„Toto sú tvoje plány na zvyšok leta? Vymetať bary, vylihovať a čítať? Robíš hanbu nášmu menu."

Theo neochotne odtrhol zrak od detektívky a prebodol Luciana otráveným pohľadom. „S radosťou by som tam pridal pokukovanie po polonahých ženách, ale bohužiaľ, nie sme v Karibiku. Toto mala byť moja dovolenka. S radosťou ste ma obrali o pláž, krásne ostrovčanky a očarujúci výhľad, kam sa len pozriem. Nečakaj ale, že ma oberiete aj o voľno ako také."

Lucian mu venoval podráždený pohľad a v odraze displeja svojho telefónu si ďalej naprával kravatu. „Si jediným synom Doriana Leigha a s tým prichádza čosi viac ako len luxus a peniaze. Reprezentuj svoju rodinu aj inak ako zbieraním pokút za rýchlosť a hraním beer pongu."

Theo zaškrípal zubami, ale zdržal sa odpovede. Nemalo to zmysel. Jeho otec mal záľubu v kázňach tohto typu a Lucian si očividne dal za úlohu prebrať toto bremeno pri tejto Theovej návšteve na seba.

„Dnes o tretej je schôdza vrchného predstavenstva Leigh Corporation. Všetci by sme boli vďační, ak by si sa tam ukázal. A nemeškaj."

Theo so zmesou znechutenia a podráždenia sledoval, ako Lucian vypil jeho margharitu a zamieril ku garáži. Boli časy, keď si boli s Lucianom ako bratia. Avšak čím menej sa Theo doma ukazoval, tým väčšmi sa vzďaľovali. Nebol slepý – bolo mu jasné, že Lucian má zálusk na všetko to, čo malo raz pripadnúť jemu – vedenie firmy, vedenie rodiny... robil všetko preto, aby Dorianovi nahradil zodpovedného a spoľahlivého syna.

Theo nikdy nemal záujem prebrať otcovu firmu ani sa nijak inak zapájať do jeho biznisu. Akosi odjakživa sa rátalo s tým, že to bude Elliotova úloha. Ale Elliot zomrel. A jediná skutočná emócia, ktorú dal Dorian Leigh odvtedy svojmu mladšiemu synovi najavo, bolo sklamanie, že nie je viac ako Elliot.

Keď aj posledné lúče slnka zaliezli za ťažké mraky, ktoré sa blížili z východu, Theo s povzdychom vstal z hojdacej siete a založil do knihy záložku.

Ukázať sa vo firme nebolo v jeho plánoch, ale vedel, že to bude počúvať ďalšie tri týždne, ak sa tam aspoň raz neukáže. Ale predtým... bola tu jedna vec, ktorú potreboval zistiť.

Posledných pár dní jeho myseľ neopúšťali spomienky na maskovanú tmavovlásku z baru. Nestávalo sa často, aby spomínal na nejakú svoju jednorazovú známosť dlhšie ako pár hodín. Niečo na nej bolo. Síce kvôli maske netušil, ako vyzerá jej tvár, no telo bolo božské. A sex... bola by škoda ho nezopakovať.

Už tretí deň bojoval s nutkaním zistiť si, čo je tá ženská zač, a dnes ho to napokon zlomilo.

V meste boli dva alebo tri kluby, ktoré boli preslávené maskami a faktom, že sa tam často zdržiavala prominentná mládež. Ľudí, ktorí by škrabošku využívali aj v iných kluboch už bolo pomenej a zvyčajne mali pádny dôvod na to, aby maskovali svoju identitu. Čo bol jej dôvod?

Predošlý večer strávil brázdením sociálnych sietí, ale nenašiel nič, čo by mu ju čo i len trochu priblížilo. Dnes sa rozhodol zvoliť inú taktiku.

Theo zaparkoval pred vchodom do klubu. Večer tu bolo nemožné zaparkovať, ale teraz to nebol problém. Zamieril k dverám a na vlastné počudovanie kľučka povolila, hoci nebolo otvorené.

Theo zamieril k baru a pery sa mu zvlnili v úsmeve, keď za barom zbadal presne tú tvár, ktorú tam chcel vidieť.

„Máme zavreté," prehovoril barman bez toho, aby zdvihol hlavu. „Claire! Znovu si nezamkla," zavolal do skladu.

„Neboj sa, nebudem veľkou príťažou," uchechtol sa Theo.

Barman – Theov bývalý spolužiak Nate – prekvapene zdvihol hlavu. „Theo! Kto by už len čakal teba v takú skorú hodinu? Stratil si snáď v piatok niečo?"

„Dalo by sa to tak povedať," zasmial sa Theo a potriasol hlavou, keď Nate siahol po fľaške whiskey. „Dnes nemôžem. Musím sa ešte zastaviť vo firme a tieto tri týždne by boli ešte pekelnejšie, ak by som sa tam ukázal pripitý."

„Nuž, seba rozhodne neukrátim," uchechtol sa Nate a nalial sebe. „S čím môžem pomôcť?"

„Hľadám ženu, ktorú som tu v piatok stretol," začal Theo, no nemal šancu dokončiť.

Nateovi zabehlo a rozkašľal sa. „Prepáč, ale s týmto celkom určite nepomôžem," povedal, keď lapil dych. „Vieš si predstaviť, koľko ženských sa tu vystrieda len za jeden večer? Nemám šancu si zapamätať ani všetkých pravidelných zákazníkov."

„Nechaj ma dohovoriť," zahriakol ho Theo. „Táto nie je len obyčajná ženská."

„Áno, presne to hovorí každý z tých desiatich až dvadsiatich mužov, ktorí tu každý týždeň hľadajú svoju stratenú lásku," odvetil Nate sarkasticky a prehrabol si rozstrapatené vlasy.

„Čierne dlhé vlasy, neskutočne sexi, vyzývavá-,"

„To splňuje tak štvrtina žien, ktoré sa tu každý večer vystriedajú."

„Mala na tvári masku, čiernu škrabošku, zakrývala jej väčšiu časť tváre. A jej meno bolo Nemesis," dokončil Theo podráždene.

„No," prehovoril Nate po niekoľkých desiatkach sekúnd. „Asi prvý krát v histórii takéhoto žobrania aj viem, o koho ide."

Theo prekvapene zdvihol hlavu a telom mu prebehlo vzrušenie. „Naozaj?"

„Ako kamoš ti radím, tejto daj pokoj. Je nebezpečná. Nemesis... je to iná liga," povzdychol Nate neveselo.

Theo sa neveriacky rozosmial. „Iná liga? Som Mathéo Leigh, preboha. Je tu ešte nejaká vyššia liga?"

Nate prevrátil očami. „Myslím to vážne. Neviem o nej veľa – nikto nevie. Čo viem, je, že si väčšinou drží ľudí od tela. Pozerať je všetko, čo môžeš. Nenechá si kupovať drinky, nezaujmú ju peniaze. Sem príliš často nechodí, z toho, čo viem, preferuje iné miesta, ale keď príde, tržba je zaručene vyššia. Asi pred rokom tu takto sedela a nejaký chlapík jej nedal pokoj, totálny tupec. Trikrát ho odmietla, štvrtýkrát, keď ju chytil za stehno, prišiel o dva prsty. Nežartujem. Mojím nožom na ovocie mu ufikla dva prsty pred mojimi očami. Varovanie pre väčšinu zabralo. Nuž, odvtedy sa snažím – ja a väčšina racionálne zmýšľajúcich ľudí – vychádzať jej v ústrety tak, ako sa len dá. Popravde, veľmi to nevyužíva, hoci by mohla. Vždy všetko vyplatí, aj to, čo bolo na účet podniku, a VIP box prijala iba párkrát, keď mala spoločnosť.

Tieto informácie Thea trochu zaskočili, no rozhodne nenapomohli tomu, aby o jej osobu stratil záujem. „Čo je zač?" Theo sa obzrel, ale v klube boli sami. „Je nejako spojená s mafiou?"

