skutočných drahokamov. Skrinka vedľa postele plná nožov, dýk a zbraní. A obraz plný vášne a úprimnej lásky.

Bella sa zadívala na svoj odraz v zrkadle. Rozpustila si vlasy a uhladila červené letné šaty, ktoré jej vírili okolo stehien v sviežom morskom vánku, ktorý dnu prúdil cez otvorený balkón. Nebolo ťažké vidieť v tom odraze svoju matku.

„Je to ako sledovať ducha." Bella sa prekvapene zvrtla za hlasom. V pootvorených dverách stála žena, ktorú pred pár hodinami videla hádať sa s Pietrom. Tá bojovnosť však bola preč. Ostal iba tieň smútku a nostalgie. „Vyzeráš bezmála presne ako ona." Netra pohľadom preletela miestnosť. „Môžem ísť ďalej?"

„Samozrejme," prikývla Bella a pohľadom Netru nenápadne skúmala. Takmer o hlavu Bellu prevyšovala. Pohybovala sa hladko a ladne ako mačka, ako dravec obchádzajúci korisť. Pohľad však mala ostražitý ako gazela. Bella si dokázala predstaviť, aké ťažké pre ňu musí byť skrývať sa a žiť ako štvaná zver. A nie len pre ňu.

„Ten obraz je asi jediná vec, ktorá kedy zachytila, aká Ramona vo svojej podstate skutočne bola," prehovorila potichu Netra a sadla si na okraj postele, hypnotizujúc maľbu. „Krásna ako anjel, s dušou diabla. Advokátka pekla. Bola rovnako príšerná, ako bola úžasná. Som si istá, že Pietro nezabudol vylíčiť všetky jej superlatívy. Bola ale plná protikladov. Viem, že svoju matku túžiš vidieť iba v tom lepšom svetle, ale musíš vedieť, že nebola dokonalá. Nik nie je. Tak, ako bola ochotná a láskavá a lojálna, bola aj sebecká, vypočítavá a občas príšerne zaslepená. Keď niečo chcela, urobila všetko, aby to dosiahla.

Keď sa rozhodla odísť do Európy, ani na sekundu som nezaváhala nad tým, či ísť alebo neísť. Vzdala by som sa kvôli nej veľa vecí. Vzdala som sa kvôli nej veľa vecí. Bola som presvedčená, že ona by urobila to isté, ak by bola na mojom mieste. Nikdy som neprišla na to, či sa niekedy poriadne zamyslela, čo odísť znamenalo nie pre ňu, ale pre nás ostatných. Neviem, čo by bolo horšie – či to, že sa nezamýšľala nad tým, aké dopady bude mať jej rozhodnutie na jej rodinu, na úzky kruh ľudí, ktorí jej bezvýhradne dôverovali, alebo to vedela, a rozhodla sa tak napriek tomu. Nemusela Sierre dávať najavo, ako veľmi ju nenávidí. Mohla jej priznať úctu, ktorá Sierre ako novej veliteľke prináležala, a skrátka odísť. Sierra by sa ju nesnažila zastaviť. Ale Ramona využila každý mizerný moment, aby jej dala najavo svoj vzdor. Ona bola nedosiahnuteľná, ale jej isqunwalla... na ten vzdor teraz doplácame my.

Nebola to iba jej chyba. Vtedy sme to, aký dopad budú mať jej činy, plne nevnímali ani my. Pred nejakým časom som si uvedomila, že Ramona vôbec nebola od Sierry tak odlišná. A myslím, že si to postupom času uvedomovala aj ona. Boli dve strany jednej mince a vo svojej podstate boli rovnaké. Obe šli za tým, po čom najviac túžili, a urobili pre to všetko. Aj keď tie rozhodnutia niekedy neboli správne. Aj keď to znamenalo, že na ich rukách ostane krv." Netra vstala a pomalým krokom podišla k Belle. Chvíľu si ju mlčky prezerala. Bella zdvihla bradu a pohľad jej pevne opätovala. Na Netriných perách sa na sekundu mihol úsmev, no nebola v ňom ani stopa emócií. „Žilami ti koluje krv Inkov, a to ťa predurčuje byť čímsi viac, ako len obyčajnou ženou. Si silnejšia, ako si myslíš. Máš potenciál dosiahnuť čokoľvek. Pre tvoje dobro a dobro ľudí, ktorí by za teba dali život, dúfam, že s tým ohňom vo svojom vnútri naložíš o čosi lepšie ako Ramona."