Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

tridsiata piata kapitola

music: James Walker - Echo
(pustiť pri čítaní)❤

Ráno som sa zobudila sama v posteli. Na mieste, kde ležal Draco bolo ešte teplo, to znamenalo, že vstal len nedávno. Pod prikrývkou som bola ešte nahá, preto som sa rozhodla, že sa pôjdem osprchovať a obliecť do svojich vecí, ktoré ležia na zemi. Vstala som z postele a pozbierala ich do ruky. Vošla som do kúpeľne, ktorá bola zladená do zeleno-bielej farby.

Vošla som nahá do sprchového kúta a pustila na seba mierne horúcu vodu. Tá dopadala na moje telo a zamočila mi aj vlasy. Tiekla mi po celom tele a dotýkala sa ma tak nežne. Zatvorila som oči a užívala si to teplo. Po pár minútach som bola umytá a prečesala som si vlasy. Tie som si kúzlom vysušila a zviazala do chvosta. Obliekla som si včerajšie oblečenie a nakoniec vyšla z kúpeľne.

Na stole už ležala tácka a na nej pripravené raňajky. Tie som zjedla a nechala tácku tam, a vybrala som sa preskúmať dom, kde by mohol byť Draco. Vyšla som z izby a pozrela na jednu stranu, a potom na druhú. Nakoniec som sa rozhodla pre tú pravú stranu.

Kráčala som príliš dlho, až kým som nenarazila na schody, ktoré viedli dole.

Usmiala som sa, lebo som našla svoj cieľ.

Zišla som dole a počula nejaké hlasy, ktoré vychádzali z miesta po mojej ľavici. Otočila som hlavu tým smerom a bol tam oblúk, ktorý určite viedol do ďalšieho salónu.

Krok po krôčiku som sa k nim presunula a započula Dracov hlas. Potom som začula hlas niekoho, koho som dobre poznala. Blaise Zabini. Štíhly a vysoký černoch, ktorý sa bavil s Dracom na Rokforte. Začala som počúvať o čom sa rozprávajú. Ale keď odznelo moje meno, moje uši boli nastražené a počúvali.

,,A Hermiona? Ako je to medzi vami?" opýtal sa Blaise.

,,Nič také. Sme len kamaráti s výhodami a nič viac, Blaise," odpovedal. Počula som ako sa nadýchol. ,,Včera večer po našom milovaní, som jej povedal, že ju asi ľúbim."

,,Čo si povedal?" zhrozil sa Blaise.

,,Že ju ľúbim," zopakoval Draco.

,,Hm, toto som od teba vôbec nečakal, Draco. Zaľúbiť sa do humusáčky, ktorú si nenávidel od Rokfortu."

,,Ja viem," zavrčal naňho Draco. ,,Aj mňa to prekvapilo, keď som to povedal. Dúfam, že to nepočula, lebo potom by sa ma pýtala na to či to myslím naozaj."

,,Kámo, to je už tvoj problém. Mal si si dávať pozor a nezaľúbiť sa do nej. Tvoj otec ťa zabije, keď sa to dozvie."

,,Kurva, mňa nezaujíma otec a jeho stredoveký názor na muklov. Keď si myslím, že ju ľúbim, tak asi ju ľúbim. Moje srdce si vybralo, nie on," nahnevane povedal Draco a počula som ako vstal. Počula som jeho kroky na podlahe ako sa prechádzal z jednej strany na druhú.

,,A najhoršie je to, že som s ňou najprv spával, iba kvôli tomu, aby som zabudol na Astóriu."

Môj dych sa zasekol, keď som to počula. Naozaj povedal, že so mnou spával aby zabudol na svoju snúbenicu? Toto ma naozaj zabolelo a pichlo pri srdci. Zadržala som v sebe slzy, ktoré chceli von, ale snažila som sa ich držať, no nevládala som. Minimálne dve mi vypadli a stiekli po lícach.

,,Tak si to ešte viac posral. Máš plán ako jej to povedať?" spýtal sa Blaise.

,,Nemám. Do kotla! Všetko som posral!" nahnevane povedal Draco a zhlboka dýchal.

Počula som jeho dýchanie, ktoré bolo prudkejšie ako obvykle. Už ma nebavilo stáť pri stene a počúvať ich. Potreboval som sa mu pozrieť do očí a vykričať mu, aký je hajzel a zbabelec.

Postavila som sa pred oblúk a pomaly vošla do salónu. Vôbec som si nevšimla to, že je to tá miestnosť kde ma mučila Bellatrix. Pozrela som sa na dvoch mužov, ktorí sedeli v kreslách. Len jeden z nich si ma všimol a nebol to Draco.

Blaise si všimol moju tvár a vytušil, že som počula ich rozhovor a vyšlo z neho len: ,,Och!"

Dracova tvár sa ku mne otočila a všimla som si jeho vystrašený a nahnevaný výraz a tiež rozšírené zreničky v očiach. Už nemal v očiach tu jemnú sivú farbu, ale pomaly sa začali meniť na jeho tmavé oči, ktoré som dobre poznala.

,,Hermiona..." nedokončil, keď som sama prehovorila.

,,Takže, som bola tvoja bábika, ktorú si mohol kedykoľvek ošukať? Ja som ťa začala mať rada a ty si to takto pokazil. Vieš aký mám teraz názor na teba?"

,,Hermiona, prosím," kráčal ku mne a chcel sa ma dotknúť, len som mu vytrhla ruku z tej jeho.

,,Nedotýkaj sa ma!" zavrčala som. ,,Ja som ti verila! Verila, a ty si mi takto klamal a ešte do očí!" kričala som. ,,Si odporný hajzel a slizký had, ktorý si nezaslúži lásku ani ženu, ktorá by ťa milovala! Nechcem ťa v živote vidieť!"

Otočila som sa mu chrbtom a chcela odísť, keď ma jeho ruka zastavila. Prudko a silno mi zachytil zápästie, ale môj reflex bol v tomto momente rýchlejší a zápästie sa mu vyšmyklo zo zovretia a moja dlaň sa stretla s jeho lícom, až to len tak zadunelo. Pokrútila som hlavou.

,,Od teraz pre teba neexistujem, nekontaktuj ma a v živote ma už neskúšaj hľadať!" skríkla som mu do tváre. Nevidela som skoro nič cez tie prekliate slzy, ktoré mi tiekli po lícach. Jediné čo som si stihla všimnúť, bol podobný lesk sĺz v jeho očiach.

,,Hermiona, vypočuj ma, prosím...," šepkal. Otočila som sa mu zasa chrbtom a vyšla zo salónu. Počula som jeho volania, ktorými ma volal späť. Neotočila som sa, len som začala bežať k vchodovým dverám, ktoré som rozrazila a vyšla von.

Bežala som po chodníku, ktorý viedol k bráne, ktorá sa mi automaticky otvorila. Keď sa brána za mnou zatvorila, padla som na zem a rozvzlykala sa. Zatvorila som oči a pomyslela na svoj domov. Premiestnila som sa do svojho bytu a vtedy som zo seba vypustila tú bolesť, ktorú som držala. Moje srdce sa pomaly začalo rozpadávať na kúsky, až kým úplne nezmizlo a ostala len čierna diera.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro