Skurvený bastard!

Bella vletela do svojej kancelárie a zatresla za sebou dvere. Bola vďačná, že jej kolegyňa je preč. Posledné, čo potrebovala, boli klebety o tomto incidente.

Ruka ju pálila ako čert. Bella vytiahla rukáv saka a zanadávala, keď zbadala, že cez gázu presakuje krv. S povzdychom si sadla do kresla a odlepila náplasť. Po zbežnom skúmaní usúdila, že hoci rana trochu krvácala, stehy sa neroztrhali. Aspoň jedna pozitívna správa.

Samozrejme, že ho považovala za idiota aj predtým, ale nemyslela si, že to bude jeden z tých idiotov. Nenávidela mužov, ktorí si mysleli, že môžu mať všetko, na čo ukážu. Každého, na koho ukážu.

„Dopekla!" zavrčala Bella a zdravou rukou naštvane buchla do stola. Toto všetko pokazilo. Nečakala, že ho uvidí aj v práci. Z toho, čo Lucian spomínal, jeho bratranec nemal o biznis žiaden záujem.

Nedokázala sa v jeho prítomnosti sústrediť na nič iné. Emócie ju premáhali viac, než by bola očakávala. Strávila ohromné množstvo času prípravou na prácu v tejto firme. Vyrovnávaním sa s faktom, že nebude vedieť, kto patrí k mafii a kto nie. Že nebude môcť veriť vôbec nikomu. Spočiatku bola pripravená na to, že tu stretne vraha. Avšak odvtedy prešli roky.

Bella zavrela oči a zhlboka dýchala, aby sa upokojila. Musela vymyslieť plán. A rýchlo. Bola si istá, že čo nevidieť sa tu objaví Lucian.

„Nemôžem sa mu vyhýbať, ak ho chcem dostať na kolená," zašepkala si pre seba. Musela si zvyknúť na jeho prítomnosť.

On dostal úlohu a mal na výber splniť ju alebo nesplniť. Je to vrah. Ale vrahmi budú všetci, s ktorými budeš v kontakte. Nebol sám. Bolo ich päť. A jeden z nich bol ten, kto za obeť označil tvojho brata. Ten je najväčšou hrozbou. Aby si dostala všetkých, skôr či neskôr budeš musieť s jedným z nich začať spolupracovať. Nedať na sebe najavo, kto si, čo vieš, správať sa k nemu ako niekto, kto nevie ich tajomstvá. Musíš byť o krok pred nimi.

Bella sa zachvela. Slová jej učiteľa jej zaznievali v ušiach, akoby práve teraz stál za ňou. S každým výdychom sa jej emócie viac a viac dostávali do normálu.

Ozvalo sa zaklopanie. Lucian.

Nesmieš sa báť. Strach je to, čo ľudí núti správať sa iracionálne. Zabúdať na všetko, čo vedia a čoho sú schopní.

„Ďalej." Dvere sa otvorili a ako Bella čakala, zjavil sa v nich Lucian. Pripomínal zbité šteňa.

„Bella, veľmi ma to mrzí. Theo niekedy premýšľa viac vtákom ako rozumom."

„Niekedy?" uškrnula sa Bella chladne. „Z mojej skúsenosti takíto muži inak ani neuvažujú."

„Vážne nie je takýto stále. A pravdepodobne mám na tom kúsok viny aj ja. Ja som trval na tom, aby sa tu dnes ukázal," priznal. „Theo by tu len tak dobrovoľne neprišiel." Lucian podišiel bližšie a pritiahol si k jej stolu voľnú stoličku. „Ako by som to mohol aspoň trochu odčiniť?"

„Ty? Nijak," odvetila Bella a prinútila sa slabo usmiať. „Nie je to tvoja vina."

No čo ak bola? Bella si nechtiac dnes ráno vypočula útržok konverzácie, no vtedy nevedela, o koho ide. Nie je hodný toho miesta a ja mu ho nenechám. Pracoval som pritvrdo na to, aby som si to teraz nechal vziať. Buď bude spolupracovať alebo sa postarám, aby všetci videli, že na mňa nikdy nebude mať.

Teraz si bola istá, že hovoril o Theovi a o tom, kto firmu preberie po Dorianovi Leighovi.

Bella si pošúchala boľavú ruku a tým nechtiac upútala Lucianovu pozornosť. „Ako je na tom tvoja ruka? Neublížila si si?" Lucian sa natiahol za jej rukou, no Bella ju nenápadne odtiahla z jeho dosahu. Bola si však istá, že to zaznamenal.

Otvorila zásuvku svojho stola a vytiahla odtiaľ papier, ktorý už tam ležal niekoľko týždňov. Vzala zo stola pero a na spodok dopísala dátum a pridala svoj podpis. Papier zložila na polovicu. „Myslím, že už pôjdem. Dal by si toto, prosím, svojmu strýkovi?"

„Čo je to?"

„Výpoveď," odvetila Bella pokojne.

„Prosím?" vyhŕkol Lucian zmätene.

„Počul si správne."

„Ale... nemôžeš iba tak odísť," vyhŕkol zarazene. Bella si bola istá, že s čímsi takým absolútne nerátal. „Je to kvôli Theovi? Prisahám, že už ho tu-,"

„Čiastočne. Ale iba z malej časti. Rozmýšľala som o tom už nejaký čas," odvetila Bella popravde.

„Nerozumiem. Prečo? Myslel som, že si tu spokojná," vyhŕkol Lucian. Bella na ňom videla, že sa ho jej rozhodnutie dotklo.

„Kamarát z univerzity sa uchádzal o miesto u Allen&Overy a prehovoril ma, aby som šla na pohovor aj ja. Včera mi prišla odpoveď, že ma vybrali. Mala by som nastúpiť o tri týždne." Všetko z toho bola pravda, až na malý detail – prijatie jej prišlo pred tromi týždňami a Bella to zrušila. Pracovať pre Allen&Overy bol sen každého právnika. A ona ho zahodila. Jej osud s ňou mal iné plány.

„Vzala si to?"

„Zatiaľ nie, mám sa rozhodnúť do konca týždňa," zaklamala.

Lucian si nervózne prehrabol vlasy. „Bella, nemôžeš odísť," vyhŕkol. „Potrebujem ťa. Táto firma ťa potrebuje," opravil sa okamžite, no Belle to neušlo. „Ak je to o peniazoch-,"

„Nie je," prerušila ho Bella. „Iba... mám pocit, že som tu pracovala pridlho. Chcela by som... skúsiť niečo nové. Zatiaľ nie som stopercentne rozhodnutá, ale... som tej možnosti výrazne naklonená. A tvoj bratranec to ešte výrazne posunul. Nechcem pracovať vo firme, kde nie som rešpektovaná ako človek, ako žena."

Bella sa v duchu usmiala, keď zazrela záblesk nádeje v jeho očiach. „Nepracuješ. Theo tu nie je zamestnaný. A očividne bola chyba volať ho sem. Veľmi sa zaňho ospravedlňujem."

„To by som radšej počula od neho," utrúsila Bella sucho.

Lucianovi sa zablýskalo v očiach. „O to sa postarám. Okrem toho... už nejaký čas som uvažoval nad tým, že by som ti navrhol povýšenie, ale nebol som si istý, či by to nebolo príliš skoro alebo príliš očividné. "

Bella sa zasmiala. „To si si práve vymyslel."

Lucian potriasol hlavou. „Ak raz budem stáť v čele tejto firmy, bol by som rád, ak by si mi bola právnou oporou. A keďže skôr či neskôr v čele stáť budem, mohol by som požiadať Jasona – otcovho právnika – aby ti ukázal viac než len tie útržky, s ktorými pracuješ. Táto firma je omnoho viac ako to, čo sa ti dostane do rúk. Ak by som čo i len tušil, že zvažuješ odchod, urobil by som to dávno. Prosím. Daj tomu šancu."

Bella sa zachvela. Jeho podmanivý a presvedčivý hlas by ju nalomil, ak by táto situácia bola skutočná. No z čoho ju mrazilo bol spôsob, akým o pozadí Leigh Corporation rozprával.

Ak si niekedy čo i len na moment myslela, že Lucian je v tom nevinne, teraz si bola viac než istá, že nie je. Očividne ho rodinný biznis zahŕňal viac, ako len tušila.

„Porozmýšľam o tom," povedala Bella po chvíli.

„Ďakujem," vydýchol Lucian a v hlase mu bolo počuť úľavu.

„Nie je to áno," pripomenula mu Bella a podala mu výpoveď.

„Je to šanca," odvetil Lucian a s úsmevom vstal. „A ja z každej vyťažím maximum."

