šestnásta kapitola
Zobudila som sa na to, ako mi budík zvonil po celej izbe. Pretrela som si oči a vypla budík. Zívla som si a vstala z postele. Po ceste do kúpeľne, som si zobrala čisté oblečenie do práce. Bola to biela košeľa, čierna sukňa nad kolená. Vošla som do kúpeľne a hneď som si vliezla do sprchy.
Keď som bola hotová, len som si prečesala vlasy, umyla zuby, a potom sa vrátila do svojej izby. Kúpeľnu som mala spojenú spolu so spálňou, ale viedli do nej dvoje dvere. Dvere do spálne a druhé na chodbu. Nakoniec som vyšla z izby po chodbe, ktorá potom bola spojená s obývačkou a po ľavej strane oblúk, ktorý rozdeľoval kuchyňu a obývačku.
Ako som sa pozrela na gauč, na ňom stále spal Draco. Mal na sebe košeľu a čierne nohavice. Topánky mal položené vedľa gauča a sako prehodené cez kreslo. Prehltla som a malými krokmi podišla ku spiacemu Malfoyovi. Rukou som sa dotkla jeho ramena a potriasla ním. Nič sa nestalo a on stále spal. Tuším má tvrdý spánok. Nakoniec som urobila niečo čo som nečakala, že to urobím práve môjmu nadriadenému a ministrovi.
Zobrala som pohár vody z kuchyne a celý obsah som vyliala na hlavu Dracovi. Ten sa odrazu posadil a v momente bol prebudený. Keď začal vnímať, kde sa nachádza a čo sa stalo, obrátil sa ku mne, a potom pozrel na pohár v mojej ruke. Nevinne som sa pousmiala a išla do kuchyne, aby som si spravila kávu a zjedla žemľu so šalátom. Po niekoľkých sekundách sa objavil v kuchyni Draco, ale už nemal na sebe mokré veci. Tušila som, že ich vysuší kúzlom. Odpila som z kávy a nevnímala jeho spoločnosť.
,,Čo tu vlastne robím?" spýtal sa potichu a sadol si na stoličku, ktorá bola po mojej ľavej strane. Pozrela som sa na neho.
,,Zisti to," odpovedala som jednoducho. Začala som sa cítiť zase zranene, keď ma nazval humusáčkou a pridal k tomu suku. Prehltla som hrču a rýchlo ju zapila kávou, ktorú som vypila na jeden hlt.
Počula som ako sa nadýchol. ,,Prečo mi to nepovieš sama?" povedal netrpezlivo. Teraz som sa na neho zamračila.
,,Nie je to moja vec, že si sa včera opil na mol, potom prišiel ku mne a otravoval ma v noci, keď som sa chystala ľahnúť si. Ešte k tomu mi ubližovať svojimi rečami o mojom pôvode. A budem rada, ak by si bol tak láskavý a odišiel z môjho bytu a nevrátil sa sem. Nikdy." povedala som a vstala zo stoličky, na ktorej som sedela.
Pohár s dopitou kávou som položila do umývadla a to isté aj tanier. Keď som sa otočila, Draco už stál za mnou, čím mi zabarikádoval cestu k vchodovým dverám. Chcela som ho obísť, ale stále išiel presne ako ja. Nakoniec som s tým prestala a zamračila sa.
,,Čo chceš ešte počuť, sakra? Rada by som šla do práce," odvetila som a dívala sa na neho bez záujmu. Nadvihol jedno obočie a podišiel ku mne. Ja som chcela spraviť jeden krok dozadu, ale ďalej ma nepustila kuchynská linka. Videla som na jeho tvári slabý úsmev, ktorý sa potom rozšíril na úškrn.
,,Bojíš sa ma, Grangerová? Len mi odpovedz," povedal a ešte viac sa ku mne priblížil. Cítila som jeho hruď na mojej a cítila sa nervózne pri jeho pohľade. Odvrátila som od neho pohľad a do vnútorného líca som si zahryzla, aby som nepovedala nejakú sprostosť.
,,Ja čakám."
Zažmurkala som a pozrela na neho. ,,Daj sa vypchať, Malfoy." odvrkla som.
Jeho obočie sa skrčilo a v očiach som si všimla záblesk hnevu. Ale počula som ako si vydýchol a odstúpil odomňa. Bez slova sa na mňa pozrel, a potom vyšiel z kuchyne. Potom som len počula buchnutie dverí. Nakoniec som sa mohla nadýchnuť a vyjsť zo svojho bytu, bez toho aby na mňa vyskočil Malfoy a zabránil mi v úniku. Prišla som do práce a tam bolo stále to isté. Papiere a ďalšie papiere. Niekedy prišla Ginny aby ma pozrela, ale inak som bola stále sama vo svojej kancelárií.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro