Všetci si sadli na svoje miesta pri stoloch a pozreli na nových prvákov. Hermiona napočítala okolo štyridsať žiakov. Usmiala sa, keď si spomenula na jej prvú radosť z toho, že bude v Chrabromile. A stalo sa to skutočnosťou. Naozaj bola rada, že bola práve v tejto fakulte. Našla pri sebe naozaj úžasných ľudí, o ktorých by si ani nepomyslela, že budú jej najlepší priatelia.

Ron s Harrym sedeli oproti nej a Ginny vedľa nej.

Rozprávali sa medzi sebou, ale keď riaditeľka McGonagallová predstúpila pred zlatý stĺp, ktorý mal na vrchu sovu, všetci študenti stíchli.

,,Ďakujem. Zdravím vás všetkých pri začiatku školského roka. Dúfam, že ste si oddýchli a nabrali veľa síl na učenie. Viem, že stále smútime za študentmi a profesormi, ktorí pri vojne o Rokfort neprežili. Preto uskutočníme minútu ticha za ich odvahu a česť celého čarodejníckeho sveta, že ochraňovali Rokfort svojimi srdcami a životmi." povedala pokojne. Na to stíchla.

Celá Veľká sieň bola v tichu a modlila sa.

Nikto neprehovoril, lebo každého to stále bolelo. Niekto stratil člena rodiny, priateľa alebo známeho. No Hermiona vedela, že v ich srdciach navždy zostanú ľudia, na ktorých im záležalo. Keď minúta ticha prešla, riaditeľka sa znovu ozvala.

,,Aj napriek tomu, že pán profesor Snape bol zabitý krutou a krvavou smrťou, stále to bol statočný a úžasný človek. Aj keď  urobil veľa zlého. No nemohol inak. Ale teraz máme nový začiatok a spomienky sa nám ukladajú v srdciach. Všetky spomienky na ostatných statočných žiakov nám zostávajú. Držte si ich stále pri sebe. No dobre, keďže škola sa začala a prišli k nám noví prváci. Triediaci klobúk im vyberie fakultu. Poďme na to."

Riadteľka McGonagallová podišla k prvákom a privítala ich. Potom pristúpila k Triediaciemu klobúku a zodvihla ho.

Pozrela na papier, kde boli mená jednotlivých prvákov a vyslovila prvé.

Postupne sa začali vypĺňať voľné miesta pri stoloch, a potom sa mohla začať večera. Všetci jedli a rozprávali sa o všetkom, čo prežili a kde boli. Noví prváci sa spoznávali a vytvárali si nové priateľstvá.

Hermiona sa usmiala, keď si spomenula na prvé stretnutie s Ronom a Harrym. Bolo to naozaj zaujímavé stretnutie. Ron sa 'ako vždy' napchával sladkosťami, zatiaľ čo Harry vedľa neho sedel a jedol keksíky.

,,Prečo sa tak usmievaš?" spýtal sa Harry a prebudil ju tým z myšlienok.

,,Len tak." Pozrela sa na nových prvákov. ,,Iba som si spomenula na to, ako sme sa my traja spoznali. Bolo to naozaj komické. Ron nás nikdy neprestáva prekvapovať." Zadívala sa na Rona, ktorý mal v oboch rukách dve kuracie stehná a napchával sa.

,,Musíš byť taký pažravec?" ozvala sa vedľa Hermiony Ginny s nechutným výrazom na svojej tvári pozorovala brata. Hermiona sa iba zasmiala.

Ron sa na ňu zamračil. ,,Veď iba jem,  som hladný. A na to je večera, tak mám právo. A keď vám to vadí, tak sa na mňa nemusíte pozerať. Aj keď neviem, prečo je to pre vás nechutné," odvrkol jej Ron a zahryzol do mäsa. Hermiona nad ním krútila hlavou a prešla ju chuť do jedla, preto sa napila z pohára a zahasila tak svoj smäd.