Zo zrkadla na ňu nehľadela elegantná právnička s vlasmi vypnutými do uhladeného chvosta. Nebola to ona, a predsa sa tak cítila viac sama sebou. Hľadela na ňu žena s červenými perami a výrazným líčením, ktoré ju zmenilo na nepoznanie. Čierne šaty zvýrazňovali krivky jej tela a odhaľovali viac, než by sa jej spoločníkovi páčilo. Hustá hriva temných vlasov sa jej liala po ramenách a jej výzor dokončovala čierna škraboška.

Nakresli čiaru medzi to, kým si a kým musíš byť. Je to bezpečnejšie pre tvoju identitu. Nemiešaj svoj skutočný život s týmto. Nech sa budeš snažiť akokoľvek, nikdy sa ti nepodarí žiť dva životy, ktoré sa nebudú ovplyvňovať, ale musíš pre to spraviť maximum. Ako Bella musíš stáť na strane spravodlivosti. Nemesis je iba nástroj na jej vykonanie.

Bella sa odvrátila od zrkadla a zotrela slzu, ktorá jej stekala po líci. Nebolo nič, čo by jej mohlo priniesť útechu, ani len pomsta. Dash bol mŕtvy. Jej rodičia boli mŕtvi. Jej učiteľ, ktorý sa jej stal oporou po Dashovej smrti a premenil všetok jej neznesiteľný žiaľ na cieľ – na pomstu, zmizol rovnako náhle a nečakane, ako prišiel.

Nebola sama, ale tá osamelosť ju nikdy neopúšťala.

Bella opustila toalety a znovu ju obklopila bublina hudby, obnažených tiel a alkoholu. Už z diaľky na sebe cítila pár modrých starostlivých očí.

„Si v poriadku?" spýtal sa Erik a pozorne si ju premeral pohľadom.

Bella do seba obrátila pohárik whiskey, ktorá sa tu zjavila, kým bola preč, a venovala mu trpký úsmev. „Nemyslím, že niekedy budem v poriadku. Ale v rámci možností, áno."

Erika poznala odjakživa. S Dashom boli nerozlučná dvojka. Po Dashovej smrti Erik bez opýtania zastal jeho miesto po jej boku. Bol tu pre ňu kedykoľvek. Najlepší priateľ, brat, poradca, komplic. Čokoľvek potrebovala.

„Mal by tridsaťjeden," prehovorila po chvíli. „Neviem si ho predstaviť v tvojom veku."

Erik urazene odfrkol. „Teraz si pripadám starý," zamručal a prstami si prehrabol blonďavé vlasy. „Dash by už zrejme bol ženatý. Miloval predstavu veľkej rodiny. Stal by sa hasičom alebo policajtom, niečím, čo by mu umožnilo chrániť ľudí. Bol by šťastný. A my, čo sme tu po ňom ostali, určite viac ako teraz. A rozhodne by nechcel, aby si sa ničila myšlienkami, čo mohlo byť."

Bella na to nič nepovedala, iba mlčky mávla na čašníka prechádzajúceho okolo. Nutne potrebovala alkohol, ktorý by jej pomohol spláchnuť bolestivé spomienky.

„Zajtra sa u Leigha koná rodinná oslava," prehovorila Bella po chvíli. „Lucian ma pozval."

Erik ticho zanadával. „Buď opatrná," povedal jemne a prikryl jej dlaň svojou. „Ak by Leigh čo i len tušil, kto si a za akým účelom uňho pracuješ... dávaj si veľký pozor, čo robíš a čo hovoríš."

„Nestratíš ma," zašepkala a stisla mu ruku. „Bolo by o niečo ťažšie zabiť ma teraz ako bolo vtedy. Už nie som malé dievča, ktoré sa nevie brániť."

„To neznamená, že sa o teba budem báť o niečo menej ako pred desiatimi rokmi," usmial sa Erik a siahol po whiskey, ktorá sa pred nimi objavila. Obaja ju obrátili do seba a potom ju Erik vtiahol na parket.

V tento deň roka ani jeden z nich nebýval zvlášť zhovorčivý. Bolesť bola vzájomná. A ani po desiatich rokoch strata brata a blízkeho priateľa neprebolela. Všetko, čo mohli robiť, bolo byť tam jeden pre druhého. Aspoň na chvíľu.

Bella veľmi rýchlo stratila prehľad o tom, koľko toho vypili. Bol to nekonečný kolotoč drinkov a tanca. Iba matne si uvedomovala, že v istom momente sa Erik pobral domov za svojou priateľkou. Bola si však celkom istá, že niekoho v klube poveril, aby na ňu dával pozor, kým aspoň trochu nevytriezvie.