„Nuž, ak sa jej to niekedy niekto spýtal, pochybujem, že žil dosť dlho na to, aby dostal odpoveď," uchechtol sa Nate. „Z toho, čo som počul, takmer nikdy nie je sama, aj keď to vyzerá že je. Nie, nemá vlastnú ochranku, minimálne nie v pravom zmysle slova. Ale vždy sa nájde pár očí, ktoré striehnu, čo sa v jej blízkosti deje, kto sa k nej dostane dosť blízko.

Z času na čas sa stretáva s Jonom Perenim. Tiež si je blízka s majiteľom istého klubu, tam sa zdržiava asi najčastejšie. Jeho identita je tiež trochu hmlistá."

Pri mene, ktoré Nate zmienil, Theo prekvapene nadvihol obočie. Jon bol synom zámožného Sicílčana. Keď bol Theo mladší, zvykli s rodinou chodievať každé leto na pár týždňov do Talianska. Napokon, žil tam jeho strýko – a vtedy ešte aj Lucian. Jon Pereni im občas zvykol robiť spoločnosť. S Lucianom boli istý čas celkom blízki priatelia. Theo ho príliš nepoznal, no vedel jedno – Jon bol chladnokrvný a bezcitný spôsobom, z ktorého mrazilo.

„A čo jej meno?" nadhodil Theo. „Nemesis. To celkom určite nie je jej skutočné meno."

„Pravdepodobne nie, ale jej skutočné meno neviem," odvetil Nate. „Nuž, a Nemesis je pôvodom z gréckej mytológie. Meno bohyne."

„Nechaj ma hádať," zasmial sa Theo a oprel sa lakťami o pult. „Bohyňa sexu?"

Nate sa uškrnul. „Nie. Bohyňa pomsty."

•••

Kancelária Doriana Leigha sa vôbec nezmenila, odkedy tu bol Theo naposledy. Dominoval jej masívny drevený stôl, steny lemovali obrazy a knižnica. Bola to kancelária s najkrajším výhľadom – ponúkala očarujúci výhľad na londýnsku panorámu.

Dorian Leigh si potiahol z cigary a po chvíli vypustil oblak dymu. „Je pekné vidieť, že si schopný prísť aj včas," utrúsil.

Theo sa kyslo usmial. „Ďakujem. Nuž, čoho sa má týkať tá schôdza, ktorej sa mám zúčastniť?"

Otec mu venoval pohľad, ktorým naznačoval, že si to mal zistiť sám. „Lucian prišiel s návrhom odkúpiť produkčnú spoločnosť," povedal napokon. „Osobne ma idea nenadchla, ale mohlo by to úspešne vyriešiť niektoré z nedávnych problémov s... dodávkou tovaru, ktoré sme mali."

Leigh Corporation bola primárne zameraná na lodný a cestný transport tovaru. A úspešne sa tým maskovalo pašovanie čohokoľvek, čo si jeho otec zmyslel.

„Bola by to jednoduchý spôsob, ako sa dostať kamkoľvek," uznal Theo. „Filmy sa točia v najrôznejších lokalitách. Preprave ich techniky a všetkého nie je venovaná taká ostrá pozornosť ako lodnej preprave."

„Takže podporíš jeho nápad?" spýtal sa ho otec a striehol na každú Theovu reakciu.

Theo sa zasmial a posadil sa na stoličku naproti stolu jeho otca. „Má tu môj názor vôbec nejakú váhu?"

Dorian Leigh chvíľu mlčal. „Lucian venoval posledné desaťročie tvrdej práci a na svoju pozíciu sa zaslúžene vypracoval. Mnoho ľudí ho už teraz vidí ako môjho istého nástupcu. Ale stále sa nájdu aj tí, ktorí by na čele spoločnosti uprednostnili teba, hoci si pre to ani nehol prstom. Pretože si môj jediný syn."

„Otec, môj záujem o vedenie Leigh Corporation je nulový. Chcem ostať žiť v Taliansku a robiť to, čo robím," prehovoril Theo úprimne. „V tomto nie som dobrý."

