„Svaly panvového dna sú očividne jediné, ktoré si posledné dva mesiace naozaj precvičovala," zasmial sa Tyler a hravo sa vyhol Bellinmu ľavému háku.

Bella zaškrípala zubami a zhlboka sa nadýchla. Pravá ruka ju po troch hodinách boxu a zmesi ďalších bojových umení kvalitne bolela. Tyler jej zranenie sprvu nezaznamenal a neskôr ho prekryla boxerskými bandážami a rukavicami. Bola si istá, že ak by o jej zranení vedel, šiel by na ňu zľahka, a Bella to neznášala. Avšak nemala pocit, že jej ruka ešte dlho vydrží a nechcela si zranenie znovu otvoriť.

„Na dnes končím," zahlásila Bella a stiahla si rukavice. V duchu si vydýchla, keď bandáže boli rovnako biele ako na začiatku a nepresakovala cez ne krv. To bolo to, čo sa stalo včera, keď si po večeri s Theom vybíjala zmätok, frustráciu a hnev na boxovacom mechu vo svojom druhom byte.

Bella sa zvyčajne po tréningoch s Tylerom cítila extrémne vyčerpane, no spokojne. Šport bol to jediné, čo ju dokázalo naplno odreagovať od všetkých problémov. To a ešte sex. Ale vo valnej väčšine prípadov sa prikláňala k prvej možnosti odreagovania.

Dnes bola vyčerpaná omnoho viac ako zvyčajne, no napriek tomu sa rozhodne necítila dobre. Namiesto toho, aby z nej tréning vyhnal pochybnosti, hnev, frustráciu, ešte k nim prilial.

Bella poznala Tylera odjakživa. Bol od nej len o dva roky starší. Kým jej rodičia žili, boli susedia. Keď ju adoptovali Whiteovci, Tylera vídala iba veľmi zriedka, až si napokon iba občas napísali.

Mala štrnásť, keď jej učiteľ usúdil, že by bolo načase, aby sa začala učiť bojovať. V ten deň neprišiel sám. A odvtedy sa ich malý klub rozšíril z dvoch na troch ľudí. Maestro im nedal inú možnosť ako naučiť sa spolupracovať. Bezvýhradne veriť jeden druhému.

Belle trvalo roky, kým si uvedomila, že Tylerova úloha v ich stretnutiach bola omnoho väčšia ako len slúžiť ako figurant či trénovať s ňou. Ich spoločne strávené chvíle naučili Tylera predvídať Bellino správanie s takmer deväťdesiatpercentnou presnosťou. Napokon, ženu nikdy nešlo predvídať na sto percent – a rozhodne nie Bellu. No nik k tomu nebol bližšie ako Tyler. Maestro z Tylera spravil jej tieň – jej ochrancu. Všetko, čo robil, nerobil preto, že ho za to platila. Ani len preto, lebo boli priatelia. Robil to, pretože ju nekonečne obdivoval spôsobom, z ktorého Bellu mrazilo. Ako jeden z mála ľudí dokázal odolať jej presviedčaniu. Povedal jej to, čo sama nevidela a nik iný by jej nepovedal. Bol nielen jej ochrancom v tradičnom slova zmysle, bol jej oporou, keď strácala pôdu pod nohami.

Tyler jej nikdy neklamal. Nikdy. Až dodnes.

Jeho výlet do Brazílie prišiel bez predošlej zmienky. Tyler to odôvodnil tým, že jej to zabudol povedať. Bella to neriešila. Vedela, že v Brazílii žije jeho rodina z matkinej strany. Čo ju zaskočilo omnoho väčšmi bolo, že po rokoch takmer dennodenného kontaktu vedela spočítať všetky jeho telefonáty či správy z priebehu dvoch mesiacov na prstoch. Kde, dopekla, v dnešnej dobe nebol takmer žiaden signál?

Bella nemohla prehliadnuť čerstvo zahojenú ružovú jazvu po seku nožom na jeho ľavom bicepse. A keď sa na ňu opýtala, Tyler vehementne tvrdil, že k nej prišiel ešte pred odchodom. Dovtedy to boli samé vyhýbavé odpovede alebo polopravdy, ale toto bola lož. Hľadel jej do očí a klamal. A Bella to vedela.

