Maťo už za svoj život, čiže tých sedemdesiat rokov, čo bol ghúlom, zažil kadečo. Ale nikdy by si nepomyslel, že strávi tri dni natlačený v priestore veľkosti dva krát šesť metrov bez možnosti sa poriadne pohnúť, nieto postaviť. Spolu s Natašou, Aki a ich vlastnou výbavou. To však nebolo to najhoršie.

Vycestovať bolo pre ghúlov ako Maťo a Nataša prakticky nemožné, ich občianske práva boli značne okresané a na pasy mohli rovno zabudnúť. Na turistiku do Nepálu tým pádom tiež. Špeciálne povolenie si mohol vybaviť iba Sova, vďaka svojmu postaveniu a konexiám.

A tak vymyslel krkolomný, no geniálny plán. Prepašovať ich do Činy. Odtiaľ je to do Tibetu, následne cez Nepálske hranice a potom do Himalájskych hôr čo by kameňom dohodili.

Ten spôsob, akým ich hodlal dostať – to už bola kapitola sama o sebe.

Keď sa vo večer ich odchodu ocitli v doktorovej garáži pred masívnou cisternou, Maťo razom zneistel.

„A čo má byť toto?" spýtal sa s neblahou predtuchou.

„Ja viem, ja viem! Cisterna!" zadelila Aki s hrdosťou žiaka, ktorý vie, koľko je dva plus dva.

„A na čo že?" venoval jej Sova významný pohľad.

„Na es... Exo... E-epoxid!" dostala zo seba dievčina, načo doktor uznanlivo pokýval hlavou. Aki zažiarili očká. Obrazne i doslova. Niet nad čistú detskú radosť.

„To je epoxidový plyn?" vyprskol neveriacky Maťo, ktorému to docvaklo.

„A vy chcete aby sme tam liezli..." vyrazila zo seba neveriacky Nataša.

„Dvakrát správne," zazubil sa ghúlsky patológ šibalským úsmevom.

Maťovi sa z toho zježili vlasy aj chlpy na hrudi i guliach. Nataši sa spravilo mdlo. Ani jeden z nich nevedel, či sa má smiať alebo križovať.

„Môj ty kokot jalový!" vyštekol Maťo. „Za toto nie je súd ale rovno guľka medzi svetlá."

„Pokojne, mládež, pokojne," zachraňoval situáciu doktor Sova. „Je to celkom legálne. Vyvíjal som to s požehnaním Generálneho štábu. Pre armádu, samozrejme. Nie som v tomto žiaden priekopník ale samo ministerstvo obrany uznalo, že moje znalosti v oblasti epoxidu sú pre nich nenahraditeľné."

„Tak konečne reč, ktorej rozumiem," zahlásil Maťo sebavedomo pretože mu to zapálilo. „Nepochybujem, že si tým bude Slovensko chcieť upevniť svoju pozíciu v NATO. Ste ich eso v rukáve."

„Teraz, keď sa lejú finančné prostriedky do protighúlskych špeciálnych jednotiek a výzbroje, sú zbrane založené na epoxide pre každú armádu kľúčové," poznamenal doktor Sova.

„Takže tu máme preteky v zbrojení. Ako za Studenej vojny, až na to, že to tentokrát nie sú Východ proti Západu ale človek proti ghúlovi," trefne odvetil Maťo s podvihnutým obočím.

„Nehovoriac o tom," zdvihol prst, „že epoxid je dnes surovinou, ktorá hýbe svetovým trhom, rovnako ako zlato. Chceš byť za vodou? Investuj do epoxidu."

„Choďte do riti s politikou vy dvaja," prejavila sa nečakane Nataša s otráveným výrazom, čo vyvolalo u oboch chlapov pobavené úsmevy. „Stále sme sa nedostali k pointe. Ako to do čerta chcete urobiť? Navlečieme si skafander?" ukázala na cisternu s afektovaným rozmachom.

„To je fakt," súhlasil s ňou Maťo.

Doktor sa vyšvihol po stúpačkách k uzáveru na vrchu. Otočil kľukou ventilu. Z uzáveru sa ukázal byť v skutočnosti poklop, no žiaden plyn sa zvnútra nevyvalil.

Maťo sa so svojou korbou vyteperil hore z druhej strany a nazrel dnu. Poklop viedol do prázdneho priestoru, ktorý tvoril dutinu v cisterne.

„Chápem!" rozjasnilo sa mu. „Dvojité steny. Plyn je iba vo vonkajšom plášti, čiže ho je tam menej, ako sa zdá. Takže sa povezieme v ponorke, obklopenej epoxidom."

„Presne tak." Doktor bol nadšenie samo. „Naša vláda sa dohodla so súdruhmi z Číny na priateľskej výmene skúsenosti a bojovej techniky. A ja tam budem ako odborník na prezentácií najnovšej verzie nášho epoxidového plynu."

„No iste, na prezentáciu ho toľko potrebovať nebudete."

„Ale ste si istý, že to vám to prejde?" zaujala Nataša pochybovačný postoj a Maťo s ňou tiež nemohol nesúhlasiť.

„Samozrejme," uistil ich, „pochybujem, že by mali odvahu sa v tom hrabať. A pomimo, nieto by nemal tú drzosť kontrolovať delegáciu. Aj keby, dvojitou vrstvou tejto zliatiny a plynu neprenikne žiaden skener."

„Zostrojiť takú skrýšu musela byť fuška. Ako ste to stihli?"

„Verte mi, mám dobré známosti."