„Nie, to teda nie si," zamručal jeho otec. „Takže máš len dve možnosti – nauč sa to a ukáž, že máš na to stáť v čele tejto firmy, alebo, až príde čas, verejne vyjadri svoju plnú podporu Lucianovi. Nedovolím, aby túto firmu rozhádzalo súperenie o následníctvo. Je to jasné?"

„Áno, otec," zamrmlal Theo. Vyjadrením podpory Lucianovi nebol nadšený, ale bol si vedomý toho, že jeho bratranec odvádza skvelú prácu. A, napokon, Theo by urobil čokoľvek, aby to nebol on, komu pripadne táto kancelária. „Je to všetko?"

„Ešte jedna vec – na schôdzi sa nezmieňuj o rodinnom biznise. Nie všetci, čo sa zúčastnia, sú zasvätení. Aspoň zatiaľ."

Theo nasledoval svojho otca do zasadačky, kde sa malo stretnutie konať. Lucian a niekoľko ďalších ľudí tam už boli. Vedenie firmy pozostávalo z odborníkov na rôzne oblasti a zatiaľ všetci z tých, ktorým Theo potriasol rukou, boli nejako spätí s ich rodinou. Títo ľudia mali na starosti omnoho viac vecí ako len vedenie tejto spoločnosti.

Miesto, kde kedysi zvykol sedávať Theov otec, dnes obsadil Lucian. Dorian si sadol vedľa neho a Theo zaujal pozíciu po Lucianovom druhom boku, naproti otcovi. Posledné, čo potreboval, bolo, aby jeho otec videl, že si dlhú schôdzu kráti prezeraním Instagramu. Okrem toho, po boku jeho otca zvykol sedávať jeho právnik.

O to viac Thea zaskočilo, keď do miestnosti vošla posledná osoba a zaujala toto miesto – a otcov právnik to teda nebol. Mladá tmavovláska v bielom kostýme venovala jeho otcovi úsmev a vymenili si niekoľko tichých viet, kým si organizovala tablet a papiere.

Až keď po nejakej chvíli zbadal bielu náplasť na jej predlaktí, uvedomil si, odkiaľ sa mu zdá povedomá. Bola to tá žena z rodinnej oslavy, ktorá siahla na jeho koňak. Z toho, čo si Theo vypočul od Luciana, krátko po tom, čo ju stretol, stratila vedomie a porezala sa na skle z pohárov. Lucianovo vypočúvanie, či v tom koňaku bolo aj čosi viac ako len alkohol, nemalo konca kraja.

Theo sa chvíľu snažil udržať pozornosť s tempom mítingu, ale dlho mu to nevydržalo. Pohľadom skočil na tmavovlásku a zachytil jej pohľad, ktorý v sekunde premiestnila inam, no nie dosť rýchlo.

V duchu sa pousmial. Nikdy by nepovedal, že svätý a nechybujúci Lucian by sa rozhodol začať si so svojou podriadenou. Nebolo to niečo, čo by zapadalo do profilu, ktorý o sebe rád udržiaval. A po tom, ako sa po jej odchode Lucian správal, si bol viac než istý, že o ňu má jeho bratranec vážny záujem.

Theo pohľadom skočil k žene, ktorá sedela vedľa neho, a pousmial sa, keď v jej tablete zazrel návrh večerných šiat, ktorý na moment upútal jej pozornosť viac ako dianie v miestnosti.

„Všetko v poriadku, pán Leigh?" spýtala sa ho takmer nečujne s pobavením v hlase. Theo si matne spomínal, že je to sesternica jeho otca.

„V najlepšom," odvetil Theo s nepatrným úškrnkom. „Môžem mať otázku?"

Žena v strednom veku zavrela stránku a obrátila pozornosť k nemu, no vzápätí pohľad uprela na Luciana. „Samozrejme."

„Kto je tá žena sediaca vedľa môjho otca?"

„Isabella Altonová," odvetila žena bez toho, aby na ňu pozrela. „Študovala obchodné a trestné právo, počas školy pracovala okrem iného aj ako asistentka vášho otca. Svoju prácu robí nadpriemerne dobre a Lucian s ňou rád a často spolupracuje. Vidím to tak, že prinajhoršom o pár rokov bude oficiálne jeho osobnou právničkou."