„Chceš ísť hore?" K tréningovej hale v suteréne bytového domu patril aj byt nad ním, ktorý Tyler obýval.

„Nie," odvetila Bella. Znelo to úsečnejšie ako zamýšľala.

Bella zamierila k malej šatni, ale teplé prsty, ktoré sa jej ovinuli okolo ramena ju zadržali. Bojovala nutkaniu vytrhnúť sa z jeho zovretia.

Nemala rada tajomstvá. Začala ich o to viac nenávidieť, keď do jej života vošiel Maestro. Ten muž bol pre ňu synonymom tajomstiev. Aj valná časť toho mála, čo o ňom vedela, bolo iba to, na čo prišla sama. Aj to iba jedinej významnej informácii, ktorú jej kedy prezradil. Bolo toho žalostne málo, čo o ňom vedela. Bella bola presvedčená, že to, čo ho prinútilo zo dňa na deň zmiznúť, patrilo k veciam, o ktorých tvrdil, že pre ňu nie sú práve teraz podstatné.

A teraz Tyler.

„Bella. Si v poriadku?" spýtal sa potichu s perami sotva desať centimetrov od jej ucha. Bella cítila horúčavu sálajúcu z jeho rozohriateho tela.

„Ja?" zasmiala sa sucho a zvrtla sa k nemu. „Pamätám si, ako sme spolu preklínali Maestrovu tajomnosť. Pamätám si, ako si sa tváril zakaždým, keď sme prišli na to, že čosi čo nám povedal v minulosti nebola tak úplne pravda. A teraz... nevidela som ťa dva mesiace a zrazu zahmlievaš skutočnosti, robíš zo mňa hlupaňu a klameš mi do očí."

Tyler ju pustil a o krok cúvol, akoby mu vrazila. V očiach sa mu zablysla bolesť. „Bella..."

„Bol si vôbec v Brazílii?" vyprskla Bella a zaťala prsty do dlaní.

Tyler nemo prikývol. „Prepáč," zašepkal po chvíli. „Primäli ma prisahať, že nikomu nepoviem nič z toho, čo sa dozviem, čo uvidím. Ak by som vedel... prisahám, Bella, ak by som vedel-," Hlas sa mu zlomil. Zhlboka sa nadýchol a odvrátil zrak. „Nič na svete by som nechcel viac, ako môcť ti povedať pravdu," šepol zastretým hlasom. „Ale nemôžem. Nie teraz. Dozvieš sa pravdu, sľubujem. Bella... nie si sama."

„Kto sú „oni"?" spýtala sa Bella chladne. „Maestro?" Tyler neodpovedal, ale oči ho prezradili. Bolo to, akoby jej vrazil do žalúdka. „Vypadni," zašepkala, ignorujúc fakt, že dojo patrilo Tylerovi. Vzápätí zamierila do šatne a zatresla za sebou dvere.

Cestou k sprche zo seba zhodila športové oblečenie a otvorila kohútik. Vkĺzla pod vodu a potlačila výkrik, keď jej na rozhorúčenú kožu dopadol prúd studenej vody.

Nie si sama.

Boli to jedny z posledných slov, ktoré jej Maestro povedal. A Tyler to veľmi dobre vedel.

•••

Keď Bella vyšla z šatne, Tyler bol preč. Urýchlene opustila dojo. Mieriac k svojmu autu zbadala na chodníku libru a náhla myšlienka, ktorá ju zasiahla, ju primrazila k chodníku.

Mohol ju Tyler sledovať?

Neplánovala nad tým rozmýšľať dvakrát. Vylovila z kabelky peňaženku a vytiahla z nej kreditky, kartičky a všetky veci, ktoré nejakým spôsobom potrebovala. Následne hodila značkovú peňaženku aj so všetkými drobnými do kontajnera.

Niekto sa jej veľmi poteší, pomyslela si ponuro.

Bella nasadla do auta a naštartovala. Nevedela, kam mala namierené, ale rozhodne nie domov.

Myšlienka, že odkedy Maestro zmizol, neodpovedal jej na jediný telefonát, ale s Tylerom sa hneď stretol, ju ubíjala. V duchu zvažovala, aká bola pravdepodobnosť, že vlastne prerušil kontakt iba s ňou. Možno sa s Tylerom za jej chrbtom po celý ten čas stretávali.