Bella sledovala, ako za sebou Lucian zavrel dvere. Možno mala dať výpoveď a nedávať mu žiadne šance. Ale bola príliš blízko na to, aby sa teraz niečo pokazilo. Potrebovala mať dohľad nad Theom. Nad Lucianom. Nad dianím ako takým. A práve teraz bola v pozícii, keď si mohla vyberať, čo bude ďalej. Lucian by bol urobil čokoľvek, čo by zažiadala, aby ostala. Bella si nebola úplne istá, prečo je tomu tak, ale bola si istá, že jeho náklonnosť voči nej bola významným faktorom.

Potrebovala viac kontroly nad behom udalostí. Všetko muselo dokonale zapadať do seba, aby jej plán vyšiel. Ale niektoré veci nešlo naplánovať.

Aby si dostala všetkých, skôr či neskôr budeš musieť s jedným z nich začať spolupracovať.

„Možno viac než s jedným, Maestro," zašepkala si pre seba a vzala zo zeme svoju kabelku. Uistila sa, že má všetko potrebné a zamkla za sebou kanceláriu.

Bella neznášala, keď niečo záviselo na dedukcii ľudí. Špeciálne na dedukcii mužov. Avšak bolo to všetko, čo momentálne mala. A keď vošla do výťahu a začula približujúce sa zrýchlené klopkanie pánskych topánok na mramore, v duchu sa pousmiala. Do výťahu za ňou vbehol Mathéo Leigh.

Bella potlačila spokojný úsmev, keď zbadala, že ľavú časť tváre mal ešte stále červenú od jej dlane.

„Máte skutočne pevný pravý hák, slečna Altonová," utrúsil a nervózne sa usmial. „Ospravedlňujem sa, že som si dovoľoval. Bolo to impulzívne konanie nevedené voči vám a naozaj ma to mrzí."

„Nevedené voči mne?" vyprskla Bella neveriaco. „A koho zadok ste snáď chytali, pán Leigh?"

Theo ticho zaklial. „Nemyslel som to tak. Mojím cieľom bolo naštvať Luciana a keď som videl príležitosť, neodolal som. Je ťažké prehliadnuť, že má pre vás slabosť. Ale bolo to hlúpe." Theo sa na moment odmlčal. „Vážne ste kvôli tomu dali výpoveď?"

„Áno, aj," odvetila Bella. „Ešte niečo? Čakáte snáď, že sa vám vrhnem k nohám a výpoveď stiahnem?"

„To by bolo od vás veľmi milé," začal Theo a pobavene sa usmial, keď zazrel Bellin neveriacky pohľad. „Ale nemyslím si, že patríte k ženám, ktoré by sa tak ľahko nechali ovplyvniť. Bol by som rád, ak by ste mi dali šancu spraviť lepší prvý dojem."

Zabiť niekomu súrodenca je, kurva, poriadne zlý prvý dojem, prebehlo Belle hlavou. Výťah zastal v podzemnej garáži. Bella prešla popri Theovi a zamierila k svojmu autu. „Prečo by som to robila?"

„Nerád by som bol súdený na základe jedného neuváženého činu," odvetil Theo a poľahky s ňou držal krok. „Nech to znie akokoľvek veľmi ako klišé, nie som taký. Väčšinu času."

Bella odomkla svoje auto a hodila kabelku na sedadlo spolujazdca. „Prečo by som to robila?" spýtala sa Bella so sladkým úsmevom a nastúpila do auta.

Theo zachytil dvere skôr, než ich stihla zavrieť. „Jeden večer, Isabella," vyhŕkol úpenlivo a zabudol na snahu držať konverzáciu v zdvorilostnej rovine. „Venuj mi jeden večer a ja ťa presvedčím, že nie som taký hrozný, ako si myslíš alebo ako ma Lucian vylíčil. Ak mi to vyjde, stiahneš výpoveď. Lebo ak nie, som si celkom istý, že Lucian sa postará, aby som skončil niekde v plytkom hrobe. A na to mám svoj život príliš rád." To by bola milosrdná smrť, prebehlo Belle hlavou. Zabijem ťa ja. A do očí ti poviem, aké to je, keď trinásťročná sirota príde i o posledného príbuzného.

„Prosím," dodal, keď Bella mlčala. „Jeden večer. Potom ma už nikdy neuvidíš, ak to bude to, čo si želáš."

„Máš dnešný večer," povedala Bella po niekoľkých ťaživých sekundách. „Tak tú výpoveď láskavo nestrať."