Nikdy neprekroč hranicu, varoval ju kedysi jej učiteľ. Je to jeden z najrýchlejších spôsobov, ako sa nechať zabiť.

Dnes pre ňu tie slová nič neznamenali. Strávila trinásť rokov dôkladným zvažovaním každého kroku, ktorý spravila. Nikdy neporušila pravidlá. Až dodnes. Možno to bol tretí pohárik po Erikovom odchode, možno piaty. No v istom momente začala tá bolesť a žiaľ miznúť, splývať s okolím. Tak ako jej súdnosť.

Nechcela byť sama. Aspoň na chvíľu chcela čosi viac. Zakaždým, keď sa objavila v klube, mala pozornosť. Avšak nikdy ju to nezaujímalo. So skrývaním vlastnej identity prišli ruka v ruke aj problémy s dôverou. Bola iba hŕstka ľudí, ktorých si k sebe pustila a málokedy jej niekto stál za to, aby ten kruh rozšírila. Ľudí, o ktorých nič nevedela, si držala od tela.

Dnes... dnes jej na ničom nezáležalo. Zakaždým, keď sa objavila na parkete, sa okolo nej zhŕklo niekoľko hladných vlkov. Napokon si ju privlastnil vysoký černoch s briadkou a pevnými dlaňami. Hladným pohľadom hltal jej vlniace sa telo. Bella sa usmiala.

„Si tu sama?" spýtal sa jej chlapík. „Pretože mám celkom presnú predstavu, čo by sme spolu-,"

„Je tu so mnou," zachytila Bella odkiaľsi hlboký hlas a zamračila sa. Kým stihla protestovať, tmavé ruky na jej páse vystriedali dve štíhle dlane so zlatistou pokožkou a dlhými prstami. Na pravej ruke sa vynímal masívny strieborný prsteň.

„Nemám rada mužov, ktorí si robia nároky na to, čo im nepatrí," prehovorila Bella, no neodporovala a položila dlane na mužove predlaktia.

Pri uchu sa jej ozval tichý, hlboký smiech. „Čo keby si mi dnes večer dovolila privlastniť si ťa?" spýtal sa. Mal nesmierne krásny hlas so slabým južanským prízvukom. Španiel? Jeho dlane skĺzli na jej stehná a končekmi prstov pohladil jej pokožku tam, kde začínal rázporok šiat. Sklonil hlavu k jej krku a Bella od slasti privrela viečka, keď začal perami a ľahkým dotykom zubov kopírovať jej krk. „Dôsledne sa starám o to, čo je moje." Odtiahol sa od jej krku a jeho dych ju pošteklil pri uchu. „Súhlasíš?"

„To, ako dôsledne, ohodnotím ja," odvetila Bella pobavene a obrátila sa.

Nádherný exemplár, prebehlo jej hlavou predtým, než ho pobozkala. Po chvíli sa neochotne odtiahol a držiac Bellu jednou rukou okolo pása mieril k schodisku. Vyšli o poschodie vyššie a Bella sa nechala viesť k VIP miestnostiam. Chlapík z vrecka vylovil kľúč a odomkol, vtiahol ju dnu a znovu zamkol.

Miestnosť osvetľovalo iba slabé červené svetlo. Dosť slabé na to, aby nemal šancu spoznať jej tvár, ak by sa stretli znovu.

Z analýzy bezpečia Bellu vytrhli dve dlane, ktoré pristáli na jej bokoch a pritiahli si ju k jeho telu. Jej dlane pristáli na pevnej hrudi. Bella chytila jeho košeľu za golier a prudkým trhnutím odpárala niekoľko gombíkov ešte dvakrát to zopakovala a nechala košeľu skĺznuť z jeho pliec.

Muž nespokojne zamručal. „Bola moja obľúbená."

„Už nie je," uškrnula sa Bella.

Ticho sa zasmial a dôrazne ju pobozkal. Tackali sa dozadu, až kým sa za nimi neocitol gauč. Bella ho naň posotila skôr, než ju stihol stiahnuť pod seba. Nenápadne si odopla pošvu s nožom pripnutú na stehne a spolu s kabelkou ju hodila na zem. Vzápätí zo seba zhodila šaty.

Kdesi v kútiku svojej hlavy počula varovný hlas, ktorý sa jej snažil vyhovoriť to, čo malo nasledovať. Bella ho však umlčala. Mohla mať čokoľvek, čo chcela, a napriek tomu si nepamätala, kedy urobila niečo, čo chcela čisto pre seba. Dnes chcela jeho, tohto cudzinca. Chcela cítiť jeho záujem, nie len ho vidieť.

Jej spoločník spokojne zamručal a posial jej brucho bozkami. „Mimochodom, som Theo."