Nikdy jej ani len na moment nenapadlo, že Tyler raz zradí jej dôveru. Vedel o nej bezmála všetko. Všetko, z čoho Erik, jeho brat Malcolm, Tari vedeli iba časti či útržky, on vedel takmer celé.

Čosi jej navrávalo, že reaguje prehnane, ale nemohla si pomôcť. Bola vyčerpaná z čakania na to, kedy sa jej niekto rozhodne čosi odhaliť. Mala plné zuby hádaniek a tajomstiev.

A žiarlila. Žiarlila, že si Maestro vybral Tylera.

Whiteovci ju milovali ako vlastnú dcéru a robili všetko pre to, aby jej vynahradili stratených rodičov. A Bella im za to bola do smrti zaviazaná. No po smrti Dasha to bol práve záhadný muž, ktorý jej ukázal dôvod dať sa dohromady. Stál pri nej, keď bola presvedčená, že už jej vôbec nič neostalo.

Bella vedela, že práve tá Maestrova záhadnosť bola prvkom, ktorý na ňom najviac nenávidela, no zároveň ju najviac priťahoval. Jeho rozvaha jej prinášala pokoj a vieru, že všetko dopadne tak, ako má. Hľadala uňho útechu spôsobom, akým ju kedysi hľadala v náručí svojich rodičov. Vždy tam bol pre ňu. Až pokým nezmizol.

Tyler ho obdivoval a istým spôsobom zbožňoval tak, ako Bella. Avšak Maestro sa k nemu nikdy nesprával spôsobom, akým sa správal k nej. Spočiatku to pôsobilo, akoby Tylera vnímal iba ako nevyhnutné zlo. Neskôr si zvykol na jeho prítomnosť a Bella by povedala, že mal Tylera dokonca veľmi rád. Avšak ona bola jeho obľúbencom a všetci traja to vedeli. Nevedela prečo. Tyler bol v tom čase vo väčšine bojových športov omnoho lepší. V šerme bol brilantný. Plynulo hovoril španielsky a jeho taliančina tiež nebola na zahodenie. Učil sa nesmierne rýchlo. Avšak Maestro z nejakého dôvodu vždy hľadel na ňu s väčším záujmom.

Niekedy ho pristihla, ako ju zamyslene pozoruje. Keď sa ho na to spýtala, iba sa tajomne usmial a v ľadovo modrých očiach sa mu zvláštne zablyslo. Akoby medzi nimi ležala záhada, ktorej nemala šancu porozumieť.

A teraz žiarlila, že napriek tomu všetkému, ju ignoroval a s Tylerom sa stretával za jej chrbtom. V ten moment ich oboch nenávidela za to, že ani jeden nenaberie odvahu povedať jej pravdu do očí, nech už šlo o čokoľvek.

Bella zastavila v tmavej opustenej uličke a z kufra vylovila čierne voľné šaty s padavými rukávmi hodné Nemesis, ktoré jej zároveň zakrývali predlaktia. Tenisky vymenila za zlaté sandále na podpätku a vkĺzla späť do auta. V priebehu desiatich minút si na tvári vyčarila make-up, ktorý trochu skreslil niektoré črty jej tváre. Make-upom zamaskovala aj hojace sa rany na predlaktí, ale nebolo to dokonalé. Na pery si naniesla jasný červený rúž, ktorý sa neotláčal. Výzor zakončila čiernou maskou.

Jej prvým popudom bolo ísť do baru, ktorý vlastnil Erik, opiť sa a vyspovedať sa mu z dnešného večera. Avšak potom jej napadlo čosi iné.

Tá predstava jej nebola príjemná, avšak jedným si bola istá – bola jej menej nepríjemná ako bude Tylerovi, až sa o tom dozvie.

Bella vedela, že sa zahráva s ohňom. Vedela, že ak by nebola tak nazúrená na Tylera, nikdy by to neurobila, ak by k tomu nebola donútená situáciou. Ale práve teraz boli iba tri veci, ktoré ju zaujímali – pohnúť sa niekam so svojím plánom, zahnať všetky tie emócie, ktoré ju premáhali, a ublížiť Tylerovi prinajmenšom tak, ako on ublížil jej svojím klamstvom.

