„Áno. Zaistite Alphu podľa inštrukcií, teraz musí zostať zapečatená. Pripravíme ju, až nastane čas. To je všetko. Ešte sa ozvem."

Reiner zložil a schoval telefón do vrecka. Potom sa prezrel tú spúšť pred sebou. Cesta, vedúca k hlavnej budove Helixu bola posiatá krvou, nábojnicami a troskami.

Vrecia s mŕtvolami ležali za ním, naukladané v rade vedľa seba. Jeho muži, Nataša, Ivona a Andrej. Nič z toho ho neznepokojovalo. Škody sú zanedbateľné, ľudia sa dajú nahradiť.

„Pane," oslovil ho prichádzajúci vojak. „Prieskum je kompletný a perimeter zaistený."

„Aká je situácia?" Reiner sa odvrátil k nemu.

„Tí, ktorí nás prepadli zo zálohy sa stiahli. Našli sme ich bojové vozidlo, už bolo dávno prázdne. Dávame dokopy pátracie tímy."

„To nebude treba. Oni už nebudú problém. Ostreľovačov môžete odvolať. Svoju prácu už odviedli. Pokračujeme podľa plánu."

„Rozumiem, pane."

Všetci sú mŕtvi. Nezostal už nikto, kto by poznal ich tajomstvá. Muž, ktorý predal svet, sa naposledy pozrel na žiariace logo Helixu. Potom sa obrátil.

„Môžeme ísť," povedal Reiner. „Máme všetkých."

Mesto horelo.

Z diaľky sa niesli výbuchy, streľba a pády budov. Z mosta bol dobrý výhľad na okolie. Všade, kam sa obzrel, to vyzeralo všetko rovnako. Plamene a chaos. Do mesta prúdili ozbrojené konvoje a z neho zas zástupy utečencov. A takto to trvalo už niekoľko nocí po sebe.

Doktor Sova si napravil klobúk. Všetci sú mŕtvi, nikto už nezostal. Jeho priatelia sú preč a čo viac, ich boj bol márny.

Bol to frustrujúci pocit. Toto nie je jeho bitka a on vonkoncom nie je bojovník, len mierumilovný ghúl, ktorý sa vždy snažil pomáhať ostatným.

Všetko sa mení, už nikdy nebude nič ako predtým. Najtemnejšia hodina tohoto sveta práve nastala.

Nastal čas sa pohnúť ďalej. Na chvíľu sa niekde usadiť a počkať ako sa veci vyvinú. Až potom sa rozhodne, aké kroky podnikne.

Pozrel sa na kľúče, ktoré držal, tie od jeho márnice. Nemá sa kam vrátiť, nezostalo mu už nič. Je čas nechať minulosť za sebou a začať s čistým štítom.

Kľúče preleteli cez most a zmizli pod hladinou Dunaja.

Zodvihol koženú tašku i kufor a vykročil po moste. Šiel ďalej, s myšlienkami niekde celkom inde. Ani raz sa neobzrel za seba, na horiace mesto. Opäť padal sneh. Čo bude ďalej, je už len v rukách vyššej moci.

Po ceste sa približoval strieborný Mustang. Prefrčal až k nemu a prudko zabrzdil vedľa chodníka. Doktor zastavil a spod klobúka venoval pohľad dnu.

„Zháňame vás všade, doktor. Viete, že teraz nie je bezpečné sa tu potulovať sám. Ani pro ghúla," mienil Bruno za volantom. „V lepšom prípade vás zatknú, v tom horšom zastrelia. A bez súdneho procesu."

„Viem, že je vyhlásené stanné právo ale musel som si zariadiť pár vecí," odvetil ospravedlňujúco Sova. „Nebojte sa, viem ako sa vyhnúť problémom."

Spolu s Miltonom a Johanom vyzerali trochu začadene a otlčene. Hlavne Brunova spálená ofina v aute dosť smrdela. Ich Stryker dostal zásah pancierovou päsťou.

„Mali sme trochu starosť. Nechcite vedieť, ako to teraz vyzerá v meste," dodal Johan.

„Tak sme si vraveli, či sa k nám nepridáte. Poznáme zopár bezpečných miest. Aspoň, kým sa toto všetko neutíchne," objasnil mu Milton.

„Ale iste. Prečo nie?" odvetil Sova po krátkom zaváhaní.

Nastúpil k nim. Auto bolo zásobené zbraňami, muníciou a ďalšími vecami z Evelininho podzemného skladu.

Mustang sa vydal po moste, preč z mesta. Doktor sa pozrel na nočnú oblohu, ktorá začínala chytať oranžový odtieň. Svital nový deň.

Mohol len hádať, aká budúcnosť ich čaká a čo im prinesie. A nie len im ale všetkým – ľudstvu aj ghúlom. Toto nebol koniec, tým si bol istý. Naopak, toto je začiatok. A tiež vedel, že ich čaká dlhá cesta. Budú musieť utekať, ukrývať sa a bojovať. Netuší, čo ich na nej postretne ale musia ísť vpred a čeliť budúcnosti.

Stáli na prahu niečoho, čo si ani sami nedokázali predstaviť. Oni, vydedenci zo starej doby, sa stanú svedkami nadchádzajúcej éry. Toto bol úsvit nového veku.

Na uliciach sa rozhoria plamene vojny.

Vojna bude dlhá a krvavá a zasiahne všetkých. Nocou bude tiecť krv ľudí i ghúlov. Ale nič netrvá večne a raz príde deň, kedy bitka utíchne.

Tento svet ľahne popolom a na jeho mieste vystane nový.

Len mŕtvi sa dočkali konca vojny.

Platón