„To je pozoruhodná pozícia pre niekoho tak mladého," skonštatoval Theo.

„Nie je oveľa mladšia ako vy, a tiež máte v Taliansku sľubnú kariéru," utrúsila jeho prísediaca. „Okrem toho, tvrdo drela aby bola tam, kde je teraz. Povedala by som, že je tam celkom zaslúžene."

Zvyšok stretnutia vnímal iba veľmi matne, ale postrehol, že Lucianov návrh bol odobrený väčšinou prítomných. V duchu zajasal, keď bol míting oficiálne ukončený.

Theo vstal a spravil pár krokov, aby dal svoje stŕpnuté nohy znovu do poriadku. Stoličky v jeho profesii boli omnoho komfortnejšie ako tieto tu.

„Pekná práca," utrúsil, keď prechádzal okolo Luciana.

„Ďakujem," odvetil Lucian so zmesou potešenia a podozrenia v hlase. „Všetko, čo zostáva, je vyjednať s nimi čo najvýhodnejšiu kúpu."

Theo sa zasmial. „Hovoríš, akoby to bola tá jednoduchšia vec."

„Nuž, je to rozhodne jednoduchšie ako presadiť si niečo v tejto firme," utrúsil Lucian tichšie a pohľadom zaletel k tmavovláske. Oni dvaja, Isabella Altonová a Theov otec boli poslední, čo ostali v miestnosti. „Tu treba zvažovať čosi viac ako len firemné záujmy."

„Ona nevie?" nadvihol Theo obočie, hoci mu bolo jasné, že mladá právnička bola tá, na koho jeho otec predtým narážal. Nebyť jej, míting by pokojne mohol prebiehať v taliančine.

„Nie," odsekol Lucian a prísne naňho zazrel. „A ani v najbližšej dobe nebude."

Theo podišiel bližšie k otcovi a právničke, ktorá s ním diskutovala nejaké papiere.

„Bella, toto je môj syn Mathéo," predstavil ho jeho otec.

„Mathéo Leigh, teší ma," predstavil sa Theo a s úsmevom k nej natiahol ruku.

„Isabella Altonová," odvetila s formálnym úsmevom a pevne stisla jeho dlaň. „Rada vás spoznávam." Sotva to dopovedala, znovu obrátila svoju pozornosť k jeho otcovi.

Theo nemal záujem o žiadnu otcovu právničku – jeho myseľ zamestnávala istá tajomná kráska – no keď videl príležitosť oplatiť Lucianovi jeho raňajšiu aroganciu spôsobom, ktorý rozhodne neočakával, neodolal.

Keď sa Isabella Altonová sklonila pre pero, ktoré jej spadlo na stoličku, s nepatrným úsmevom na perách dlaňou siahol na chutný zadok v bielych nohaviciach. Cez tenkú látku ucítil jej teplú pokožku, ale iba na stotinu sekundy. To, čo nasledovalo, rozhodne nečakal.

Tmavovláska sa s obratnosťou šelmy zvrtla a kým ju stihol zaregistrovať, na ľavom líci mu s plesknutím pristála jej dlaň. Theovi myklo hlavou a po líci sa mu rozšírilo ostré pálenie. „Au!" sykol. „Čo-,"

„Ani slovo," zavrčal naňho jeho otec, no Theo ho vnímal iba matne. Jeho pozornosť upútali rozzúrené čokoládové oči, ktoré ho prepaľovali pohľadom.

„Nikdy to neskúšaj znovu," sykla sotva počuteľne a zvrtla sa na päte.

Lucian ho prepálil vražedným pohľadom a spravil krok k nemu, no napokon sa so zavrčaním zvrtol a rýchlym krokom nasledoval právničku.

„Dopekla," zavrčal Theo tlmene a pohol sánkou. Líce ho pekelne pálilo. A aby toho nebolo málo, mal pocit, že si aj zahryzol do jazyka.

„Perfektné," zamručal jeho otec a prebodol ho pohľadom. „Na moment som mal pocit, že si dospel."