A tak v aplikácii, ktorú jej Tyler len pár hodín späť nainštaloval do mobilu, skontrolovala polohu Mathéa Leigha. A vzápätí tam zamierila.

Nájsť Thea nebolo ťažké. Ťažšie bolo uveriť, že to, čo sa Belle naskytlo pred očami, bolo skutočné. Theo sa osamelo trmácal po chodníku krokom, ktorý veštil, že veľmi ďaleko dnes nezájde. Jeho ochranka bola v nedohľadne.

Bella po chvíli váhania zastala na okraji chodníka kúsok pred ním a zablikala smerovkami, keď sa blížil. Prekvapene zastal a Bella v spätnom zrkadle videla jeho nedôverčivý pohľad. Bolo ťažké uveriť, že opitý je viac nedôverčivý ako keď je triezvy.

Stiahla okno na strane spolujazdca a čakala, kým Theo podíde bližšie. Bol opatrný, no keď zazrel jej siluetu za volantom, prekvapene zažmurkal a jeho ostražitosť na moment poklesla. „Nemesis?" vyhŕkol neveriacky.

Belline pery sa zvlnili do falošného úsmevu. „Stratil si sa?"

„Môj bratranec ma vyhodil z auta," odvetil Theo urazene. „Bez mobilu a peňazí."

Bella nedovolila, aby sa jej prekvapenie odzrkadlilo v jej tváre. Čo musel spraviť, aby Lucian takto stratil nervy? Bella nevedela. Ale bola si istá, že až ho prejde najväčší záchvat hnevu, prinajmenšom za ním pošle ochranku. A ona nechcela byť videná.

„Nastúp," zavelila. Theo rozhodne nenamietal.

Tmavovláska pokrčila nosom, keď auto spolu s vôňou jeho kolínskej zahalil aj oblak alkoholového oparu. Iba sa v duchu modlila, aby jej auto neovracal.

Theo Leigh, prebehlo jej hlavou. Opitý, neozbrojený, bez mobilu a sám. Pravdepodobne mal šťastie, že sa ho nerozhodla zbaviť hneď. Pretože ak by áno, toto by bola nenahraditeľná príležitosť. Leighovci mali veľa nepriateľov. A Bella si bola istá, že žiadny z nich by Thea nenaložil do auta za účelom odviezť ho domov.

„Počul som, že si sa na mňa vypytoval," nadhodila.

„Chcel som ťa znovu vidieť," priznal Theo a Bella na sebe cítila jeho intenzívny pohľad.

„Tak už to nikdy nerob," odvetila Bella ľadovým hlasom. „V opačnom prípade je toto naposledy, kedy sa vidíme."

„Fungovalo to, či nie?" uškrnul sa Theo. „Len chvíľu trvalo, kým sa to k tebe dostalo."

„Dostalo sa to ku mne hneď," vysmiala ho Bella. „Trvalo, kým som sa rozhodla, či ťa chcem vidieť znovu."

„Ale si tu," zapriadol Theo. Bella na sekundu odtrhla zrak od cesty a oči sa im na sekundu stretli. Bella zatajila dych pod intenzitou jeho pohľadu. „Milujem sexi ženy v rýchlych autách."

Bella naprázdno prehltla a vrátila zrak k ceste. Nevedela, či chcela uniknúť pred jeho pohľadom alebo pred horúčavou, ktorá ju obliala. V každom prípade, ani jedno jej nevyšlo.

Už druhý raz za tento večer nevedela, kam má namierené. Nemienila ho zaviesť domov osobne, nechcela k tomuto autu pritiahnuť pozornosť. Avšak zastať by znamenalo čeliť tomu prenikavému pohľadu.

Bella zaregistrovala pohyb, ale neodtrhla zrak od cesty. Theo sa jednou rukou zavesil o operadlo jej sedadla. Tou druhou jej zovrel stehno len kúsok nad kolenom. Tentoraz prekvapený výdych neutajila.

Obtrel sa lícom o jej krk a Bella cítila, ako sa usmieva s perami na jej pokožke. Niekoľkodňové strnisko ju šteklilo na rozcitlivenej pokožke a keď na nej ucítila jeho jazyk, na moment zavrela oči.