„Nepodstatný detail," zamrmlala Bella. Obkročmo si naňho sadla a vrhla sa do boja s jeho opaskom.

„Podstatný," opravil ju a hravo ju pohrýzol do ušného lalôčika, až zalapala po dychu. „Chcem, aby si kričala moje meno, keď ťa urobím."

Bella sa sklonila ku svojej kabelke a vytiahla z nej malý strieborný štvorec. Bola síce opitá, ale nie až tak, aby nerozmýšľala vôbec. Theo povzdychol. „Je to nevyhnutné?"

„Táto tvoja otázka ma utvrdzuje v tom, že áno," odvetila Bella pobavene. Roztrhla obal a nasadila mu kondóm.

Theo ju vzápätí stiahol pod seba a so spokojným úsmevom sa týčil nad jej roztúženým nahým telom. A vzápätí naň zaútočil.

Neblufoval, to mu musela nechať. Bol minimálne tak šikovný ako sebavedomý. Bella sa prehla v chrbte a hlasno zastonala, keď jej začal sať bradavku. „Oh... áno, neprestávaj," vzdychla.

Theova ruka skĺzla po jej brušku a prstami zavadil o okraj nohavičiek. Bez okolkov ich roztrhol a odhodil kúsok látky preč. „Chceš ma, a veľmi," zhodnotil a Bella v jeho hlase rozoznala arogantný úsmev. „Mám pravdu?"

„Á-áno!" hlas jej preskočil, keď ju tam dole poláskal prstami. Vzápätí však prišiel o dych on, keď ho pevne uchopila medzi nohami. „Áno, chcem ťa. Chcem, aby si sa už prestal hrať a privlastnil si ma."

Tie slová mu zrýchlili dych a znásobili jeho vzrušenie. Odtiahol sa a jedným rýchlym pohybom si skopol z nôh topánky a vyzliekol si nohavice spolu s boxerkami. Bella si zahryzla do pery a sledovala jeho siluetu.

Sklonil sa k nej a Bella slastne zastonala, keď do nej vošiel. Theo hlasno zavrčal a zhlboka sa nadýchol, kým sa začal pohybovať. Bella si obkrútila nohy – stále obuté v topánkach – okolo jeho pása a Theo zavzdychal. Perami vyhľadal tie jej a lačne sa na ne prisal.

Slasť jej prechádzala telom a neustále sa hromadila. Tak veľmi jej to chýbalo. Byť s niekým a... nemyslieť. „Theo," zastonala, keď zrýchlil, a vyšla mu svojím telom v ústrety.

„Ja viem, kočka," vzdychol jej do ucha a začal ju bozkávať na krku. Bella trhane dýchala a ťahala ho za husté kučery. K vrcholu jej chýbalo naozaj málo.

Jej telo vybuchlo v návale vášne a prehlo sa ako luk. „Theo," zastonala slasťou a zaborila mu nechty do chrbta. Ešte dvakrát prirazil a potom ustrnul. Z hrdla sa mu vydral hlboký vzdych.

Theo z nej vykĺzol a bezvládne sa zosunul vedľa nej. Obaja lapali po dychu a zotavovali sa z orgazmu.

„To bol..."

„Úžasný sex," doplnila ho Bella stále zadýchaným hlasom. Dovolila si ležať ešte asi tak tri minúty. Potom sa postavila a začala zbierať jednotlivé kusy oblečenia. Alkohol z nej pomaly začínal vyprchávať. Dosť na to, aby vedela, že nech to bolo akokoľvek dobré, nemohla ostať.

Theo naďalej ležal, ruky si založil za hlavou a pozoroval ju, ako si oblieka podprsenku. Zdvihla zo zeme šaty a znovu si ich dala na seba. Keď konečne našla niečo, čo mohli byť jej nohavičky, Theo sa začal tlmene pochechtávať. S povzdychom hodila roztrhnutú čipku na zem. Zdvihla zo zeme svoju kabelku a nenápadne do nej strčila nôž, ktorý bol predtým na jej stehne.

„Rada som ťa... spoznala," povedala Bella, keď už bola pri dverách.

„Ja teba tiež, zlato," uškrnul sa.

„Nehovor mi zlato," povedala automaticky a zvrtla kľúčom v zámke.

„Tak mi povedz, ako sa voláš," reagoval okamžite a jeho hlboký hlas Belle zabránil odseknúť, že to vedieť nepotrebuje.

Odvrátila sa od neho a otvorila dvere. Zdola sa ozýval hluk, ale v miestnosti naďalej panovalo ticho. Čakal na odpoveď. „Nemesis," prehovorila tesne predtým, ako za sebou dvere zavrela.