„Si taká nádherná," zamrmlal Theo túžbou zastretým hlasom a rukou na jej stehne sa pomaly posúval vyššie.

Bella zišla z hlavnej cesty a chvíľu blúdila medzi panelákmi, než sa jej podarilo zaparkovať v tmavej slepej uličke. Sotva vypla motor, Theova ruka z jej stehna zmizla. Namiesto toho ju položil na jej zátylok a pritiahol jej pery k svojim.

V bozku, ktorý jej venoval, Bella stratila aj posledné kúsky zdravého rozumu a zábran. Poddala sa mu a prstami vkĺzla do kučeravých vlasov. Theovo spokojné zamručanie jej rezonovalo celým telom.

Theo sa posadil späť na svoje sedadlo a Bellu stiahol so sebou. Tá potiahla páčku na sedadle a Theo prekvapene vydýchol, keď operadlo sedadla zrazu kleslo o niekoľko desiatok stupňov dolu.

Bella sa spokojne usmiala a usadila sa mu v lone. V hlave jej ako výkričník svietila pripomienka jej zranenia. Siahla po mašli na svojom páse a rozviazala ju. Vzápätí potiahla látku a šaty sa na nej roztvorili ako župan. Telo sa jej zachvelo, keď zachytila Theovo spokojné zamručanie. Vzápätí sa bezohľadne vrhol na jej pery.

Bella zahnala hlas, ktorý ju varoval, aby bola opatrná, do úzadia mysle. Rýchlymi pohybmi rozopínala Theovu tmavú košeľu. Ani jeden z nich sa neobťažoval dať ju dole. Pohľad na jeho vypracované torzo bol viac než dosť.

Jeho horúci, skúsený jazyk dobýjal Belline ústa a jej sa z toho točila hlava. Ticho zastonal, keď Bella zaťala nechty do jeho ramien. Nadvihol sa a rýchlym pohybom si stiahol džínsy i boxerky.

Z pier im unikol synchronizovaný slastný výdych, keď do nej vošiel. Oprela sa o sedadlo a mučivo pomaly sa nadvihla. Theo odhrnul pavučinovú látku z jej bokov a pevne ju za ne chytil. Bella sa so spokojným úsmevom prispôsobila tempu, ktoré určil. Napätie a slasť v nich narastali, a drsné bozky a horúce pohľady tomu iba napomáhali. Keď sa tá pružina v nej pretrhla, Theo ju chytil za krkom a zmocnil sa jej pier, čím umlčal výkrik, ktorý sa jej dral z hrdla. Ešte chvíľu sa pohyboval, no o pár sekúnd jeho hlava so zastonaním dopadla na operadlo.

Bella si omámená sexom na moment dovolila zložiť hlavu na jeho hrudi. Počula divoký tlkot jeho srdca, ktorý sa zlieval s tým jej. S výdychom privrela oči a vtiahla do pľúc arómu sexu a ich spotených tiel.

•••

Theo sklamane povzdychol, keď sa tmavovláska po chvíli zdvihla z jeho tela a posadila sa. Pretočila sa v jeho lone tak, že bola chrbtom k nemu. A zatiaľ čo ona skúmala, či v tieňoch okolo auta skutočne nik nie je, jeho pohľad sa uprel na krásny pevný zadok. Položil jej dlane na boky a pomaly kĺzal hore až k jej pásu. Zamyslene prstom prešiel po tetovaní na jej krížoch. Bolo takmer totožné s tým, ktoré mal on sám vytetované vzadu na krku, presne v takej výške, že ho nebolo vidieť pod golierom košele, ale v obyčajnom tričku áno. To bol jeden z dôvodov, prečo si Theo skracoval vlasy iba do určitej dĺžky.

Skrz alkoholový opar v jeho hlave chvíľu trvalo, kým si uvedomil význam svojho objavu. A keď mu to došlo, zmeravel.

Variácií tetovania bolo veľa, ale iba pár z nich sa tetovalo v ich kruhoch. A toto patrilo k nim. „Omertà," zašepkal takmer nečujne a ešte raz prešiel prstom po atramente na jej krížoch. Pocítil, ako Nemesis na jeho kolenách zmeravela.

Bola to časť kódexu mafie. Mlčanie a česť. Nevyzradiť nič úradom či polícii, ani ak by šlo o nepriateľa. „Si jedna z nás," vydýchol Theo a bojoval s protichodnými pocitmi.

„Nie som jedna z vás." Jej hlas bol ľadový. Theo zdvihol zrak od tetovania a stretol sa s pohľadom ostrým ako britva. „Prisahala som nepovedať. Nič viac, nikomu. Som lojálna iba sebe. A tak to aj ostane."

Theo sa zachvel. Želal si, aby mohol povedať to isté.

Nemesis vystúpila z auta a teplo jej tela z jeho stehien vymizlo. Keď po krátkej chvíli nasadla na miesto vodiča, šaty boli rovnako dokonale upravené, ako keď k nej nastúpil.

„Kto ťa poslal?" spýtal sa ticho. Všetko potešenie sa z neho v priebehu sekúnd vytratilo. Bola iba ďalším nástrojom na jeho manipuláciu?

„Nik ma neposlal," odpovedala po chvíli, hľadiac mu do očí. „V tú noc som ani len netušila, kto si. Ak by som to vedela, nikdy som sa s tebou nevyspala."

„A predsa si tu," utrúsil sucho.

„Tvoje vypytovanie sa na mňa vzbudzuje pozornosť, ktorá ani jednému z nás neprinesie nič dobré. Už to nikdy nerob." Na chvíľu sa odmlčala. „Môj záujem o tvoju osobu je nulový. Ale sex je skutočne dobrý." S tým nemohol nesúhlasiť.

Možno by to bolo jednoduchšie, ak by bola mafiánka. Muži mafie – aspoň väčšina z nich – dbali na svoju česť. Väčšina z nich neklamala, hoci zahmlievanie skutočností bolo takmer na bežnom poriadku.

Theo však vedel, že ženy v mafii boli takmer vyhynutým druhom. V rodine, ako bola tá jeho, bola žena iba ozdobou. Poradkyňou, ak ju jej muž skutočne miloval. Rozhodne by žiadny mafián nenechal svoju ženu, sestru či dcéru robiť špinavú robotu.

Bola smrtiaco krásna, no dokázala by niekoho zabiť? „Zabila si niekedy?" vyhŕkol skôr, než si stihol zahryznúť do jazyka. Alkohol v jeho obehu robil svoje.

„Raz," zašepkala po hodnej chvíli sotva počuteľne. „V sebaobrane." Po krátkej chvíli dodala: „Neocitla som sa v tomto svete z vlastnej vôle. Bola som doň vtiahnutá. A cesta späť neexistuje."

Nemesis naštartovala a auto sa pohlo. Theo z nej nespúšťal zrak. Nemal by jej veriť. Mal by ju pustiť z hlavy a zabudnúť na ňu. Vedel to, no tá úloha sa zdala byť nesplniteľná. Nebolo to iba jej krásou. Nebolo to sexom. Bolo v tom niečo viac. Po Elliotovej smrti nemal nikoho, kto by sa na svet, v ktorom žil, díval tak, ako on. Nik sa neodvážil čo i len ceknúť o tom, že so systémom nesúhlasí.

Theo sa pristihol, ako myslí na to, že by mu vlastne ani nezáležalo na tom, ak by ho niekto využil proti jeho rodine. Už mu na ničom z toho nezáležalo.

Nemesis zastavila pred akýmsi hotelom a pozrela naňho. Theo pochopil, že má vystúpiť. Kým stihol protestovať, vložila mu do ruky bankovku. „Zavolaj si taxík, kým sa niekto rozhodne, že na Leigha si príliš ľahký cieľ."

Theo neochotne vystúpil a naposledy sa na ňu zahľadel cez stiahnuté okno. „Uvidím ťa znovu?" spýtal sa a nedokázal potlačiť naliehavosť, ktorá sa mu vkradla do hlasu. Potreboval ju vidieť znovu.

„To závisí," odvetila zamyslene.

„Od čoho?" vyhŕkol dychtivo.

„Ako veľmi budem zúfalá, keď si na teba najbližšie spomeniem," odvetila s tichým smiechom. „Dobrú noc, Mathéo." S tými slovami sa auto pohlo a kráska zmizla do noci.